MEDIA NEWS
Na osem rokov nápravných prác odsúdili v pondelok ruského novinára na voľnej nohe Andreja Novašova po tom, čo ho súd uznal vinným z vedomého šírenia falošných informácií o ruskej armáde. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
O konečnom verdikte, ktorý vyniesol súd v Kemerovskej oblasti na Sibíri, informoval Novašovov bývalý zamestnávateľ Siberia.Realities, miestny projekt americkej rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa, ktorú ruské úrady označili za "zahraničného agenta".
V rozsudku sa uvádza, že okrem nápravných prác platí pre Novašova aj zákaz publikovania akéhokoľvek materiálu na internete počas jedného roka. Samotný novinár akékoľvek previnenie odmieta a podľa Siberia.Realities sa jeho obhajca voči verdiktu súdu odvolá.
Novinára mali uznať vinným z diskreditácie ruskej armády v štyroch príspevkoch na sociálnych sieťach i v zdieľanom článku, ktorý ruské jednotky obviňoval z ostreľovania civilnej infraštruktúry pri minuloročnom obliehaní ukrajinského prístavného mesta Mariupol.
Ďalšiu ruskú novinárku Mariju Ponomarenkovovú ešte minulý mesiac odsúdili na šesť rokov v trestaneckej kolónii za to, že obvinila ruské vzdušné sily z bombardovania divadla v Mariupole, kde sa v apríli minulého roka v tom čase ukrývali ženy a deti.
Rusko zaviedlo rozsiahle zákony o vojnovej cenzúre krátko po tom, čo pred rokom vo februári vojensky vtrhlo na Ukrajinu, pripomína Reuters.
"Diskreditácia" tamojšej armády môže byť trestaná až päťročným väzením, kým za zámerné šírenie "dezinformácií" o nej hrozí až 15 rokov za mrežami.
Dolná komora ruského parlamentu tento mesiac podporila zákon, ktorý by zaviedol dlhšie tresty odňatia slobody a rozšíril legislatívu aj na žoldniersku organizáciu známu pod názvom Vagnerova skupina, ktorá na Ukrajine bojuje po boku regulárnej ruskej armády.
V roku 2022 bolo pri výkone svojho povolania zabitých 12 a zranených najmenej 21 novinárov a pracovníkov médií. Na utorňajšiu správu Rady Európy (RE) upozornil spravodajca TASR.
Podľa výročnej správy partnerských organizácií Rady Európy došlo v kontexte pokračujúceho zhoršovania slobody tlače v celej Európe k výraznému nárastu počtu zadržiavaných novinárov.
Správa skúma hlavné hrozby pre slobodu médií v Európe a adresuje odporúčania na zlepšenie situácie Rade Európy a Európskej únii a tiež ich členským štátom.
Počas roka 2022 platforma zverejnila 289 upozornení na vážne hrozby alebo útoky na slobodu médií v 37 európskych štátoch. Novinári boli okrem fyzického násilia vystavení aj väzneniu či očierňujúcim kampaniam. Toto číslo zahŕňa aj situáciu v Rusku, pretože partnerské organizácie sa rozhodli pokračovať v monitorovaní stavu slobody médií a útokov proti novinárom aj po vylúčení Ruska z RE v marci 2022.
Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová v správe pre médiá upozornila, že v posledných rokoch vidieť znepokojujúci nárast útokov voči novinárom.
"Mnohí novinári zaplatili životom za právo informovať o ruskej agresii na Ukrajine. Skutočnosť, že mnohé z týchto útokov ostanú nepotrestané, ohrozuje samotné základy našej spoločnosti. Vyzývam členské štáty, aby brali túto otázku vážne, plne rešpektovali a chránili práva novinárov, zaistili ich bezpečnosť, chránili ich zdroje a zabránili cenzúre a iným formám zasahovania do ich práce," vyhlásila Pejčinovičová Buričová.
Správa podrobne skúma zásahy proti nezávislej žurnalistike v Rusku a okupovaných územiach na Ukrajine a v osobitnej kapitole sa venuje Bielorusku.
Okrem novinárov, ktorí zahynuli v aktívnej službe počas vojny, platforma RE zaznamenala aj zabitie jedného novinára počas výkonu práce v Turecku. V roku 2021 Turecko evidovalo štyri vraždy novinárov.
Partnerské organizácie z platformy RE dospeli k záveru, že svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie novinárov sa v Európe stalo samozrejmosťou. K 31. decembru 2022 bolo vo väzbe 127 novinárov a pracovníkov médií.
Platforma skúmala aj zavádzanie legislatívy obmedzujúcej prácu novinárov, sledovanie komunikácie novinárov, šírenie falošných správ a dezinformácií, zneužívanie súdnictva na trestanie alebo zastrašovanie novinárov, strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPPS) či tlak na verejnoprávne médiá.
Platformu na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov zriadila Rada Európy v roku 2015 v spolupráci s významnými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti slobody prejavu a združeniami novinárov.
Meta Platforms, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, zruší už tento týždeň tisíce pracovných miest v rámci reorganizácie a znižovania počtu zamestnancov. Spoločnosť odštartuje nové kolo prepúšťania len niekoľko mesiacov po tom, ako vlani v novembri znížila počet zamestnancov o 11.000 alebo 13 % svojej pracovnej sily. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg News.
Najväčšia svetová sociálna sieť sa snaží stať sa efektívnejšou a zjednodušuje svoju štruktúru, keďže zápasí s prudko rastúcimi nákladmi a slabým reklamným trhom. Meta redukuje celé tímy, ktoré považuje za nepodstatné, informovala Bloomberg News vo februári.
Hromadné prepúšťanie spoločnosti vlani v novembri bolo jedným z najväčších v minulom roku a prvé v histórii spoločnosti.
Meta po spomalení príjmov z reklamy a zmene zamerania sa na platformu virtuálnej reality zvanú metaverse požiadala riaditeľov a viceprezidentov, aby vytvorili zoznamy zamestnancov, ktorých možno prepustiť. Táto fáza prepúšťania by mohla byť ukončená v priebehu budúceho týždňa. Tí, ktorí pracujú na pláne, dúfajú, že ho budú mať pripravený ešte predtým, ako generálny riaditeľ Mark Zuckerberg odíde na rodičovskú dovolenku s tretím dieťaťom, čo môže byť každú chvíľu, uviedol zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.
Novembrové škrty boli prekvapením, ale ďalšie kolo prepúšťania už zamestnanci Meta vo veľkej miere očakávali. Zuckerberg nazval rok 2023 "rokom efektívnosti" a spoločnosť túto tému komunikovala so zamestnancami počas hodnotenia výkonu, ktoré bolo dokončené minulý týždeň.
Pracovníci spoločnosti Menlo Park v Kalifornii naznačili, že tam panuje zvýšená úzkosť a nízka morálka medzi kolegami. Niektorí zamestnanci vyjadrili obavy, či dostanú svoje odmeny, ktoré sa majú rozdeľovať tento mesiac, ak predtým prídu o prácu.
WhatsApp sľúbil dodržiavať pravidlá EÚ, lepšie informovať používateľov a rešpektovať ich rozhodnutia pri aktualizáciách
Po rozhovoroch s orgánmi EÚ na ochranu spotrebiteľa a Európskou komisiou sa spoločnosť (združenými v sieti CPC) WhatsApp zaviazala transparentnejšie meniť podmienky poskytovania služieb. Okrem toho uľahčí používateľom odmietnutie aktualizácií, keď s nimi nesúhlasia, a jasne vysvetlí, kedy po takomto odmietnutí používateľ stratí možnosť využívať služby WhatsApp. WhatsApp takisto potvrdil, že osobné údaje používateľov sa neposkytujú tretím stranám ani iným spoločnostiam skupiny Meta – ani Facebooku – na reklamné účely. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC) bude aktívne monitorovať, ako WhatsApp plní tieto záväzky v rámci akýchkoľvek budúcich úprav svojej politiky a v prípade potreby presadí ich dodržiavanie aj prípadnými pokutami.
Podrobnosti:
Tlačová správa
