MEDIA NEWS
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v stredu pre agentúru AFP vyhlásila, že zablokované by mali byť i účty "extrémistických organizácií" na sociálnych sieťach spojené s opozičným lídrom Alexejom Navaľným. Stalo sa tak dva dni po tom, čo ruské úrady zablokovali desiatky s ním spojených webstránok.
Roskomnadzor zablokoval v pondelok 49 internetových stránok prepojených s Navaľným vrátane jeho hlavného webu navalny.com a webstránok jeho kľúčových spojencov či regionálnych štábov.
Ruská služba na kontrolu mediálneho obsahu tvrdí, že príslušné účty na sociálnych sieťach obsahujú "výzvy na extrémistickú činnosť a masové nepokoje".
Navaľného blízka spolupracovníčka Ľubov Soboľová v stredu uviedla, že Roskomnadzor sa jej snaží zablokovať účet na Twitteri. "Nie je to nič iné ako politická cenzúra," kritizovala v tvíte.
Agentúra Reuters priniesla informáciu, že ruská prokuratúra v stredu vzniesla voči Soboľovej žalobu za porušenie pravidiel týkajúcich sa koronavírusových obmedzení. Prokuratúra žiada, aby po dobu dvoch rokov nesmela opustiť svoj príbytok v čase od 22.00 h do 06.00 h a nesmela sa zúčastňovať na hromadných podujatiach či politických zhromaždeniach. Okrem toho by ju štyri razy do mesiaca mala kontrolovať polícia, napísal na Twitteri Soboľovej právnik Vladimir Voronin.
Soboľová tvrdí, že obvinenia týkajúce sa údajných porušení pandemických opatrení na pouličnom proteste na podporu Navaľného sú politicky motivované a nezmyselné. Pôvodne úrady rozhodli, že musí zostať v domácom väzení.
V utorok informoval ďalší Navaľného popredný spolupracovník Leonid Volkov, že Roskomnadzor sa snažil zablokovať aj youtubové kanály Navaľného, jeho kancelárie a viacerých jeho spolupracovníkov vrátane samotného Volkova.
Väznený Navaľnyj v utorok vyzval svojich priaznivcov, aby sa zmobilizovali pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať od 17. do 19. septembra. Svojich stúpencov vyzval, aby si stiahli aplikáciu Smart Voting, ktorá užívateľom okrem iného umožňuje dostať sa k obsahu z jeho hlavnej a od pondelka zablokovanej webstránky.
Navaľného stratégia tzv. "rozumného hlasovania" - zameraného na podporu tých kandidátov na poslancov Štátnej dumy, ktorí majú najväčšiu šancu vo voľbách poraziť vládnucu stranu Jednotné Rusko - už oslabila pozíciu tejto strany v nedávnych regionálnych voľbách.
Tuniský prezident Kajs Saíd odvolal v stredu z funkcie riaditeľa štátnej televízie po tom, ako dvom hosťom, ktorí boli pozvaní do relácie, nakrátko zabránili vo vstupe do štúdia. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Amira Mohamedová, zástupkyňa syndikátu novinárov, uviedla, že ju pri vstupe do budovy televízie zastavil člen ochranky, ktorý čakal na povolenie od vedenia, aby ju mohol pustiť dnu.
Aktivista za ľudské práva Bassem Trifi, ktorému tiež bránili vo vstupe do štúdia, povedal, že mu bolo povedané, že nešlo o rozhodnutie samotnej televízie, ale o pokyn predstaviteľa armády.
O niekoľko hodín neskôr prezidentská kancelária uviedla, že Saíd vydal dekrét, ktorým odvolal Lassaada Dahecha z funkcie riaditeľa štátnej televízie a na jeho miesto menoval dočasného zástupcu.
Saíd odvolal v pondelok z funkcií ministra obrany a úradujúcu ministerku spravodlivosti. Urobil tak deň po tom, ako odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní.
Prezident tvrdí, že pre odvolanie premiéra Mašíšího a pozastavenie činnosti parlamentu sa rozhodol na základe článku 80. ústavy, ale aj pod tlakom masových protestov vo viacerých tuniských mestách, kde predtým tisíce ľudí obvinili vládu z nečinnosti v boji proti koronavírusovej pandémii a požadovali rozpustenie parlamentu.
Vládnuca Strana obnovy označila tento prezidentov krok za štátny prevrat, iní jeho odporcovia hovoria o "útoku na demokraciu".
Výsledky Facebooku v 2. kvartáli prekonali očakávania trhu. Prevádzkovateľ populárnej sociálnej siete však varoval pred spomalením rastu v nasledujúcich štvrťrokoch a jeho akcie sa v poburzovom obchodovaní oslabili o vyše 3 %.
Tržby za tri mesiace od apríla do júna stúpli o 56 % na 29,08 miliardy USD (24,63 miliardy eur) z 18,69 miliardy USD v rovnakom období pred rokom. Analytici počítali s tržbami vo výške 27,82 miliardy USD. Zisk sa medziročne viac než zdvojnásobil na 10,39 miliardy USD alebo 3,61 USD na akciu z 5,18 miliardy USD alebo 1,80 USD na akciu. Analytici prognózovali 3,02 USD na akciu.
Koncern zaznamenal najprudší nárast tržieb od roku 2016. Priemerná cena reklamy totiž stúpla o 47 % a počet zobrazených reklám sa zvýšil o 6 %.
Počet denne aktívnych používateľov Facebooku vzrástol počas uplynulého štvrťroka približne o 30 miliónov na 1,91 miliardy a počet mesačne aktívnych používateľov o 50 miliónov na 2,9 miliardy. Minimálne jednu aplikáciu koncernu, medzi ktoré patrí aj WhatsApp alebo Instagram, používalo počas 2. kvartála 3,51 miliardy mesačných používateľov po 3,45 miliardy v 1. štvrťroku.
Tím nezávislých vyšetrovateľov zaoberajúcich sa vraždou maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej dospel k záveru, že maltský štát by mal niesť svoj diel zodpovednosti za tento čin pre pocit beztrestnosti, ktorí vytvorili predstavitelia štátu na najvyšších úrovniach mocenskej hierarchie. Informovala o tom agentúra AP.
Nezávislé vyšetrovanie viedol tím troch sudcov - jeden v aktívnej službe a dvaja penzionovaní -, ktorí svoje závery zverejnili vo štvrtok.
Známa novinárka zahynula 16. októbra 2017 pri výbuchu nálože nastraženej v jej aute. Táto vražda otriasla nielen Maltou, najmenším členským štátom EÚ, ale pobúrenie a šok vyvolala i v celej Európe.
Vyšetrovaním, ktoré iniciovala novinárkina rodina, tím sudcov dospel k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by štát zohral pri atentáte nejakú priamu úlohu. Napriek tomu však "musí niesť" svoj diel zodpovednosti, lebo vláda na čele s vtedajším premiérom, labouristom Josephom Muscatom, vytvorila atmosféru beztrestnosti, ktorej "chápadlá" sa rozšírili z najvyšších úrovní mocenskej hierarchie - úradu predsedu vlády - k ďalším subjektom, ako sú regulačné orgány a polícia, čo napokon "viedlo ku kolapsu právneho štátu".
V správe sa tiež konštatuje, že štát a jeho subjekty nedokázali rozpoznať riziko, ktoré hrozilo Caruanovej Galiziovej, a nepodnikli žiadne opatrenia na jej ochranu.
Nezávislí vyšetrovatelia dospeli k záveru, že niet pochýb o tom, že vražda novinárky priamo alebo nepriamo súvisela s jej prácou. Caruanová Galiziová totiž písala protikorupčný blog, viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte a odhalila mnohé prípady korupcie a zneužívania moci.
Jej čitatelia ju vnímali ako neohrozenú novinárku na "križiackej výprave" proti korupcii. Jej kritici ju považovali skôr za "všetečnú idealistku".
Z objednania si vraždy bol obvinený Yorgen Fenech, uznávaný podnikateľ, ktorý mal úzke väzby s maltskou politickou špičkou, pripomenula agentúra Reuters.
Joseph Muscat, ktorý bol v minulosti novinárom, v januári roku 2020 odstúpil z funkcie predsedu vlády. Obvinený však nebol v žiadnej kauze. Fenecha čaká súd.
Z vykonania vraždy bola obvinená trojica mužov. Jeden z nich, Vincent Muscat, pred súdom priznal svoj diel viny a vo februári tohto roku ho odsúdili na 15 rokov väzenia.
Spolu s Vincentom Muscatom boli v decembri 2017 zatknutí aj bratia George a Alfred Degiorgiovci. Všetci traja boli obvinení zo zaobstarania, nastraženia a odpálenia bomby v automobile, ktorej explózia novinárku zabila.
Reuters dodal, že správa nezávislých vyšetrovateľov obsahuje niekoľko odporúčaní na zlepšenie právnych predpisov a lepšiu ochranu novinárov na Malte. Predseda maltskej vlády Robert Abela vyzval na jej "dôkladnú analýzu" bez spolitizovania. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti konštatoval, že "je potrebné poučiť sa a pokračovať v reformách s väčším odhodlaním."
Copyright © TASR 2021
