MEDIA NEWS
Európska komisia v pondelok upozornila americkú spoločnosť Meta, ktorá je materskou spoločnosťou sociálnej siete Facebook, že pravdepodobne porušuje protimonopolné zákony Európskej únie (EÚ) na trhoch s on-line inzerátmi a zneužíva svoje dominantné postavenie. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
"Komisia má námietky voči tomu, že Meta spája svoju on-line inzertnú službu Facebook Marketplace so svojou sociálnou sieťou Facebook," uviedla komisia vo vyhlásení o svojom predbežnom stanovisku.
To znamená, že používatelia Facebooku majú automaticky prístup k Marketplace "či to chcú alebo nie". "Komisia je tiež znepokojená tým, že Meta zavádza nespravodlivé obchodné podmienky pre konkurentov Facebook Marketplace vo svoj vlastný prospech," dodala.
Oznámenia o námietkach (statement of objections) neprejudikuje výsledok vyšetrovania, uviedla Komisia. Dodala však, že ak by dospela k záveru, že došlo k porušeniu pravidiel, môže Mete uložiť pokutu až do výšky 10 % jej ročného globálneho obratu.
Švédsky najvyšší súd v pondelok zablokoval vydanie exilového tureckého novinára Bülenta Kenesa na stíhanie do vlasti.
Vydanie tohto novinára bolo kľúčovou požiadavkou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pre ratifikáciu členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO), informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Podľa súdu však extradíciu Bülenta Kenesa, bývalého šéfredaktora popredného tureckého denníka Zaman, do Turecka znemožňuje "viacero prekážok". Medzi ne patrí politický charakter obvinení, ktoré voči novinárovi vzniesli turecké úrady, ako aj skutočnosť, že má vo Švédsku štatút utečenca.
"Existuje tiež riziko, že táto osoba bude (v Turecku) prenasledovaná pre svoje politické presvedčenie. Extradícia sa preto nemôže uskutočniť," uviedol vo vyhlásení sudca Petter Asp.
Kenes v súčasnosti pracuje v Štokholmskom centre slobody (SCF), ktoré založili tureckí disidenti žijúci v exile. Pre povedal, že ho rozhodnutie súdu potešilo a zdôraznil že všetky obvinenia voči jeho osobe si "Erdoganov režim vymyslel".
Turecké úrady vinia novinára z toho, že bol zapletený do pokusu o prevrat z roku 2016, čo on sám dôrazne popiera.
Turecký prezident žiada výmenou za schválenie členstva Švédska v NATO vydanie desiatok ľudí. Vo svojich verejných vystúpeniach však konkrétne spomenul len Bülenta Kenesa.
Ankara zablokovala proces členstva Švédska v NATO, pričom hlavnou spornou otázkou je vydanie kurdských a tureckých disidentov na stíhanie do vlasti. Štokholm opakovane zdôraznil, že švédske súdnictvo rozhoduje nezávisle a bude mať v tejto záležitosti posledné slovo.
Irán, ktorým už viac než tri mesiace zmietajú masové protivládne protesty, postihli rozsiahle výpadky internetu. Používatelia v hlavnom meste Teherán hlásili v pondelok extrémne pomalé internetové spojenie, informovala agentúra DPA.
Kým na iránske internetové stránky sa dalo dostať bez problémov, medzinárodné domény .com boli podľa všetkého zablokované.
Niektorí používatelia internetu vyjadrili obavy, že prístup Iránu k svetovému webu by mohol byť po troch mesiacoch protestov natrvalo blokovaný.
O plánoch na výlučne národnú internetovú sieť sa v parlamente islamskej republiky diskutuje už niekoľko rokov, píše DPA. Blokádou internetu trpí množstvo tamojších online predajcov, najmä v dôsledku zablokovania obľúbených aplikácií Instagram a Whatsapp.
Vláda v Teheráne medzitým vyostrila tón rétoriky voči západným krajinám. Konzervatívny politik a brigádny generál Esmáíl Kusarí napríklad vyzval na prehodnotenie vzťahov s krajinami ako sú Británia, Francúzsko či Nemecko, uviedla tlačová agentúra Fars.
Európska únia minulý pondelok uvalila na Irán nové sankcie v súvislosti s porušovaním ľudských práv. V uplynulých dňoch do ulíc vyšlo menej demonštrantov než doposiaľ. Množstvo ľudí zostalo šokovaných popravou dvoch demonštrantov, ktorí boli odsúdení v hromadných súdnych procesoch.
Vlnu protestov v Iráne vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní teheránskou mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel obliekania.
Copyright © TASR 2022
Používatelia Twitteru v ankete, ktorú zverejnil jeho majiteľ Elon Musk, hlasovali za jeho odstúpenie z postu šéfa sociálnej a mikroblogovacej siete. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
V ankete adresovanej 122 miliónom svojich sledovateľov Musk položil otázku „Mal by som odstúpiť ako šéf Twitteru?“, pričom dodal, že sa podriadi výsledkom.
V ankete sa napokon zúčastnilo asi 17,5 milióna ľudí a 57,5 % z nich odpovedalo „áno“, konštatuje BBC po ukončení hlasovania.
Technologický magnát, ktorý je tiež majiteľom výrobcu elektrických áut Tesla a vesmírnej spoločnosti Space X, od prevzatia sociálnej siete čelí neustálej kritike. Kontrolu nad ňou pritom prevzal až v októbri po právnej bitke so spoločnosťou Twitter, ktorá žiadala, aby dodržal dohodu o jej prevzatí za 44 miliárd dolárov, ktorú si medzičasom rozmyslel a pokúsil sa od nej odstúpiť.
V minulosti sa Musk zvykol riadiť výsledkami svojich ankiet, čo zvykol zdôvodňovať latinskou frázou „vox populi, vox dei“, čo v preklade znamená „hlas ľudu, hlas boží“.
K výsledku tej najnovšej sa však zatiaľ nevyjadril, no aj keby odstúpil z postu šéfa Twitteru, stále zostane jeho majiteľom, pripomína BBC.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
