MEDIA NEWS
"Sme spoločnosť, ktorá vytvára technológiu na spájanie ľudí. Spoločne môžeme konečne postaviť ľudí do centra našej technológie. A spoločne môžeme odomknúť masívne väčšiu tvorivú ekonomiku," vyhlásil Zuckerberg.
Technologický magnát tvrdí, že metaverzum bude miestom, kde budú môcť ľudia interagovať, pracovať a vytvárať obsah. Metaverzum má podľa neho potenciál pomôcť odomknúť prístup k novým kreatívnym, sociálnym a ekonomickým príležitostiam. Tento metavesmír by podľa neho "stieral hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom". Má ísť o internet novej generácie, v ktorom bude masívne využívaná virtuálna realita.
AP v správe pripomenula názory niektorých amerických skeptikov, podľa ktorých môže byť cieľom premenovania spoločnosti odvrátiť pozornosť od uniknutých dokumentov, ktoré odhalili spôsoby, akými Facebook ignoroval interné správy a varovania o "škodách, ktoré jeho sociálna sieť pácha po celom svete". Z dokumentov nazvaných "Facebook Papers" vyplýva, že spoločnosť sa nedokázala opakovane vysporiadať napríklad s nenávistným obsahom. Firma navyše údajne nerobí dostatočne veľa krokov na to, zabránila šíreniu dezinformácií a škodlivých politických príspevkov.
Agentúra AFP v otázke premenovania spoločnosti na Meta upozornila, že všetky jej sociálne siete a aplikácie Facebook, Instagram či WhatsApp sa premenovávať nebudú. Meno zmení len materská firma.
Spojené štáty a ich spojenci vo štvrtok vyzvali Rusko, aby chránilo slobodu tlače, a odsúdili zásah proti nezávislým médiám v krajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
USA a ďalších 17 krajín vrátane Francúzska, Nemecka a Británie v spoločnom vyhlásení uviedli, že nové náročné požiadavky zo strany ruskej vlády na médiá, aby sa pod hrozbou pokuty označili za "zahraničných agentov", predstavujú "jednoznačné úsilie zmariť obyvateľom prístup k nezávislému spravodajstvu".
Krajiny tvrdia, že Moskva je po odstavení nezávislých novín odhodlaná ukončiť aj činnosť americkou vládou podporovanej stanice Slobodná Európa (RFE/RL) v Rusku.
Odstavené periodiká okrem iného kritizovali Rusko za zatýkanie žurnalistov, ktorí informovali o protestoch na podporu uväzneného opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, ako aj za údajnú perzekúciu reportéra RFE/RL na anektovanom Kryme.
"Vyzývame Ruskú federáciu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky a povinnosti v oblasti ľudských práv, rešpektovala slobodu tlače a zaručila bezpečnosť novinárov," uvádza sa vo vyhlásení.
"Apelujeme na ruskú vládu, aby ukončila prenasledovanie nezávislých médií, zastavila politicky motivované konanie voči novinárom a mediálnym organizáciám a prepustila tých, ktorí sú nespravodlivo zadržiavaní," pokračuje znenie danej výzvy.
Západné mocnosti zároveň poukázali na vyhostenie reportérky britskej stanice BBC Sarah Rainsfordovej z Ruska, čo táto organizácia označila za útok na slobodu tlače.
Moskva toto obvinenie odmieta a tvrdí, že k opatreniu prikročila v reakcii na skutočnosť, že Británia odmietla udeliť akreditáciu nemenovanému ruskému novinárovi.
USA a ďalších 17 krajín vrátane Francúzska, Nemecka a Británie v spoločnom vyhlásení uviedli, že nové náročné požiadavky zo strany ruskej vlády na médiá, aby sa pod hrozbou pokuty označili za "zahraničných agentov", predstavujú "jednoznačné úsilie zmariť obyvateľom prístup k nezávislému spravodajstvu".
Krajiny tvrdia, že Moskva je po odstavení nezávislých novín odhodlaná ukončiť aj činnosť americkou vládou podporovanej stanice Slobodná Európa (RFE/RL) v Rusku.
Odstavené periodiká okrem iného kritizovali Rusko za zatýkanie žurnalistov, ktorí informovali o protestoch na podporu uväzneného opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, ako aj za údajnú perzekúciu reportéra RFE/RL na anektovanom Kryme.
"Vyzývame Ruskú federáciu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky a povinnosti v oblasti ľudských práv, rešpektovala slobodu tlače a zaručila bezpečnosť novinárov," uvádza sa vo vyhlásení.
"Apelujeme na ruskú vládu, aby ukončila prenasledovanie nezávislých médií, zastavila politicky motivované konanie voči novinárom a mediálnym organizáciám a prepustila tých, ktorí sú nespravodlivo zadržiavaní," pokračuje znenie danej výzvy.
Západné mocnosti zároveň poukázali na vyhostenie reportérky britskej stanice BBC Sarah Rainsfordovej z Ruska, čo táto organizácia označila za útok na slobodu tlače.
Moskva toto obvinenie odmieta a tvrdí, že k opatreniu prikročila v reakcii na skutočnosť, že Británia odmietla udeliť akreditáciu nemenovanému ruskému novinárovi.
Copyright © TASR 2021
Pri pokuse o vstup na webovú stránku Deutsche Welle z územia Bieloruska sa objaví informácia, že prístup k zdroju je obmedzený z dôvodu rozhodnutia ministerstva informácií. Dôvody zablokovania stránky zatiaľ nie sú známe.
Tento krok predstavuje ďalšie zo série opatrení namierených proti nezávislým médiám v tejto postsovietskej krajine po tom, ako ňou týždne po vlaňajších prezidentských voľbách otriasali vlny protivládnych protestov.
Koncom minulého mesiaca bieloruské ministerstvo informácií zablokovalo prístup na portál Komsomoľská pravda, bieloruskej verzie populárneho ruského webu s rovnakým názvom, ktorú denne navštívi približne 20-tisíc používateľov.
V auguste zasa úrady v Bielorusku zablokovali viac ako 50 webov a médií, vrátane Spojenými štátmi americkými podporovanej rozhlasovej stanice Radio Svaboda či poľskej satelitnej televízie Belsat, ktorá mapuje hlavne Bielorusko.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
