Prieskum
Priemerný slovenský novinár je 40-ročná Slovenka s vysokoškolským vzdelaním, ktorá pracuje pre jeden alebo viac časopisov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v máji a v júni uskutočnil Slovenský syndikát novinárov (SSN) spolu s nezávislým výskumným združením Mass-Media-Science pôsobiacim pri Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Prieskum obsahoval 55 otázok a zúčastnilo sa ho 374 novinárov, zväčša z tlače.
Predsedníčka SSN Zuzana Krútka hovorí, že celkovo vzdelanostná úroveň novinárov klesá. Nie veľmi dobrou správou je, že rastie počet univerzálnych novinárov, ktorí sa venujú viacerým oblastiam a nešpecializujú sa na jednu problematiku, konštatovala. Z médií sa tak vytrácajú žánre.
Ako v tejto súvislosti podotkol riešiteľ výskumu Samuel Brečka z výskumného združenia Mass-Media-Science, zmenil sa aj prístup zamestnávateľov k vzdelávaniu. Nepodporujú vzdelávanie novinárov, menej ochotne im dávajú študijné voľno. Zvýšiť svoju kvalifikáciu by pritom chcelo až 87,6 percenta účastníkov prieskumu. Novinári majú najväčší záujem vzdelávať sa v jazykoch, vrátane slovenského, ekonomike a manažmente, práve ale aj technológii.
Zo sociálneho hľadiska zo záverov prieskumu vyplýva, že priemerný novinár, teda 40-ročná Slovenka je s najväčšou pravdepodobnosťou slobodná alebo rozvedená. Percento slobodných alebo rozvedených novinárov stúpa a v súčasnosti je slobodná takmer tretina z nich. Do značnej miery je to dôsledkom pracovných podmienok novinárov a ich pracovného štýlu, častých nadčasov nielen počas pracovných dní ale aj cez víkendy. Priemerný novinár na Slovensku má mesačný čistý príjem približne 17-tisíc korún, ale časť z neho nepochádza z novinárskej činnosti. Najviac podľa prieskumu zarábajú novinári z televízie, priemerne viac ako 20 500 korún mesačne a tretina z nich viac ako 30-tisíc korún mesačne. Pod úrovňou priemeru sú redaktori rozhlasu, no najmä tlačových agentúr a internetových médií. Celkovo muži zarábajú viac, v prieme 18 304 korún a ženy 16 521 korún.
Slovenskí novinári zároveň strácajú sociálne istoty, ktoré poskytuje postavenie zamestnanca. Stále viac z nich pracuje na základe živnosti alebo na základe autorskej zmluvy. Tento trend podľa Brečku nie je slovenským, ale celoeurópskym špecifikom a veľa majiteľov slovenských médií ho zavádza práve na základe požiadaviek zahraničných majiteľov. Vo výskume sa prejavili aj zlé skúsenosti novinárov so "životnosťou médií" na Slovensku, len 26,5 percenta z nich si myslí, že sa novinárskym povolaním uživí.
Prieskum tak ukázal, že v poslednom desaťročí sa výrazne zmenili podmienky a spôsob výkonu novinárskej profesie, ale aj ľudia, ktorí túto profesiu vykonávajú. Obdobné prieskumy sa na Slovensku konajú od 70. rokov 20. storočia.
