MEDIA NEWS
Úrady v Rusku zablokovali prístup k webovej stránke ruského vysielania Českého rozhlasu (ČRo), a to pre článok o Janovi Palachovi zverejnený ešte v roku 2001. Odôvodnili to tým, že článok o sebaupálení Palacha podporuje samovraždy a porušuje tým ruské zákony, informoval v sobotu ČRo.
Český rozhlas sa proti tomuto kroku ruského Federálneho úradu pre dohľad v oblasti práv a zdravia spotrebiteľov (Rospotrebnadzor) ohradil. Označil ho za bezprecedentnú cenzúru a útok na všetky princípy slobody prejavu, vyplýva zo stanoviska hovorcu ČRo Jiřího Hošnu.
Rospotrebnadzor tvrdí, že zablokovaný na území Ruskej federácie bol len článok o Palachovi. Podľa informácií stanice Rádiožurnál Českého rozhlasu však boli nedostupné celé stránky ruskojazyčného vysielania stanice Radio Prague International.
Jan Palach bol českým študentom, ktorý sa 16. januára 1969 Václavskom námestí v Prahe upálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Zomrel o tri dni neskôr v nemocnici.
Messengerové aplikácie svojou popularitou medzi používateľmi vlani predstihli aj sociálne siete, a to o 20 %. Vedia to však aj kyberútočníci, ktorí svoje aktivity presmerovali aj do tejto sféry online priestoru. Upozornili na to experti z kyberbezpečnostnej spoločnosti Kaspersky.
Za rok 2020 mala globálna používateľská základňa messengerových aplikácií celkovo 2,7 miliardy ľudí a do roku 2023 očakávajú odborníci ďalší nárast na 3,1 miliardy, čo je takmer 40 % svetovej populácie. Anonymizované údaje spoločnosti však ukázali, že tieto aplikácie sú medzi phishingovými útočníkmi najobľúbenejšie.
Najväčší podiel odhalených škodlivých odkazov medzi decembrom 2020 a májom 2021 bol podľa dát spoločnosti odoslaný cez WhatsApp (89,6 %), s veľkým odstupom nasledovali Telegram (5,6 %) a Viber (4,7 %). "Medzi krajiny, ktoré zaznamenali najväčší počet phishingových útokov, patrili Rusko (46 %), Brazília (15 %) a India (sedem percent). Celosvetovo bolo zaznamenaných 480 detekcií denne," vyčíslili experti.
Hlavná analytička webového obsahu spoločnosti Tatyana Ščerbakova si útoky cez messengerové aplikácie vysvetľuje čiastočne tým, že sú široko populárne medzi používateľmi. "Niekedy môže byť ťažké určiť, či ide o útok phishingom, pretože rozdiel môže byť iba jedno písmenko či symbol alebo iba drobná chyba," okomentovala s tým, že spoľahlivým nástrojom ochrany pred takýmito útokmi je ostražitosť.
Experti teda radia hľadať preklepy alebo iné neštandardné symboly v odkazoch, ktoré dostanú používatelia cez messengerové aplikácie. "Bežnou praxou je 'reťazová schéma', keď podvodník požiada používateľa, aby zdieľal škodlivý odkaz so svojimi kontaktmi. Tieto správy potom vyzerajú legitímne pre ostatných používateľov, pretože sú od osoby, ktorú poznajú. Dávajte si na to pozor a nezdieľajte so svojimi kontaktmi žiadne podozrivé odkazy," apelujú tiež experti. Pozor by si mali dať aj tí na druhej strane, treba dbať na opatrnosť i v prípade, ak používateľovi príde správa od jedného z najlepších priateľov, môže ísť o napadnutie účtu. V neposlednom rade odporúčajú odborníci nezabúdať na bezpečnostné riešenie.
Po útokoch homofóbnych aktivistov na novinárov v Gruzínsku zadržali v krajine 120 osôb. Oznámil to v sobotu gruzínsky premiér Irakli Garibašvili. Podľa miestnych médií zdôraznil, že okolnosti útokov musia byť čo najskôr vyšetrené a páchatelia primerane potrestaní, informuje agentúra DPA.
V spore okolo demonštrácie za práva ľudí z LGBTQ komunity došlo v gruzínskej metropole Tbilisi pred približne dvoma týždňami k násilným zrážkam. Terčom útokov sa stali aj desiatky pracovníkov médií.
Televízny novinár Alexander Laškarava zomrel niekoľko dní po tom, ako ho krajne pravicoví aktivisti zbili počas protestu proti plánovanému pochodu na podporu LGBTQ komunity. Organizátori pochod z obáv o bezpečnosť nakoniec zrušili.
Opoziční zákonodarcovia žiadali odstúpenie premiéra Garibašviliho a zodpovednosť za násilie pripísali vládnej strane Gruzínsky sen, ktorá podľa kritikov ticho podporuje homofóbne a nacionalistické skupiny, ktoré protestujú voči prozápadným opozičným stranám a útočia na opozičných lídrov a aktivistov.
Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána je podozrivá z používania sledovacieho zariadenia v mobilných telefónoch investigatívnych novinárov a majiteľov nezávislých médií v Maďarsku. V nedeľu o tom na svojej webovej stránke informoval britský denník Guardian.
Forenzná analýza niektorých mobilov ukázala, že Orbánova vláda využila v boji proti novinárom v Maďarsku novú zbraň - jeden z najinvazívnejších špionážnych softvérov na svete s názvom Pegasus. Predáva ho izraelská spoločnosť NSO Group.
Analýzu mobilov a uniknutých dát urobila francúzska nezisková novinárska organizácia Forbidden Stories v spolupráci s maďarskými novinármi. V mnohých prípadoch sa analýzou dokázalo, že mobily boli infikované sofistikovaným softvérom Pegasus.
Terčom sa stalo najmenej desať právnikov, opozičný politik a najmenej päť novinárov, píše Guardian. Jedným z týchto maďarských novinárov je Szabolcs Panyi, známy širokou škálou kontaktov v diplomatických a národnobezpečnostných kruhoch.
Organizácia Amnesty International po forenznej analýze jeho mobilu dospela k záveru, že jeho zariadenie bolo opakovane skompromitované počas sedemmesačného obdobia v roku 2019. Mobil bol infikovaný často krátko po tom, ako Panyi požiadal o určité vyjadrenie predstaviteľov maďarskej vlády.
Pegasus umožňuje útočníkovi prezrieť všetok obsah mobilného telefónu, vrátane odkazov v aplikáciách, fotografií a údajov z GPS. Tento softvér tiež dokáže zmeniť mobil na zariadenie na nahrávanie zvuku alebo na videorekordér. Spoločnosť NSO vyhlásila, že sledovací softvér je vytvorený a zamýšľaný len proti ťažkým zločincom a teroristom.
Copyright © TASR 2021
