MEDIA NEWS
Súd v Moskve v piatok udelil spoločnosti Twitter tri pokuty v celkovej výške 8,9 milióna rubľov 99.336 eur) za to, že zo siete neodstránila výzvy na účasť na opozíciou zvolaných protestoch.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej takto Moskva zvyšuje tlak na amerického technologického giganta.
AFP požiadala spoločnosť Twitter o vyjadrenie, ten sa však záležitosť odmietol komentovať.
Ruské úrady v januári obvinili zahraničné platformy sociálnych médií, že zasahujú do vnútorných záležitostí krajiny tým, že nezmazali výzvy na účasť na zhromaždeniach na podporu uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ktoré sa konali v januári a začiatkom februára vo viacerých mestách Ruska.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v marci uviedla, že vypracuje protokoly, na ktorých základe bude žiadať pokutovanie zahraničných platforiem sociálnych médií, ako je napríklad Twitter, za to, že ani po predchádzajúcom varovaní neodstránili nevhodné posty.
Roskomnadzor vo svojom vyhlásení označil výzvy na účasť na protestoch za "nabádanie tínedžerov k účasti na protiprávnej činnosti" alebo "na úradmi nepovolených hromadných podujatiach".
Vyrubenie pokút súdom prišlo po tom, čo Roskomnadzor začal v marci spomaľovať rýchlosť služieb Twitteru. Na vysvetlenie uviedol, že spoločnosť nesplnila požiadavky úradov na vymazanie obsahu súvisiaceho s detskou pornografiou, užívaním drog a nabádaním maloletých na spáchanie samovraždy.
Twitter v tom čase deklaroval, že je "hlboko znepokojený zvýšenými pokusmi blokovať a obmedzovať online verejnú konverzáciu".
Ruský prezident Vladimir Putin sa v januári sťažoval na rastúci vplyv veľkých technologických spoločností, ktoré podľa neho konkurujú štátnym.
Pokutovanie zahraničných internetových spoločností, ako sú Twitter, Facebook a Google, za nedodržiavanie právnych predpisov je v Rusku pomerne časté, uviedla AFP. Dodala súčasne, že tieto pokuty sú v porovnaní so ziskami týchto spoločností zanedbateľné.
AFP pripomenula, že od štvrtka v Rusku platí zákon, ktorý ukladá povinnosť predinštalovať do smartfónov, tabletov a počítačov ruský softvér a aplikácie, čo kritici považujú za ďalší pokus o obmedzenie slobody v online priestore.
Prokremeľské médiá v piatok spustili ofenzívu proti väznenému kritikovi Kremľa Alexejovi Navaľnému, ktorej cieľom je vyvrátiť jeho sťažnosti na zlé zaobchádzanie a nedostatok lekárskej starostlivosti vo väznici, kde si odpykáva trest odňatia slobody za staré obvinenia za údajné podvody v kauze Yves Rocher.
V stredu 44-ročný Navaľnyj vyhlásil hladovku, ktorou sa domáha lekárskeho ošetrenia, lebo má vo väzení silné bolesti chrbta a necíti si nohy.
Podľa AFP prokremeľský spravodajský web Life.ru v piatok zverejnil zábery z bezpečnostnej kamery, ktoré údajne pochádzajú z väznice v meste Pokrov, kde sa Navaľnyj momentálne nachádza.
Niekoľko vidí zachytáva muža podobného Navaľnému, oblečeného v tmavomodrej väzenskej uniforme a s vyholenou hlavou. Videá sú datované 26. marcom - nakrútené tak boli dva týždne po tom, čo bol Navaľnyj prevezený do väzenského tábora č. 2 v Pokrove, a deň po tom, čo verejne oznámil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje.
Life.ru vo svojom príspevku označil Navaľného za "drzého simulanta" a napísal, že bol drzý aj k dozorcom - hoci zverejnené videá sú bez zvuku.
Portál Life.ru neuviedol, ako zábery z väznice v Pokrove získal.
Navaľného blízky spolupracovník Leonid Volkov pre AFP uviedol, že nebude komentovať "kremeľské infosr..čky". Upozornil, že záznam z kamier bol získaný aj odvysielaný protiprávne. Dodal však, že Navaľného prívrženci nepodajú v tejto záležitosti sťažnosť na Federálnu službu pre výkon trestu (FSIN).
Navaľnyj vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach obvinil vedenie pokrovskej väznice z "mučenia" spánkovou depriváciou a uviedol, že od príchodu do väznice po vyhlásenie hladovky schudol osem kilogramov.
V stredu zasa informoval, že Kremľom financovaná spravodajská televízia RT (predtým Russia Today) natáčala v jeho väznici reportáž. Televízny štáb viedla Marija Butinová, ktorá bola pred časom v USA odsúdená za nezákonné konanie ako agentka zahraničnej vlády a pred tým, ako bola v októbri 2019 deportovaná do Ruska, strávila viac ako päť mesiacov v nápravnom zariadení v USA.
Butinová v piatok vo svojom príspevku na sociálnej sieti Telegram potvrdila, že bola v pokrovskej väznici, pričom dodala, že Navaľnyj "vyzerá celkom normálne". Podľa nej je toto väzenie "priam ukážkové" a "pripomína pioniersky tábor".
Podľa Butinovej Navaľnyj vo väznici odmietol ponúkanú liečbu. "Vyšetril ho zdravotník, bol vyšetrený prizvanými lekármi, prevezený do regionálnej nemocnice a urobili mu tomografické vyšetrenie," uviedla Butinová s tým, že v súlade so zákonom do väznice nepustia žiadneho osobného lekára.
Dodala, že Navaľnyj odmietol užívať liek proti bolesti diclofenac, lebo mal obavy, že by mu mohol vyvolať zvýšenie krvného tlaku. Nevylúčila súčasne, že ak Navaľnyj bude v hladovke pokračovať, môžu mu začať podávať výživu vnútrožilovo.
"Želám Alexejovi, ak spáchal trestný čin, aby bol chlap a odpykal si trest," dodala Butinová, ktorá je členkou verejnej monitorovacej komisie (ONK).
Komisie ONK pôsobia v 85 regiónoch Ruskej federácie; ich úlohou je monitorovanie dodržiavania ľudských práv v miestach núteného zadržiavania ľudí: vo väzniciach, polepšovniach či záchytných táboroch pre ilegálnych migrantov.
Spravodajský portál meduza.io tento týždeň upozornil, že v mnohých ONK nie sú ľudia, ktorým záleží na dodržiavaní ľudských práv a ktorí sa v tejto oblasti angažujú. Ich členmi sú často aj bývalí dozorcovia väzníc alebo policajti vo výslužbe.
Európska únia vyzvala v piatok Čínu, aby zaistila dodržiavanie slobody prejavu a tlače. Apel prišiel po tom, ako sa spravodajca britskej stanice BBC presunul z Číny na Taiwan s odôvodnením, že bol vystavený vyhrážkam a prekážkam vo svojej práci. Informovala o tom agentúra Reuters.
Novinár John Sudworth pre BBC povedal, že sa aj s rodinou presťahoval, pretože bolo preňho čoraz ťažšie zotrvať v Číne. Klub zahraničných spravodajcov v Číne (FCC) predtým uviedol, že Sudworth opustil krajinu narýchlo minulý týždeň, keďže sa "obával o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej rodiny".
Peking poprel, že by sa novinárovi nejako vyhrážal.
Podľa EÚ však ide o najnovší prípad zahraničného novinára, ktorého vyhnali z Číny v dôsledku obťažovania a bránenia vo výkone práce. Vlani takto z krajiny odišlo najmenej 18 žurnalistov, tvrdí Brusel s tým, že v tejto súvislosti už opakovane adresoval čínskym predstaviteľom svoje znepokojenie.
"Profesionalita a objektívnosť zahraničných spravodajcov je v rastúcej miere spochybňovaná. Zahraniční spravodajcovia zohrávajú dôležitú úlohu pri odovzdávaní informácií cez hranice a prispievaní k posilňovaniu vzájomného porozumenia medzi EÚ a Čínou," uviedla hovorkyňa šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella.
"EÚ vyzýva Čínu, aby dodržiavala svoje záväzky na základe národného a medzinárodného práva a zabezpečovala slobodu prejavu a tlače, ako je to zakotvené v ústave Číny a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv," dodala hovorkyňa vo vyhlásení.
Zdroj: TASR
