MEDIA NEWS
Novinárku Mariju Ponomarenkovú z ruského mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri odsúdil súd na šesť rokov väzenia za to, že na sociálnych sieťach zverejnila status o útoku na činoherné divadlo v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Ponomarenková okrem toho dostala päťročný zákaz novinárskej činnosti, informovala v stredu britská stanica BBC.
Prokuratúra žiadala pre Ponomarenkovú deväť rokov väzenia.
Vyšetrovateľmi bola obvinená zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustila svojím príspevkom na kanáli Bez cenzúry v aplikácii Telegram. Písala v ňom o smrti ľudí skrývajúcich sa v divadle v Mariupole.
Podľa denníka Novaja gazeta — Európa má tento kanál približne 1600 predplatiteľov.
BBC pripomenula, že Rusko opakovane poprelo, že by zaútočilo na budovu divadla, v ktorom sa v daný čas skrývalo veľa civilistov vrátane detí. V snahe chrániť sa títo ľudia na plochu námestia pred budovou napísali veľkými písmenami slovo "DETI", aby bol jasne viditeľný aj z lietadla či vrtuľníka.
K záveru, že divadlo v Mariupole bolo zničené v dôsledku leteckého útoku ruskej armády, dospeli okrem iných aj vyšetrovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Amnesty International.
Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov).
Indické daňové úrady pokračovali v stredu v raziách v sídle pobočky britskej verejnoprávnej stanice BBC v Naí Dillí a vo vypočúvaní jej zamestnancov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na pracovníkov miestnej redakcie BBC.
Razie v sídle pobočky britskej stanice v indickej metropole pokračujú už druhý deň. Vedenie požiadalo zamestnancov redakcie v Naí Díllí, aby v stredu pracovali z domu.
Priestory budovy, v ktorej sídle prebieha razia, im indické úrady dovolili opustiť až v utorok neskoro večer. Operácia v kanceláriách BBC prebieha už od utorka rána a nebola prerušená ani počas noci na stredu.
Podľa svedectva niektorých zamestnancov im indickí vyšetrovatelia prehľadávali pracovné stoly a vyzvali ich, aby dočasne nepoužívali svoje telefóny. Väčšine zamestnancov už mohla budovu opustiť; niektorí však boli požiadaní, aby zostali a kooperovali pri vyšetrovaní.
Indické daňové úrady sa k dôvodom razie v priestoroch BBC zatiaľ nevyjadrili. Oficiálne vyjadrenie zatiaľ nevydala ani britská vláda.
Spoločnosť BBC uviedla len to, že plne spolupracuje s indickými úradmi a dúfa, že sa celá záležitosť vyrieši čo najskôr.
Svetové médiá si všímajú skutočnosť, že operácia bola spustená len niekoľko týždňov po tom, ako BBC odvysielala v Británii dokument kritický voči indickému premiérovi Naréndrovi Módímu. Podľa dokumentu bol tento hinduistický nacionalistický politik zodpovedný za krvavé protimoslimské nepokoje v Gudžaráte z roku 2002, ktoré si vyžiadali viac než 1000 životov. Samotný Módí akúkoľvek zodpovednosť za rozpútanie nepokojov odmieta.
Ochrancovia ľudských práv razie v sídle BBC v Naí Dillí odsúdili ako pokus o zastrašovanie médií. Podľa správ indických médií ide o súčasť vyšetrovania podozrení z daňových deliktov.
Hovorca Módího strany uviedol, že BBC sa nemá čoho obávať, ak dodržuje platné indické zákony. Zároveň však túto britskú stanicu obvinil zo šírenia protiindickej nenávisti.
Od Módího nástupu do funkcie premiéra v roku 2014 dochádza v Indii k zhoršovaniu postavenia médií: India sa za necelých desať rokov prepadla v indexe slobody tlače Reportérov bez hraníc o desať priečok na 150. miesto spomedzi 180 krajín sveta.
Niektoré médiá kritické k Módího vláde boli v posledných rokoch podrobené prehliadkam pre údajné porušenie daňových zákonov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu informoval, že novinári z tzv. nepriateľských krajín nebudú akreditovaní na výročnú správu o stave Ruska, ktorú prezident Vladimir Putin prednesie k obom komorám Federálneho zhromaždenia 21. februára.
Peskov podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) spresnil, že akreditácie dostanú len novinári zo štátov, s ktorými má Rusko priateľský vzťah, informuje TASR.
"Zahraničné médiá z nepriateľských štátov nebudeme pozývať," vyhlásil Peskov. Dodal, že takíto novinári budú mať možnosť sledovať Putinovo posolstvo na hociktorom televíznom kanáli.
Ruské vedenie považuje za nepriateľské viac ako 60 štátov sveta, a to za uvalenie alebo podporu sankcií v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu.
Tento zoznam zahŕňa USA, všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Kanadu a Japonsko.
Vlani Putin nevystúpil s prejavom pred Federálnym zhromaždením, čo bolo v rozpore s ruskou ústavou, upozornila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Putin to vysvetlil tým, že "pre dynamiku vývoja bolo ťažké zaznamenať výsledky a konkrétne plány na blízku budúcnosť v konkrétnom okamihu“.
Médiá vtedy tvrdili, že neprednesenie správy o stave štátu súviselo so situáciou na frontoch na Ukrajine.
Okrem posolstva Putin v roku 2022 zrušil aj svoju tradičnú veľkú tlačovú konferenciu a každoročnú tzv. priamu linku, počas ktorej zvykol v priamom prenose odpovedať na otázky radových občanov.
Tohtoročnú správu Putin prednesie 21. februára v obchodnom, výstavnom a konferenčnom centre Gostinyj dvor v Moskve.
Pokiaľ ide o obsah posolstva, Peskov už minulý týždeň avizoval, že prezident sa zameria "na súčasnú situáciu", a to aj v ekonomike a sociálnej sfére.
Pôjde o v poradí 18. výročný prejav Putina a bude sa konať krátko pred prvým výročím začiatku vojny, ktorú Rusko rozpútalo voči Ukrajine 24. februára 2022.
Putin svoje posolstvo obvykle prednáša začiatkom kalendárneho roku, len v roku 2021 tak urobil až v apríli. Vlani jeho posolstvo nezaznelo vôbec.
Copyright © TASR 2023
