Zomrel Emil Preisach
Vo veku 75 rokov 9. mája zomrel Emil Preisach.
V Československej televízii Bratislava začal pracovať v roku 1970 ako osvetľovač. Po štyroch rokoch sa stal redaktorom kultúry v Hlavnej redakcii televíznych novín, kde pôsobil až do roku 1980.
Práve vtedy ukončil magisterské štúdium filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave, čím sa mu otvorili nové horizonty a nové možnosti profesionálneho uplatnenia sa. Stal sa režisérom spravodajských relácií, vrátane naživo vysielaných federálnych Televíznych novín, národných Aktualít, okrúhlych stolov a veľkých priamych prenosov najvyššej spoločenskej a politickej priority.
Celý život bol verným „televízakom“. Ako spravodajský režisér nadviazal ešte v 80-tych rokoch externú spoluprácu aj s redakciou športu a motorizmu, ktorá ho zaviedla napríklad na 500 míľ Indianapollis i na MS Enduro v Oklahome. Rovnako od toho obdobia až do dôchodku pripravoval prenosy z tenisových turnajov, vrátane pamätného finále o Davisov pohár Slovensko – Chorvátsko v roku 2005.
Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 uplatnil a rozvinul svoje skúsenosti práve ako spoľahlivý a precízny režisér športových súťaží a veľkých športových prenosov. Svoje pracovné roky ako člen Hlavnej redakcie športu a motorizmu začal písať v roku 1993 prvou cestou na Predolympijský turnaj v Lillehammeri.
Ako priamy účastník absolvoval ešte ďalších päť LOH v Atlante, Sydney, Aténach a Pekingu a ZOH 2006 v Turíne. Na hokejových MS pripravoval štúdia i prenosy vo Viedni, v Moskve a Bratislave.
Obľuboval pre Slovákov mimoriadne úspešný vodný slalom. Pripravoval viacero svetových pohárov, Majstrovstiev Európy i sveta v Liptovskom Mikuláši a v bratislavskom Čunove. Od Rada Siváčka a Henryho Herdu prevzal Emil Preisach štafetu prenosov z konského jazdeckého i dostihového zápolenia. Vďaka nemu sa formovali a rástli také komentátorské osobnosti ako Marcel Merčiak, Pavol Gašpar, Ján Hudok a ďalší.
Popri svojej práci nezabudol v Mlynskej doline pre verejnoprávnu televíziu vychovať i svojich nasledovníkov za režijným pultom, z ktorých najznámejšími sú: režisérka Jozefína Makarová či Ladislav Blažek. Po štyridsať a pol ročnej nepretržitej práci v Československej a neskôr v Slovenskej televízii sa odobral do dôchodku.
Roky zaslúženého odpočinku prežíva aktívne ako vášnivý hubár, no „brigádnicky“ napomáhal aj pri štarte vysielania súkromnej čisto športovej televíznej stanice DIGISPORT. Okrem iného učil, trénoval a pripravoval športových redaktorov, moderátorov a komentátorov.
