Saharský prach, ktorý zo severnej Afriky prináša vietor do Európy sa pravidelne objavuje aj na Slovensku. Napriek tomu, že ide o prírodný jav, podľa mnohých používateľov sociálnych sietí sa tento prach dostáva na zemský povrch v dôsledku zámerne rozprašovaných toxických látok. Odvolávajú sa aj na údaje pochádzajúce z bosnianskeho laboratória. Experti pre agentúru AFP uviedli, že metodológia experimentu bosnianskeho laboratória je pochybná a výsledky analýzy v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz tzv. "chemtrails". TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s agentúrou AFP.
Zavádzajúce príspevky uvádzajú, že saharský prach obsahuje hliník, nikel, bárium či arzén v množstvách, ktoré výrazne presahujú prípustné limity. Príspevky majú spoločné to, že uvádzajú údaje pochádzajúce z bosnianskeho výskumného inštitútu v Tuzle. Výsledky z laboratória v podobe obrázku kolujú na internete od júna 2022.
Analýzu si v inštitúte objednalo Národné krízové centrum, ktoré však nie je oficiálna bosnianska štátna inštitúcia. Miestny politik a advokát Mirnes Ajanovič vo videu zverejnenom 8. júna 2022 na Youtube uviedol, že experiment, do ktorého bol sám zapojený, pozostával z porovnania vzorky piesku odobratej zo Sahary v Tunisku so vzorkou piesku odobratou 7. apríla 2022 po "nebezpečnom špinavom daždi" v bosnianskej dedine Dobošnica Donja.
Obe vzorky boli odovzdané Inštitútu chemického inžinierstva v Tulze, ktorý vyhotovil predmetnú analýzu. Inštitút v apríli agentúre AFP oznámil, že vykonal testy na dvoch vzorkách, tie mu však poskytla tretia strana, a preto nevie uviesť, za akých okolností boli vzorky odobraté.
Podľa Franca Marenca z Centra pre výskum klímy a atmosféry Cyperského inštitútu (CARE-C) nebol tento experiment riadne zdokumentovaný, aby dokázal akúkoľvek teóriu. Pre AFP uviedol, že neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, kde presne boli vzorky odobraté, aká bola použitá metóda ich odberu a ani spôsob, akým sa so vzorkami zaobchádzalo a ako boli uskladnené medzi odberom a analýzou.
Konrad Kandler, vedúci výskumnej skupiny Atmospheric Aerosol na Inštitúte aplikovaných geovied v Nemecku poukázal na skutočnosť, že nie je jasné, aký typ extrakcie bol použitý, čo má vplyv na interpretáciu výsledkov. Uviedol, že porovnávanie vzorky pôdy, akou je napríklad vzorka saharského piesku, so vzorkou prachu vo vzduchu vo všeobecnosti nemá zmysel, pretože väčšina častíc pôdy je príliš veľká na to, aby boli prenášané vzduchom na veľké vzdialenosti.
Elizabet Paunovičová, odborníčka na životné prostredie a zdravie pri práci a bývalá vedúca Európskeho centra WHO pre životné prostredie a zdravie, pre AFP vysvetlila, že ak je vzorka pravá a bola odobratá niekde v okolí mesta Tuzla, potom sa pri posudzovaní analýzy musí brať do úvahy minulosť Tuzly ako priemyselnej oblasti s dlhodobo znečisteným ovzduším. Emisie z takýchto zariadení sa môžu podľa nej šíriť stovky kilometrov v závislosti od meteorologických podmienok. Bosnianska obec Dobošnica Donja je pritom od Tuzly vzdialená približne 18 kilometrov.
Aj v prípade prachu, ktorý sa šíri zo Sahary, treba mať podľa Marenca na pamäti, že prach môže počas cesty meniť svoje zloženie a cestou môže zachytiť a preniesť iné znečistenie.
Saharský prach sa dostáva do Európy, keď silný vietor prenáša častice zo saharskej púšte cez Stredozemné more. Hoci sa môže vyskytovať po celý rok, začiatkom jari zvyčajne k tomuto javu v Európe dochádza najčastejšie. V apríli zakryl časti Európy výnimočný oblak zo Sahary. O tomto fenoméne informoval aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Limitné ani cieľové hodnoty pre ťažké kovy neboli podľa SHMÚ na území Slovenska prekročené. Analýza zrážok nepreukázala ani iné toxické látky v nebezpečnom množstve.
Zdroj: TASR
