MEDIA NEWS
Česká republika žiada od Ruska vysvetlenie, prečo zablokovalo prístup k webovej stránke ruského vysielania Českého rozhlasu (ČRo). Informoval o tom portál iROZHLAS.cz, ktorému to potvrdila hovorkyňa českého ministerstva zahraničných vecí Eva Davidová. V utorok večer sa k téme prostredníctvom sociálnej siete Twitter vyjadril aj šéf českej diplomacie Jakub Kulhánek.
"Z rozhodnutia ruských úradov zablokovať web Rádia Prague International som prekvapený. Od ruskej strany budeme v spolupráci s Českým rozhlasom žiadať vysvetlenie tohto absurdného cenzúrneho zásahu," napísal Kulhánek.
Český rozhlas sa proti kroku ruského Federálneho úradu pre dohľad v oblasti práv a zdravia spotrebiteľov (Rospotrebnadzor) ohradil a označil ho za bezprecedentný útok na všetky princípy slobody prejavu.
"Neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby boli naše stránky zablokované," vyhlásila šéfredaktora stanice Klára Stejskalová.
Internetové stránky rozhlasovej stanice, ktorá vysiela aj v ruštine, nie sú dostupné pre článok z roku 2001 o Janovi Palachovi. Jan Palach bol českým študentom, ktorý sa 16. januára 1969 na Václavskom námestí v Prahe upálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Zomrel o tri dni neskôr v nemocnici. Rusko tvrdí, že stránky rozhlasu zablokovali preto, že predmetný článok nabáda na samovraždu.
Vzťahy Česka a Ruska sú v ostatnom čase napäté, k čomu prispela kauza výbuchu muničných skladov vo Vrběticiach a následné vyhostenie ruských a českých diplomatov. Česká republika je od mája tohto roka na ruskom zozname nepriateľských krajín, uzatvára iROZHLAS.cz.
Zisk streamingového koncernu Netflix v 2. štvrťroku sklamal očakávania trhu a jeho akcia sa v poburzovom obchodovaní prudko oslabila. A to aj napriek nárastu tržieb takmer o 20 %.
Netflix počas uplynulého štvrťroka získal globálne len 1,54 milióna nových predplatiteľov a ich celkový počet na konci júna dosiahol 209 miliónov. Spoločnosť stratila 0,43 milióna zákazníkov v USA a Kanade, zatiaľ čo v Európe, na Blízkom východe a v Afrike (EMEA) ich počet stúpol o 0,19 milióna, v Latinskej Amerike sa zvýšil o 0,76 milióna a v ázijsko-pacifickom regióne o 1,02 milióna. Firma počíta, že v prebiehajúcom kvartáli počet predplatiteľov vzrastie o 3,5 milióna.
Čistý zisk v 2. kvartáli stúpol takmer o 90 % na 1,35 miliardy USD (1,15 miliardy eur) alebo 2,97 USD na akciu zo 720 miliónov USD alebo 1,59 USD na akciu v rovnakom období pred rokom. Analytici v priemere počítali so ziskom na akciu vo výške až 3,15 USD. Tržby sa zvýšili o 19,4 % na 7,34 miliardy USD zo 6,15 miliardy USD.
Akcia Netflix uzavrela utorkové obchodovanie na burze Nasdaq so stratou 1,23 %. V poburzovom obchodovaní potom stratila ďalších 2,76 %.
Netflix zaznamenal prudké zvýšenie počtu predplatiteľov počas pandémie v roku 2020. Rast sa však v tomto roku spomalil.
Dvaja novinári bieloruskej redakcie rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) boli zadržaní na desať dní. Informovalo o tom v utorok Bieloruské združenie novinárov (BAŽ), ktoré sa odvolalo na informácie od príbuzných zadržaných redaktorov.
Rozhodnutie bieloruských úradov o desaťdňovom zadržaní sa týka novinárov Aleha Hruzdziloviča a Alesa Daščynského. Informácie o ich kolegyni Ine Studzinskej, ktorú polícia zadržala spolu s nimi, nie sú k dispozícii, dodala v stredu agentúra TASS. Reportéri boli zadržaní 16. júla po policajných prehliadkach v minskej kancelárii RFE/RL.
V posledných mesiacoch sa novinári, ktorí pokrývali masové demonštrácie proti bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi, dostali pod narastajúci tlak a mnohým z nich súdy vymerali aj väzobné tresty.
Bieloruský Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) predtým informoval, že v krajine uskutočňuje rozsiahlu operáciu, ktorej cieľom je očista od "radikálov".
Lukašenko pred týždňom avizoval, že úrady budú venovať osobitnú pozornosť mimovládnym organizáciám a médiám "financovaným zo Západu". Minulý týždeň sa tak v rôznych častiach Bieloruska odohrali policajné prehliadky v bytoch a kanceláriách obhajcov ľudských práv, aktivistov, novinárov neštátnych médií a predstaviteľov mimovládnych organizácií a opozičných strán.
Bieloruský Vyšetrovací výbor následne uviedol, že prehliadky sa uskutočňovali v organizáciách, ktoré "sa vydávali za ochrancov ľudských práv". Dodal, že niekoľko zástupcov mimovládnych organizácií a médií v krajine je zapojených do tieňového pohybu financií zo zahraničia, daňových únikov a financovania protestnej činnosti.
Masové protesty v Bielorusku vypukli vlani v auguste po prezidentských voľbách, za ktorých víťaza bol vyhlásený Lukašenko. Bieloruské bezpečnostné zložky tieto protesty rozháňali často brutálne, čo vyvolalo veľkú kritiku opozície a Západu. Západné krajiny následne uvalili na Lukašenkov režim balík sankcií.
Hongkonská polícia zatkla v stredu bývalého hlavného editora už zrušeného prodemokratického denníka Apple Daily. S odvolaním sa na tamojšie médiá o tom informovali agentúry AFP a Reuters.
Hongkonská polícia potvrdila, že zatkla 51-ročného muža pre podozrenie zo "spriahnutia so zahraničnými mocnosťami" s cieľom ohroziť národnú bezpečnosť. Podľa zdroja agentúry AFP je zadržaným Lin Min-cchung. Spoločnosť Next Digital, ktorej denník patrí, túto správu bezprostredne nepotvrdila, píše Reuters.
Od policajnej razie v redakcii denníka Apple Daily pred vyše mesiacom a následného núteného ukončenia jeho činnosti bolo na základe kontroverzného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti zadržaných viacero jeho zamestnancov. Ako uvádza AFP, Lin Min-cchung je v poradí deviatym zadržaným zamestnancom tohto média. Noviny po 26 rokoch existencie vyšli v tlačenej podobe naposledy 24. júna. Na toto posledné vydanie dohliadal práve Lin Min-cchung.
Denník Apple Daily bol tŕňom v oku čínskej vlády vďaka svojej neskrývanej podpore prodemokratického hnutia v Hongkongu a ostrej kritike čínskych politikov. Jeho majiteľ Jimmy Lai (Li Č'-jing) je vo väzení a ako jeden z prvých bol vlani obvinený na základe nového zákona o národnej bezpečnosti.
Zákon o národnej bezpečnosti trestá aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Za vágne formulované obvinenia hrozia obvineným tresty odňatia slobody od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Copyright © TASR 2021
