MEDIA NEWS
Polícia v Bielorusku v sobotu zadržala desiatky účastníkov protestov namierených proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a najmenej piatich novinárov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Viasna.
Opozičný spravodajský portál Nexta demonštrantov vyzval, aby v sobotu organizovali viacero menších akcií v rôznych mestách krajiny.
Bieloruské úrady podľa Viasny do popoludňajších hodín zadržali viac ako 60 osôb, píše agentúra DPA.
Medzi zadržanými novinármi boli aj dvaja redaktori nezávislého spravodajského portálu TUT.by.
V Bielorusku začiatkom marca jednu z novinárok tohto portálu odsúdili na šesť mesiacov väzenia pre obvinenia zo zverejnenia lekárskych záznamov jedného z demonštrantov, ktorí zomrel po zadržaní políciou, pripomína AFP.
Vyšetrovatelia tvrdia, že tento muž vykazoval známky intoxikácie - požitia alkoholu. Podľa zverejnených záznamov v tele žiadny alkohol nemal.
Podporovatelia opozície v sobotu popoludní plánovali zhromaždenie v centre Minska. Zabránila im v tom však polícia, ktorá uzavrela viacero ulíc, hlavné námestie a park, píše AFP.
Demonštrácie sa v Bielorusku konali i vo štvrtok 25. marca pri príležitosti tzv. Dňa slobody. Ten pripomína výročie vyhlásenia prvej Bieloruskej ľudovej republiky, ktorá existovala od marca 1918 len necelý rok. Polícia podľa Viasny počas štvrtka zadržala najmenej 176 ľudí.
Vlna protestov v Bielorusku sa začala po prezidentských voľbách z 9. augusta minulého roka, v ktorých zvíťazil dlhoročný prezident Lukašenko, zatiaľ čo jeho rivalka Sviatlana Cichanovská dostala len desať percent hlasov.
Bieloruská opozícia označila voľby za zmanipulované, pričom ako ich právoplatnú víťazku vníma práve Cichanovskú. Demonštranti následne požadovali nové voľby, prepustenie ľudí zadržaných na protestoch, ako aj dialóg s vládou.
Bezpečnostné sily snažili ich protesty potlačiť, často aj brutálnymi zákrokmi voči demonštrantom.
Demonštrácie neskôr zoslabli, a to aj v dôsledku masového zatýkania.
Spoločnosť Facebook zablokovala stránku venezuelského prezidenta Nicolása Madura za porušenie pravidiel tejto sociálnej siete o šírení dezinformácií. Maduro zverejnil príspevok o prípravku, o ktorom bez poskytnutia dôkazov tvrdil, že lieči ochorenie COVID-19, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu spoločnosti Facebook.
Maduro ešte v januári zverejnil na Facebooku príspevok o perorálnom roztoku Carvativir, ktorý podľa neho bez vedľajších účinkov "stopercentne neutralizuje ochorenie COVID-19".
Facebook video, v ktorom Maduro tento prípravok podporuje, odstránil. Video porušovalo pravidlá o šírení falošných informácií.
"Rešpektujeme pokyny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré uvádzajú, že v súčasnosti proti tomuto vírusu neexistuje liek," povedal pre Reuters hovorca Facebooku. Z dôvodu opakovaného porušenia pravidiel sociálnej siete Facebook Madurovu stránku zablokoval na 30 dní.
Venezuelské ministerstvo pre informácie na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo, píše Reuters.
Venezuela podľa oficiálnych údajov zaznamenala od začiatku pandémie 154.905 prípadov koronavírusu a 1543 úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19.
Opozícia a niektorí zdravotníci však podľa Reuters tvrdia, že skutočný počet infikovaných aj obetí je v skutočnosti vyšší z dôvodu nedostatočného testovania.
Poľský novinár Robert Bociaga, zbitý a zadržaný bezpečnostný silami v Mjanmarsku 11. marca počas ich streľby do účastníkov demonštrácie proti vojenskému prevratu, sa vrátil do vlasti. V sobotu o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP.
Bociaga, novinár na voľnej nohe a cestovateľ spolupracujúci so zahraničnými médiami vrátane nemeckej tlačovej agentúry DPA, spravodajského portálu The Diplomat a americkej televízie CNN, sa vrátil do Poľska v piatok - po dvojtýždňovom zadržiavaní v Mjanmarsku.
"Armáda používa na potlačenie prebiehajúcich protestov všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Situácia v Mjanmarsku sa neustále zhoršuje," povedal Bociaga pre PAP.
Dodal, že ľudí na prodemokratických demonštráciách a protestoch proti junte zabíjajú každý deň.
Junta tvrdí, že parlamentné voľby z 8. novembra, v ktorých výrazne zvíťazila Národná liga za demokraciu (NLD) líderky Aun Schan Su Ťij, boli zmanipulované, a preto musela armáda prevziať noc v krajine.
Junta v deň, keď prevzala moc, zadržala aj Su Ťij a naďalej ju väzní pre obvinenia z menej závažných trestných činov, ale vyšetruje ju aj pre obvinenia z korupcie. Podporovatelia zosadenej líderky odmietajú tieto obvinenia ako politicky motivované.
Protestujúci vychádzajú do ulíc už od vojenského prevratu z 1. februára, ktorý zastavil pomalý prechod Mjanmarska k demokracii.
Mjanmarské bezpečnostné sily zastrelili v sobou najmenej 90 protestujúcich, ktorí vyšli do ulíc Rangúnu, Mandalaja a ďalších 40 miest - odmietli tak varovanie prostredníctvom štátnych médií, že vojaci ich budú strieľať "do hlavy a chrbta". Mjanmarskí generáli totiž práve v sobotu oslavovali národný Deň ozbrojených síl.
Ide o dosiaľ zrejme najkrvavejší zákrok voči protestujúcim, armáda sa stále snaží potlačiť rozsiahly odpor voči prevratu.
Celkový počet zabitých na protestoch, kde ľudia žiadajú návrat civilnej vlády a prepustenie zadržaných politikov, tak v sobotu stúpol na najmenej 380.
Copyright © TASR 2021
