MEDIA NEWS
Holandská verejnoprávna telvízia NOS v pondelok oznámila, že stiahla svoju moskovskú korešpondentku Iris de Graafovú z Ruska pre obavy o jej osobnú bezpečnosť. Na správu viacerých holandských médií upozornil spravodajca TASR.
Tridsaťdvaročná de Graafová pôsobí v Rusku od roku 2020, ale v posledných mesiacoch jej prácu stále viac sťažovali zásahy ruských bezpečnostných služieb, uviedla šéfka spravodajstva NOS Giselle van Cannová.
Vzťahy medzi Ruskom a Holandskom sú v posledných rokoch napäté. Zhoršili sa ešte viac po odsúdení dvoch ruských dôstojníkov a jedného ukrajinského spolupracovníka ruských síl za zostrelenie lietadla spoločnosti Malaysia Airlines v roku 2014 (let MH17) holandským súdom a po vydaní zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu v marci tohto roka.
Spravodajský portál DutchNews.nl v tejto súvislosti pripomenul, že západní novinári a korešpondenti pôsobiaci v Rusku sa stali terčom ruských úradov od začiatku invázie na Ukrajinu. Obavy novinárskej obce sa zvýšili ešte viac, keď reportéra denníka Washington Post Evana Gershkovicha zatkli 29. marca v Rusku pre obvinenia zo špionáže.
"Situácia Iris de Graafovej ako najviditeľnejšej holandskej korešpondentky v Moskve je príliš nepredvídateľná na to, aby sme boli schopní adekvátne posúdiť riziká," opísala situáciu van Cannová. Podľa jej slov bude stiahnutá korešpondentka aj naďalej pokrývať ruské záležitosti, ale z Holandska. NOS vyjadrila "hlbokú ľútosť", že priame spravodajstvo o situácii v Rusku bude obmedzené.
Pre televíziu NOS bude z Ruska pracovať nezávislý korešpondent Geert Groot Koerkamp, ktorý zatiaľ zostáva v tejto krajine.
De Graafová v marci v jednej z televíznych relácii NOS povedala, že žiť a pracovať v Moskve znamená byť neustále v pohotovosti. "Neprechádzam na červenú, pretože to môže byť administratívny delikt a ak dostanete dva také, môžu vás z krajiny vyhostiť," opísala situáciu.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že úmrtie novinára agentúry AFP Armana Soldina na východe Ukrajiny ho veľmi zarmútilo, no okolnosti incidentu, ktorý sa odohral v blízkosti mesta Bachmut, zatiaľ zostávajú nejasné. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Musíme najprv zistiť okolnosti smrti tohto novinára," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Rusko môže nateraz "vyjadriť len svoj zármutok" a prípadné ďalšie otázky médií odkázal na ruské ministerstvo obrany.
Videokoordinátor agentúry AFP Arman Soldin prišiel o život v utorok pri raketovom útoku neďaleko mesta Časiv Jar na východe Ukrajiny. K útoku došlo okolo 16.30 h miestneho času (15.30 SELČ) blízko Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov dejiskom ťažkých bojov.
Novinári AFP sa dostali pod paľbu rakiet typu Grad v čase, keď boli so skupinou ukrajinských vojakov. Soldin (32) zomrel, keď raketa padla blízko miesta, kde sa nachádzal. Zvyšok tímu neutrpel zranenia.
Soldin, ktorý sa narodil v Sarajeve, bol francúzskym občanom. V roku 2015 začal pracovať pre AFP ako stážista. Bol súčasťou prvého tímu AFP, ktorý vyslali na Ukrajinu po začiatku ruskej invázie 24. februára 2022. Soldin žil na Ukrajine od septembra a pravidelne cestoval do oblastí frontových línií na východe a juhu Ukrajiny.
"Celá agentúra je zničená stratou Armana," povedal výkonný riaditeľ AFP Fabrice Fries. Dodal, že jeho smrť je hroznou pripomienkou rizík a nebezpečenstiev, ktorým každý deň čelia novinári informujúci o vojne na Ukrajine. Pamiatku zosnulého novinára si pripomenuli aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, Biely dom i ukrajinské ministerstvo obrany.
Federálny súd v newyorskom Manhattane v utorok rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump sexuálne napadol novinárku E. Jean Carrollovú, a priznal jej odškodné päť miliónov dolárov. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.
Deväťčlenná porota však odmietla tvrdenie Carrolovej, že ju Trump znásilnil. Porotcovia rozhodovali, či Trump Carrollovú znásilnil, sexuálne napadol, alebo či sa jej nevhodne dotýkal. Takisto mali rozhodnúť, či sa voči nej dopustil očierňovania. Išlo o občianske konanie a exprezidentovi preto nehrozia trestnoprávne následky.
Carrollová počas svojej výpovede v rámci procesu uviedla, že Trump ju znásilnil v 90. rokoch minulého storočia v skúšobnej kabínke obchodného domu v Manhattane. V októbri 2022 Trump údajne poškodil jej dobré meno, keď na svojej sociálnej sieti Truth Social jej tvrdenia označil za klamstvá.
Novinárka exprezidenta zažalovala už v novembri roku 2019 za ublíženie na cti, ktorého sa Trump údajne dopustil v súvislosti s popieraním činu, keď sa vyjadril, že Carrollová ani "nie je jeho typ". Novinárka uvádza, že Trump tým poškodil jej povesť a kariéru.
Vlani v novembri novinárka podala žalobu aj za sexuálny útok. Využila pritom nový zákon, ktorý chráni obete sexuálnych útokov aj desaťročia po údajnom čine.
Copyright © TASR 2023
