MEDIA NEWS
Spojené štáty neplánujú ustúpiť zo svojich hrozieb zavedenia odvetných ciel za takzvanú digitálnu daň. Uviedla to koncom tohto týždňa americká obchodná splnomocnenkyňa Katherina Taiová.
Spojené štáty naďalej vyšetrujú niektoré krajiny vzhľadom na ich plány zaviesť digitálnu daň. S tou USA nesúhlasia, keďže by poškodila najmä ich digitálne koncerny ako Google či Facebook. Vo vyšetrovaní pokračujú v prípade Rakúska, Británie, Španielska, Talianska, Turecka a Indie. Týmto krajinám tak stále hrozí zavedenie odvetných ciel na ich tovary.
Úrad obchodného splnomocnenca USA (USTR) oznámil rozhodnutie pokračovať vo vyšetrovaní, a tým v možnom zavedení odvetných ciel na tovary dotknutých štátov, napriek prísľubom nového amerického prezidenta Joea Bidena vrátiť sa k rokovaniam o dani na medzinárodnej úrovni. Tie vedie Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), informovala agentúra Reuters.
Taiová však zároveň informovala, že USTR ukončil vyšetrovanie v tejto veci voči Českej republike, Európskej únii a Indonézii. Dôvodom je, že tieto jurisdikcie nezačali digitálnu daň, ktorú pôvodne zvažovali, uplatňovať. Ak by ju však neskôr prijali, USA sa k vyšetrovaniu vrátia, dodala Taiová.
Tieto kroky predstavujú prvú negociačnú taktiku novej šéfky USTR, ktorá post prevzala minulý týždeň po Robertovi Lighthizerovi. Počas jej vypočutia vo februári Taiová uviedla, že "dovozné clá sú legitímnym nástrojom americkej obchodnej politiky".
Taiová dodala, že Spojené štáty sú odhodlané dosiahnuť zhodu v otázke digitálnej dane na medzinárodnej úrovni. Dokiaľ však k tejto dohode nedôjde, USA budú aj naďalej využívať svoje možnosti na základe paragrafu 301 obchodného zákona z roku 1974, ktorý umožňuje aj uvalenie odvetných dovozných ciel.
Veriaci v nedeľu násilne zaútočili na novinárov na dvoch miestach v Holandsku, keď spravodajsky pokrývali bohoslužby v kostoloch, ktoré sa konali bez dodržiavania akýchkoľvek opatrení chrániacich pred nákazou koronavírusom. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Prísne protestantské kostoly v mestách Urk a Krimpen aan den Ijssel sa v nedeľu ráno otvorili pre stovky návštevníkov napriek striktným protipandemickým nariadeniam a verejnej kritike.
Na novinárov, ktorí o tom informovali, zaútočili ľudia pred kostolmi.
V meste Krimpen aan den Ijssel neďaleko Rotterdamu 43-ročný muž kopal a bil televízneho reportéra, uviedli svedkovia. Polícia zakrátko muža odviedla z bohoslužby a následne zatkla.
V Urku, severovýchodne od metropoly Amsterdam, muž úmyselne narazil autom do kameramana televízie. Predtým tam ľudia idúci do kostola tiež kopali do reportérov, čo je vidieť na televíznych záberoch. Novinári údajne utrpeli len ľahšie zranenia.
Polícia a politici označili toto násilie za neprípustné.
Minister spravodlivosti Ferd Grapperhaus vyhlásil: "Nezávislá žurnalistika je pre demokratický právny štát potrebná."
Zákonodarcovia z viacerých politických strán takisto reagovali nahnevane. "Nechajme novinárov robiť si prácu," napísala na Twitteri Lilianne Ploumenová, líderka sociálnych demokratov.
Holandský premiér Mark Rutte už skôr kritizoval cirkvi ako nezodpovedné, pretože napriek lockdownu dovoľujú stovkám ľudí modliť sa v kostoloch.
Podľa ústavy nemožno náboženským spoločenstvám zakázať zhromažďovanie. Zatiaľ však väčšina týchto spoločenstiev dodržiavala protipandemické pravidlá a dovoľovala na bohoslužbách účasť maximálne 30 ľudí.
Prísne protestantské kostoly v mestách Urk a Krimpen aan den Ijssel sa v nedeľu ráno otvorili pre stovky návštevníkov napriek striktným protipandemickým nariadeniam a verejnej kritike.
Na novinárov, ktorí o tom informovali, zaútočili ľudia pred kostolmi.
V meste Krimpen aan den Ijssel neďaleko Rotterdamu 43-ročný muž kopal a bil televízneho reportéra, uviedli svedkovia. Polícia zakrátko muža odviedla z bohoslužby a následne zatkla.
V Urku, severovýchodne od metropoly Amsterdam, muž úmyselne narazil autom do kameramana televízie. Predtým tam ľudia idúci do kostola tiež kopali do reportérov, čo je vidieť na televíznych záberoch. Novinári údajne utrpeli len ľahšie zranenia.
Polícia a politici označili toto násilie za neprípustné.
Minister spravodlivosti Ferd Grapperhaus vyhlásil: "Nezávislá žurnalistika je pre demokratický právny štát potrebná."
Zákonodarcovia z viacerých politických strán takisto reagovali nahnevane. "Nechajme novinárov robiť si prácu," napísala na Twitteri Lilianne Ploumenová, líderka sociálnych demokratov.
Holandský premiér Mark Rutte už skôr kritizoval cirkvi ako nezodpovedné, pretože napriek lockdownu dovoľujú stovkám ľudí modliť sa v kostoloch.
Podľa ústavy nemožno náboženským spoločenstvám zakázať zhromažďovanie. Zatiaľ však väčšina týchto spoločenstiev dodržiavala protipandemické pravidlá a dovoľovala na bohoslužbách účasť maximálne 30 ľudí.
Venezuelská vláda v nedeľu obvinila americkú spoločnosť Facebook z "digitálneho totalitarizmu". Urobila tak deň po tom, čo Facebook dočasne zablokoval stránku venezuelského prezidenta Nicolása Madura za šírenie dezinformácií spojených s ochorením COVID-19. Informovala o tom agentúra Reuters.
Venezuelské ministerstvo pre informácie sa prostredníctvom vyhlásenia vyjadrilo, že Facebook útočí na "obsah zameraný na boj proti pandémii".
Maduro na svojej stránke ešte v januári zverejnil video o perorálnom roztoku Carvativir domácej výroby, o ktorom bez poskytnutia dôkazov tvrdil, že bez vedľajších účinkov lieči ochorenie COVID-19. Facebook toto video odstránil a pre opakované porušenie užívateľských pravidiel tejto sociálnej siete Madurovu stránku zablokoval na 30 dní, napísal ešte v sobotu Reuters s odvolaním sa na hovorcu spoločnosti.
Vedenie Facebooku dodalo, že sa pri svojom rozhodnutí riadilo informáciami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorej v súčasnosti liek proti COVID-19 neexistuje.
Venezuelský prezident v nedeľu na Twitteri napísal, že po zablokovaní jeho stránky bude svoje denné brífingy zamerané na pandemickú situáciu vysielať na facebookovom profile svojej manželky Cilie Floresovej.
Venezuela podľa oficiálnych údajov zaznamenala od začiatku pandémie viac ako 155.000 prípadov nákazy a 1555 úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19. Opozícia a niektorí zdravotníci však tvrdia, že počet infikovaných aj obetí je v skutočnosti vyšší z dôvodu nedostatočného testovania.
Venezuelské ministerstvo pre informácie sa prostredníctvom vyhlásenia vyjadrilo, že Facebook útočí na "obsah zameraný na boj proti pandémii".
Maduro na svojej stránke ešte v januári zverejnil video o perorálnom roztoku Carvativir domácej výroby, o ktorom bez poskytnutia dôkazov tvrdil, že bez vedľajších účinkov lieči ochorenie COVID-19. Facebook toto video odstránil a pre opakované porušenie užívateľských pravidiel tejto sociálnej siete Madurovu stránku zablokoval na 30 dní, napísal ešte v sobotu Reuters s odvolaním sa na hovorcu spoločnosti.
Vedenie Facebooku dodalo, že sa pri svojom rozhodnutí riadilo informáciami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorej v súčasnosti liek proti COVID-19 neexistuje.
Venezuelský prezident v nedeľu na Twitteri napísal, že po zablokovaní jeho stránky bude svoje denné brífingy zamerané na pandemickú situáciu vysielať na facebookovom profile svojej manželky Cilie Floresovej.
Venezuela podľa oficiálnych údajov zaznamenala od začiatku pandémie viac ako 155.000 prípadov nákazy a 1555 úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19. Opozícia a niektorí zdravotníci však tvrdia, že počet infikovaných aj obetí je v skutočnosti vyšší z dôvodu nedostatočného testovania.
Predseda slovinskej vlády Janez Janša v piatok náhle ukončil diskusiu o slobode médií v Slovinsku organizovanú Európskym parlamentom a obvinil europoslancov z cenzúry po tom, čo mu zabránili v premietaní videomateriálu, ktorý si pripravil na prezentáciu. Informovala o tom agentúra AFP.
Spravodajský portál BalkanInsight uviedol, že Janša tak odoprel europoslancom možnosť klásť mu otázky týkajúce sa slobody tlače v Slovinsku, ale pripravil sa aj o príležitosť obhajovať svoje vlastné názory.
Na diskusii, ktorú organizovala parlamentná monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva, si poslanci vypočuli rôznych rečníkov a mediálnych odborníkov. Keď prišiel na rad Janša, povedal iba niekoľko viet a požiadal o premietnutie 16-minútového videa, kde zrejme vysvetľoval situáciu v Slovinsku; každý rečník však dostal k dispozícii desať až 15 minút.
Po tom, čo ho holandská europoslankyňa Sophie in 't Veldová, ktorá diskusiu moderovala, upozornila, že videoprezentácia nie je možná z dôvodu technických obmedzení a že to na takýchto podujatiach ani nie je zvykom, Janša prerušil videospojenie s ostatnými účastníkmi.
Neskôr v reakcii na sociálnej sieti Twitter napísal, že "je skutočne poľutovaniahodné, že Sophie in 't Veldová, ktorá mala monitorovať slobodu médií v EÚ, napriek predchádzajúcej dohode cenzurovala vysielanie videa, ktoré upozorňuje na problémy so slobodou médií a útoky na novinárov v Slovinsku".
Monitorovacia skupina okrem Janšu pozvala na konferenciu aj zástupcov ministerstva kultúry, prokuratúry a úradu ombudsmana, ako aj zástupcov médií a občianskej spoločnosti.
Barbara Štrukeljová, šéfredaktorka slovinskej tlačovej agentúry STA, vo svojom príspevku informovala o pokračujúcom spore medzi STA a vládnym komunikačným úradom UKOM. Pripomenula tiež, že Janša označuje STA za "národnú hanbu".
Nataša Pirc Musarová, právnička špecializujúca sa na mediálne právo, poukázala na to, že obmedzenie slobody médií v Slovinsku je len špičkou ľadovca a sloboda prejavu vrátane práva na protesty je počas koronavírusovej pandémie obmedzená.
Vládu naopak podporil Igor Pirkovič zo Združenia novinárov a publicistov (ZNP), ktoré je vnímané ako subjekt reprezentujúci skôr pravicovo orientované médiá. Pirkovič tvrdil, že médiá v Slovinsku neboli nikdy také slobodné ako teraz a vláda nikdy nebola kritizovaná tak ako teraz.
Copyright © TASR 2021
