MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

                                           

Britská spravodajská stanica BBC zrušila plánovaný rozhovor s expremiérom Borisom Johnsonom, pretože moderátorka mu omylom poslala poznámky s pripravenými otázkami. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na štvrtkovú správu agentúry Reuters.
Laura Kuenssbergová je moderátorka nedeľného ranného politického programu BBC (Sunday with Laura Kuenssberg), v ktorom sa venuje rozhovorom s politikmi a udalostiam uplynulého týždňa. Johnsonovi podľa vlastných slov omylom poslala poznámky v správe určenej iba pre jej tím. V minulosti ako prvá žena pôsobila na pozícii politickej redaktorky BBC a svoju chybu označila za veľmi "frustrujúcu a nemá zmysel predstierať, že je to čokoľvek iné ako trápne a sklamanie".
BBC je ako verejnoprávna spoločnosť pod drobnohľadom v súvislosti s rovnovážnym prístupom k politikom. Jej politickí spravodajcovia sú na sociálnych sieťach často obviňovaní z uprednostňovania jedného politického tábora pred druhým.
Rozhovor s Johnsonom mal byť odvysielaný vo štvrtok večer na tému zvládania pandémie koronavírusu za jeho vlády a konca pôsobenia v premiérskej funkcii. V upútavke bol inzerovaný ako Johnsonov prvý veľký televízny rozhovor pred zverejnením jeho memoárov.
BBC uviedla, že na zrušení rozhovoru sa dohodla s expremiérovým tímom. Johnson je bývalý novinár, neskôr sa dvakrát stal primátorom Londýna. Jeho politická kariéra vyvrcholila vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2019 až 2022. Svoje memoáre s názvom Unleashed oficiálne vydáva 10. októbra.




                  

Francúzskeho džihádistu Petra Cherifa, ktorý mal blízko k páchateľom masakry v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo z roku 2015, odsúdil vo štvrtok súd v Paríži na doživotie. Informovala o tom spravodajská televízia BFM, píše TASR.
Tohto 42-ročného muža, zadržaného koncom roka 2018, uznal súd za vinného z teroristického sprisahania a únosu organizovaného gangom. Súdili ho aj za sedem rokov pôsobenia v štruktúrach teroristickej siete al-Káida v Jemene, ale i za jeho spojenie s jedným z útočníkov v redakcii Charlie Hebdo - Chérifom Kouachim -, ako aj za účasť na vzatí troch francúzskych humanitárnych pracovníkov za rukojemníkov.
Predseda súdu v zdôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutie o výške trestu bolo prijaté "s ohľadom na závažnosť činov", za ktoré bol Cherif súdený. Sudca stanovil, že v rámci doživotia bude platiť 22-ročná ochranná lehota, keď nebude možná zmena trestu.
Na súde bol Cherif vykreslený ako "integrálny džihádista":
vyrastal na severovýchode Paríža, kde poznal bratov Kouachiovcov. V roku 2003 konvertoval na islam a rýchlo sa zradikalizoval. Nasledujúci rok sa prostredníctvom bunky Buttes-Chaumont, ktorá prepravovala ľudí do zón džihádu, dostal do Iraku.
V roku 2004 ho v Iraku zadržali americké jednotky. V júli 2006 ho iracký súd odsúdil na 15 rokov väzenia. V marci 2007 sa mu väzenia podarilo ujsť. Odcestoval do Sýrie, kde ho zatkli, vydali a odsedel si 18 mesiacov vo väzení vo Francúzsku. Následne bol stíhaný na slobode, čo využil na útek do Jemenu.
Vo Francúzsku bol v roku 2012 v neprítomnosti odsúdený na päť rokov väzenia za členstvo v teroristickej organizácii.
Zadržaný bol v roku 2018 v Džibutsku po tom, ako roky bojoval v radoch islamistickej organizácie al-Káida na Arabskom polostrove. Pre členstvo v nej je Cherif od roku 2015 v USA zaradený na čiernu listinu.
Francúzsky prokurátor v stredu počas súdneho pojednávania upozornil, že Cherif bol v roku 2011 jediným francúzskym príslušníkom al-Káidy na Arabskom polostrove, ktorá integrovala len "veľmi málo cudzincov". V jej štruktúrach následne zastával mnoho rolí, okrem iného robil nábor kandidátov na džihád, bol propagandistom a jedným zo strojcov útoku v redakcii Charlie Hebdo.

-

                                            

Akreditačné oddelenie OSN obmedzilo prístupové oprávnenia pre spravodajcu Prvého kanálu ruskej štátnej televízie. Dôvodom je minulotýždňový incident s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry DPA.
Valentin Bogdanov sa Baerbockovú pokúšal zastaviť na jej ceste na tlačovú konferenciu pred nemeckými novinármi. Stihol sa opýtať, či sú "potrebné priame rokovania s Ruskom".
Ministerka mu však dala najavo, že o pár metrov ďalej sa začína jej vyhlásenie a naznačila mu, aby sa pripojil k ostatným novinárom. Následne sa chcel k nej natlačiť, čomu sa však snažil zabrániť iný nemecký diplomat.
Akreditačné oddelenie OSN uviedlo, že ruský novinár svojím konaním porušil usmernenia o prístupe médií, čo viedlo k zníženiu úrovne jeho oprávnenia. V budove však podľa úradu môže ďalej pracovať a nebol mu odopretý prístup.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v reakcii podal sťažnosť generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a vyzval ho, aby rozhodnutie týkajúce sa novinára zvrátil. Tvrdil, že Bogdanov Baerbockovú neobťažoval a konfrontáciu s členom nemeckej delegácie označil za "útok" na novinára.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí sa podľa DPA zdržalo verejného vyjadrenia k tejto veci.


                                      

Tisíce demonštrantov s maďarskými vlajkami sa v sobotu zhromaždili pred sídlom štátnej mediálnej spoločnosti MTVA v Budapešti a vyzývali na ukončenie podľa ich slov propagandistickej mašinérie vlády premiéra Viktora Orbána v médiách. Od vlády požadovali nezávislé verejnoprávne médiá, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.
Od návratu Viktora Orbána k moci v roku 2010 mnohé nezávislé médiá v Maďarsku buď zanikli, alebo sa zmenili na provládne kanály, zatiaľ čo verejnoprávne médiá boli nútené podriadiť sa vládnucej strane Fidesz, píše AFP.
Práve MTVA je podľa agentúry dlho označovaná za Orbánovu hlásnu trúbu, ktorá len zriedkavo uverejňuje kritické správy o jeho vláde a kriticky informuje o tých, ktorých vníma ako jej oponentov. Vláda však popiera, že by obmedzovala slobodu a nezávislosť médií.
Sobotňajší protest zorganizovala strana TISZA opozičného lídra Pétera Magyara, ktorý sa stal ostrým kritikom Orbána a vyzval verejnoprávne médiá, aby poskytovali vyváženejšie spravodajstvo.
V máji štátna televízia usporiadala prvú predvolebnú diskusiu od roku 2006 po tom, ako Magyar pohrozil, že bude v jej sídle organizovať nepretržité demonštrácie.
Počas posledných parlamentných volieb v roku 2022, ktoré priniesli drvivé víťazstvo Fideszu, zistili medzinárodní pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neobjektívne spravodajstvo v prospech vládnej strany. Podľa nich to obmedzovalo schopnosť maďarských voličov rozhodnúť sa na základe dostupných informácií z médií.

                  

Online vysielanie a interné služby ruského štátneho mediálneho holdingu VGTRK v pondelok prestali fungovať kvôli hackerskému útoku. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá útok označila za bezprecedentný, uvádza TASR.
Vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii na odosielanie správ Telegram, spoločnosť VGTRK uviedla, že rozhlasové a televízne vysielanie funguje ako normálne aj napriek útoku.
Ako uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), na stránke Downdetector.ru, ktorá zaznamenáva poruchy, sa používatelia vo veľkom sťažujú na výpadok vysielania rozhlasovej stanice Vesti FM.
Podľa nemenovaných zdrojov vo VGTRK je problém veľmi vážny a náprava bude trvať dlho. Nefunguje internetové pripojenie ani telefonické spojenie. Zo serverov bolo vymazané všetko, vrátane zálohovaných súborov.
Holding VGTRK zahŕňa federálne kanály Rossija 1, Rossija 24, Rossija Kuľtura, ako aj viac ako 80 regionálnych televíznych a rozhlasových spoločností vysielajúcich vo všetkých regiónoch Ruska; kanál RTR Planeta vysielajúci v zahraničí; päť rozhlasových staníc: Radijo Rossii, Majak, Kuľtura, Vesti FM a Junosť.

Copyright © TASR 2024