MEDIA NEWS
Bieloruské úrady vykonali v pondelok raziu v sídle nezávislého denníka a zadržali troch jeho novinárov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na Bieloruskú asociáciu novinárov (BAJ).
Polícia prehľadala sídlo novín Rehijanaľnaja hazeta v meste Maladzečna, ktoré sa nachádza asi 80 kilometrov severovýchodne od bieloruskej metropoly Minsk. Zadržala pritom šéfredaktora a dve novinárky tohto periodika.
BAJ uvádza, že za posledných desať dní bolo v Bielorusku vykonaných 64 takýchto razií. Zadržiavaných je celkovo 32 novinárov, ktorí čakajú na súdny proces, alebo sú už vo výkone trestu.
Bieloruské úrady v pondelok takisto zmrazili účty bieloruského PEN centra, združenia spisovateľov, na čele ktorého je Sviatlana Alexijevičová, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015. Alexijevičová, ktorá je členkov opozičnej Koordinačnej rady, opustila Bielorusko minulý rok po tom, čo ju štátne orgány predvolali na vypočúvanie.
Súd v Minsku v pondelok udelil tresty odňatia slobody v dĺžke od päť do deväť rokov 11 osobám, ktoré boli obvinené z "radikálnych činov" a plánovania podpaľačstva.
V Bielorusku vypukli v auguste 2020 masové protivládne protesty, keď bol prezident Alexandr Lukašenko oficiálne vyhlásený šiestykrát za víťaza volieb.
Bieloruské úrady protesty potlačili za pomoci rozsiahlych represií a pokračujú v tvrdých zásahoch proti opozícii, aktivistom a novinárom.
Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v pondelok federálnym prokurátorom oficiálne zakázal žiadať od novinárov pri vyšetrovaní únikov informácii ich záznamy. Informovala o tom v utorok agentúra AP.
Federálni prokurátori budú môcť získať záznamy novinárov len vo výnimočných prípadoch. Tieto výnimky zahŕňajú situácie, keď sú reportéri podozriví zo spolupráce so zahraničnými silami alebo teroristickými organizáciami, keď je voči nim vedené vyšetrovanie, alebo keď informácie získali nezákonným spôsobom. Výnimky sa vzťahujú i na situácie ako únosy a zločiny voči deťom.
Garland v júni sľúbil, že ministerstvo spravodlivosti zakáže postup, pri ktorom sa úrady zmocňujú novinárskych záznamov s cieľom odhaliť zdroje z prostredia politikov, pripomína AP.
Minister sa podľa AP rozhodol konať v reakcii na pobúrenie v súvislosti s odhaleniami, že ministerstvo spravodlivosti počas vlády bývalého prezidenta Donald Trumpa získavalo nahrávky novinárov denníkov The Washington Post a The New York Times a televíznej stanice CNN. Ministerstvo to robilo v rámci vyšetrovania vyzradenia štátnych tajomstiev súvisiacich s vyšetrovaním Ruska a ďalšími záležitosťami národnej bezpečnosti.
Americký prezident Joe Biden už predtým povedal, že ministerstvu spravodlivosti nedovolí, aby sa zmocnilo nahrávok telefonickej komunikácie a e-mailov novinárov. Prezident tento postup označil za "nesprávny".
Parížska prokuratúra začala v utorok vyšetrovanie pokusu o sledovanie francúzskych novinárov pomocou izraelského špionážneho softvéru Pegasus. Prípad odhalilo v nedeľu mediálne konzorcium. Zo sledovania francúzskych novinárov je podozrivá marocká tajná služba, informovala agentúra AFP s tým, že marocké úrady toto obvinenie odmietajú.
Prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovanie na základe podozrenia zo spáchania desiatich trestných činov vrátane narušenia súkromia, sledovania korešpondencie, podvodného prístupu k počítačovému systému a zločinu sprisahania.
Svoje vyšetrovanie začína prokuratúra v Paríži viesť na základe trestného oznámenia, ktoré podalo mediálne konzorcium Mediapart, keďže sledovaní boli údajne jeho dvaja novinári. Rovnaké trestné oznámenie avizoval aj satirický týždenník Canard enchainé.
Spoločnosť NSO Group a jej špionážny softvér Pegasus – schopný zapnúť mikrofón či kameru na mobilnom zariadení a zbierať dáta – sa dostáva na titulky novín od roku 2016, keď bola firma obvinená, že takto pomáhala sledovať jedného disidenta v Spojených arabských emirátoch.
Z analýzy uniknutého zoznamu vyše 50.000 mobilných telefónnych čísel, o ktorom v nedeľu informovali viaceré neziskové organizácie a svetové médiá, vyplýva, že obeťami sledovania prostredníctvom špionážneho softvéru Pegasus boli aktivisti, novinári, politici a obchodní riaditelia na celom svete.
Je medzi nimi 189 novinárov z médií ako Agence France-Presse (AFP), The Wall Street Journal, CNN, The New York Times, El País, Associated Press (AP), Le Monde, Bloomberg, The Economist či Reuters. Medzi touto zhruba tisíckou ľudí sa nachádza aj niekoľko členov arabských kráľovských rodín, 85 ľudskoprávnych aktivistov a viac ako 600 politikov a vládnych úradníkov – vrátane hláv štátov, premiérov a ministrov.
Na zozname sú telefónne čísla osôb, o ktoré sa od roku 2016 zaujímali vlády krajín vrátane Azerbajdžanu, Bahrajnu, Indie, Kazachstanu, Maďarska, Maroka, Mexika, Rwandy, Saudskej Arábie či SAE. Ako však uvádza AFP, nie je jasné, koľko z mobilných zariadení bolo terčom sledovania a koľko z nich Pegasus skutočne napadol.
NSO Group odmieta akékoľvek previnenie. Táto technologická firma, založená v roku 2010, sídli v izraelskom meste Herzlija neďaleko Tel Avivu a pre vládu vyvíja softvér na boj proti zločinu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej reakcii na škandál súvisiaci so špionážnym softvérom v pondelok v Prahe uviedla, že je "úplne neprijateľný".
"Musí sa to ešte preveriť, ale ak je to tak, potom je to úplne neprijateľné," povedala podľa AFP šéfka EK novinárom počas návštevy Prahy. Po stretnutí s českým premiérom Andrejom Babišom tiež zdôraznila, že "slobodná tlač je jednou zo základných hodnôt Európskej únie".
Copyright © TASR 2021
