MEDIA NEWS
Slobodné médiá sú nevyhnutné pre fungovanie právneho štátu, Slovensko sa preto zasadzuje za to, aby sa o ochrane slobody novinárov a médií hovorilo viac aj na európskej úrovni. Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS) to povedal počas rokovania Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá sa v utorok 12. apríla konala v Luxemburgu za účasti ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov rezortov diplomacií Európskej únie (EÚ). V tlačovej správe o tom informoval Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR).
Rada sa venovala aj dianiu na Ukrajine a s tým súvisiacim výzvam, ktorým čelí EÚ. Ministri a štátni tajomníci prediskutovali aj viaceré aspekty právneho štátu. „Považujem za dôležité, že sa diskusie o stave právneho štátu v EÚ konajú pravidelne. Dávajú dobrý obraz o tom, ako oblasti súdnictva, boja proti korupcii či nezávislosti médií fungujú v jednotlivých štátoch Únie. Tento dialóg zohráva dôležitú preventívnu úlohu a dáva nám príležitosť podeliť sa o skúsenosti,“ skonštatoval Klus.
Rada pre všeobecné záležitosti sa venovala aj zhodnoteniu pokroku v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá po roku občianskych konzultácií na európskej aj národnej úrovni vyvrcholí 9. mája 2022, symbolicky na Deň Európy.
Rada sa venovala aj dianiu na Ukrajine a s tým súvisiacim výzvam, ktorým čelí EÚ. Ministri a štátni tajomníci prediskutovali aj viaceré aspekty právneho štátu. „Považujem za dôležité, že sa diskusie o stave právneho štátu v EÚ konajú pravidelne. Dávajú dobrý obraz o tom, ako oblasti súdnictva, boja proti korupcii či nezávislosti médií fungujú v jednotlivých štátoch Únie. Tento dialóg zohráva dôležitú preventívnu úlohu a dáva nám príležitosť podeliť sa o skúsenosti,“ skonštatoval Klus.
Rada pre všeobecné záležitosti sa venovala aj zhodnoteniu pokroku v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá po roku občianskych konzultácií na európskej aj národnej úrovni vyvrcholí 9. mája 2022, symbolicky na Deň Európy.
Podľa regulačných dokumentov Musk kúpil 31. januára viac ako 620-tisíc akcií za 36,83 amerických dolárov za kus a potom pokračoval v hromadení ďalších akcií takmer každý jeden obchodný deň až do 1. apríla. K pondelku vlastnil 73,1 milióna akcií Twitteru, čo predstavuje podiel 9,1%. Dovedna Musk na akcie Twitteru minul zhruba 2,6 miliardy dolárov.
Podľa žaloby Muskov podiel dosiahol hranicu 5 % do 14. marca, čiže podľa zákona mal svoje vlastníctvo zverejniť do 24. marca. On tak však urobil až 4. apríla. Odhalenie Muskovho podielu spôsobilo, že akcie Twitteru v ten deň do konca obchodovania vzrástli o 27 % v porovnaní s 1. aprílom na takmer 50 dolárov. Investori, ktorí predali akcie pred Muskovým oneskoreným zverejnením, tak prišli o možnosť dosiahnuť značné zisky, uvádza sa v žalobe. Musk medzitým mohol pokračovať v nákupe akcií, ktoré sa obchodovali za ceny od 37,69 do 40,96 dolárov.
Žaloba žiada o kvalifikáciu ako skupinová žaloba, aby zastupovala akcionárov Twitteru, ktorí predali akcie medzi 24. marcom a 4. aprílom. Tento proces by mohol trvať rok aj viac.
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) sa rozhodla spraviť významný krok smerom k fanúšikom a spustila bezplatnú streamovaciu službu, ktorá umožní priaznivcom futbalu prístup k desiatkam tisícov zápasov po celom svete.
Ešte v tomto roku nová platforma ponúkne viac ako 40-tisíc živých prenosov z akejkoľvek ligy sveta. Rovnako si fanúšikovia môžu pozrieť každý zápas majstrovstiev sveta, ktorý bol nasnímaný kamerou. Kanál FIFA+ obsahuje aj dokumentárne série o súčasných i bývalých futbalových hviezdach. Okrem toho bude k dispozícii aj bohatý archív.
"FIFA+ reprezentuje ďalší krok v našej vízii urobiť futbal globálnym a inkluzívnym. Neplánujeme účtovať poplatky za predplatné. FIFA+ bude bezplatný zážitok," povedala riaditeľka stratégie FIFA Charlotte Burrová.
Platforma je na začiatku k dispozícii v angličtine, francúzštine, španielčine a portugalčine, neskôr pribudnú aj ďalšie jazykové verzie.
Ešte v tomto roku nová platforma ponúkne viac ako 40-tisíc živých prenosov z akejkoľvek ligy sveta. Rovnako si fanúšikovia môžu pozrieť každý zápas majstrovstiev sveta, ktorý bol nasnímaný kamerou. Kanál FIFA+ obsahuje aj dokumentárne série o súčasných i bývalých futbalových hviezdach. Okrem toho bude k dispozícii aj bohatý archív.
"FIFA+ reprezentuje ďalší krok v našej vízii urobiť futbal globálnym a inkluzívnym. Neplánujeme účtovať poplatky za predplatné. FIFA+ bude bezplatný zážitok," povedala riaditeľka stratégie FIFA Charlotte Burrová.
Platforma je na začiatku k dispozícii v angličtine, francúzštine, španielčine a portugalčine, neskôr pribudnú aj ďalšie jazykové verzie.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) upozornilo, že pri zobrazovaní násilia na ženách a sexuálneho obťažovania v médiách sa zabúda na obete. Vyplýva to z jeho výskumných správ z monitoringu médií. Cieľom strediska bolo analyzovať, akým spôsobom sa v slovenskom mediálnom diskurze hovorí o problematike násilia na ženách a sexuálneho obťažovania a aké prípady sa najčastejšie zobrazujú. Stredisko odporúča médiám, aby pri informovaní o násilí na ženách a sexuálnom obťažovaní využívali korektný jazyk voči obetiam aj pri pomenovaní skutku a zobrazovali tieto témy v ľudskoprávnej a rodovej perspektíve. Zdôvodnilo to tým, že spôsob, akým médiá zobrazujú tieto témy, spoluutvára to, ako o nich spoločnosť uvažuje. Účelom zobrazovania násilia a obťažovania by nemalo byť podľa neho vyvolanie senzácie, ale scitlivovanie verejnej diskusie, odbúravanie stereotypov a predchádzanie zľahčovaniu problematiky.
Výskumné správy ukázali, že v oblasti sexuálneho obťažovania predstavuje najzávažnejší problém zľahčovanie jednotlivých prípadov prostredníctvom nesprávneho pomenovania. „Často sa stáva, že sexuálne trestné činy sú označované ako sexuálne obťažovanie, čo môže spôsobovať nesprávne pochopenia problematiky verejnosťou. V zahraničnom spravodajstve sa až v 32 percent správ prebratých zo zahraničných tlačových agentúr ako sexuálne obťažovanie označujú prípady, ktoré podľa slovenského právneho poriadku predstavujú sexuálny trestný čin,“ konštatovalo SNSĽP.
Stredisko pozoruje tiež tendenciu informovať prevažne o prípadoch sexuálneho obťažovania žien mužmi v pracovnom prostredí, čím sa iné formy obťažovania nepriamo zneviditeľňujú a vytláčajú z verejnej diskusie. Dodalo, že v rámci násilia na ženách sa v médiách najčastejšie vyskytujú prípady fyzického a sexuálneho násilia, pričom v oboch prípadoch najmä ich najextrémnejšie formy ako vražda a znásilnenie. Keďže bežnejšie a častejšie sa vyskytujúce formy násilia sa v médiách vyskytujú zriedkavejšie, nemusia byť následne rozpoznávané ako násilie. Ako ďalší problém stredisko identifikovalo prevládajúcu tendenciu venovať sa problematike sexuálneho obťažovania a násilia na ženách vtedy, ak sa týka verejne známej osoby. Výrazne menší záujem je podľa neho o hĺbkové spracovanie problematiky. Pomerne málo sa hovorí aj o sexuálnom obťažovaní ako o forme diskriminácie a len v malom percente sledovaných článkov sa hovorí o stredisku ako národnom antidiskriminačnom orgáne, ktoré práve takéto prípady aj právne rieši. SNSĽP je pritom v tejto oblasti pripravené poskytnúť pomoc obetiam všetkých foriem diskriminácie vrátane sexuálneho obťažovania.
Podľa výskumných správ existuje rozdiel v spôsobe informovania zo strany autoriek a autorov mediálnych výstupov. „Autorky majú v porovnaní s autormi výraznejšiu tendenciu zdôrazňovať systémový, respektíve celospoločenský aspekt problematiky, prípadne prezentovať problematiku ako symptóm rodovej nerovnosti v spoločnosti. Častejšie tiež informujú o incidentoch v širšom kontexte, oslovujú odborníkov a zameriavajú sa na dôsledky pre obete,“ objasnilo stredisko.
Výskumné správy ukázali, že v oblasti sexuálneho obťažovania predstavuje najzávažnejší problém zľahčovanie jednotlivých prípadov prostredníctvom nesprávneho pomenovania. „Často sa stáva, že sexuálne trestné činy sú označované ako sexuálne obťažovanie, čo môže spôsobovať nesprávne pochopenia problematiky verejnosťou. V zahraničnom spravodajstve sa až v 32 percent správ prebratých zo zahraničných tlačových agentúr ako sexuálne obťažovanie označujú prípady, ktoré podľa slovenského právneho poriadku predstavujú sexuálny trestný čin,“ konštatovalo SNSĽP.
Stredisko pozoruje tiež tendenciu informovať prevažne o prípadoch sexuálneho obťažovania žien mužmi v pracovnom prostredí, čím sa iné formy obťažovania nepriamo zneviditeľňujú a vytláčajú z verejnej diskusie. Dodalo, že v rámci násilia na ženách sa v médiách najčastejšie vyskytujú prípady fyzického a sexuálneho násilia, pričom v oboch prípadoch najmä ich najextrémnejšie formy ako vražda a znásilnenie. Keďže bežnejšie a častejšie sa vyskytujúce formy násilia sa v médiách vyskytujú zriedkavejšie, nemusia byť následne rozpoznávané ako násilie. Ako ďalší problém stredisko identifikovalo prevládajúcu tendenciu venovať sa problematike sexuálneho obťažovania a násilia na ženách vtedy, ak sa týka verejne známej osoby. Výrazne menší záujem je podľa neho o hĺbkové spracovanie problematiky. Pomerne málo sa hovorí aj o sexuálnom obťažovaní ako o forme diskriminácie a len v malom percente sledovaných článkov sa hovorí o stredisku ako národnom antidiskriminačnom orgáne, ktoré práve takéto prípady aj právne rieši. SNSĽP je pritom v tejto oblasti pripravené poskytnúť pomoc obetiam všetkých foriem diskriminácie vrátane sexuálneho obťažovania.
Podľa výskumných správ existuje rozdiel v spôsobe informovania zo strany autoriek a autorov mediálnych výstupov. „Autorky majú v porovnaní s autormi výraznejšiu tendenciu zdôrazňovať systémový, respektíve celospoločenský aspekt problematiky, prípadne prezentovať problematiku ako symptóm rodovej nerovnosti v spoločnosti. Častejšie tiež informujú o incidentoch v širšom kontexte, oslovujú odborníkov a zameriavajú sa na dôsledky pre obete,“ objasnilo stredisko.
Odstrániť zneužiteľnosť „nedemokratického nástroja blokovania informácií“ má návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú do parlamentu predložila skupina poslancov strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Podľa nich využitie inštitútu blokovania hybridnej hrozby má byť možné až po súhlase vecne príslušného krajského súdu.
Poslanci v novele formulujú, čo sa rozumie pod pojmom hybridná hrozba a závažná dezinformácia. Škodlivá aktivita sa definuje ako akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, ako je podvodná činnosť, odcudzenie osobných alebo citlivých údajov a hybridná hrozba.
V návrhu sa tiež určuje postup Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) pred využitím samotného blokovania. Držiteľovi alebo prevádzkovateľovi sa má umožniť odstránenie škodlivého obsahu z dotknutej domény v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 72 hodín. Zavádza sa tiež povinnosť NBÚ zverejniť rozhodnutie o blokovaní na svojom webovom sídle.
Novelu o kybernetickej bezpečnosti predložila do parlamentu aj skupina vládnych poslancov, podľa ktorých by malo byť možné blokovať škodlivý obsah alebo škodlivé aktivity do 30. septembra tohto roka. Teraz platí, že NBÚ môže rozhodnúť o zablokovaní webov do konca júna.
V dôvodovej správe k predkladanej novele hovoria, že prebiehajúci vojnový konflikt na Ukrajine má aj rozmer informačnej vojny, ktorá prekračuje územie zasiahnuté vojnou a negatívne ovplyvňuje celý svet. „Masívna ruská propaganda a podsúvanie dezinformácií majú za cieľ spochybniť, kto je vo vojnovom konflikte agresor a kto obeť a ospravedlňovať agresiu nasmerovanú aj voči civilnému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre Ukrajiny,“ uviedli vládni poslanci.
NBÚ zablokoval do 30. júna tohto roka portály Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a internetové rádio Infovojna.
Poslanci v novele formulujú, čo sa rozumie pod pojmom hybridná hrozba a závažná dezinformácia. Škodlivá aktivita sa definuje ako akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, ako je podvodná činnosť, odcudzenie osobných alebo citlivých údajov a hybridná hrozba.
V návrhu sa tiež určuje postup Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) pred využitím samotného blokovania. Držiteľovi alebo prevádzkovateľovi sa má umožniť odstránenie škodlivého obsahu z dotknutej domény v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 72 hodín. Zavádza sa tiež povinnosť NBÚ zverejniť rozhodnutie o blokovaní na svojom webovom sídle.
Novelu o kybernetickej bezpečnosti predložila do parlamentu aj skupina vládnych poslancov, podľa ktorých by malo byť možné blokovať škodlivý obsah alebo škodlivé aktivity do 30. septembra tohto roka. Teraz platí, že NBÚ môže rozhodnúť o zablokovaní webov do konca júna.
V dôvodovej správe k predkladanej novele hovoria, že prebiehajúci vojnový konflikt na Ukrajine má aj rozmer informačnej vojny, ktorá prekračuje územie zasiahnuté vojnou a negatívne ovplyvňuje celý svet. „Masívna ruská propaganda a podsúvanie dezinformácií majú za cieľ spochybniť, kto je vo vojnovom konflikte agresor a kto obeť a ospravedlňovať agresiu nasmerovanú aj voči civilnému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre Ukrajiny,“ uviedli vládni poslanci.
NBÚ zablokoval do 30. júna tohto roka portály Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a internetové rádio Infovojna.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Copyright © ČTK 2022
