28. 2. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Mesiac po podaní ponuky Microsoftu na prevzatie musí internetový koncern Yahoo! čeliť rastúcemu počtu žalôb zo strany svojich akcionárov. Kvôli odmietnutiu ponuky podalo už sedem väčších investorov žalobu proti koncernu. Vyplýva to z podkladov, ktoré Yahoo! v stredu predložilo americkej komisii pre cenné papiere SEC. Medzi rozhnevanými akcionármi sú napríklad veľké americké dôchodkové fondy. Výsledok boja o prevzatie však zatiaľ nie je istý. Yahoo! naďalej hľadá alternatívy k ponuke, ktorá mala pôvodne hodnotu takmer 45 miliárd USD, v prepočte 981,22 miliardy SKK. Microsoft chce napriek odmietnutiu presadiť prevzatie, aby zvýšil svoju konkurencieschopnosť voči Google v oblasti internetového vyhľadávania a reklamy. Manažment a zamestnancov Yahoo! stojí zaoberanie sa odmietnutou ponukou veľa času a energie, ako uvádza internetový koncern. Často sa špekuluje o navýšení ponuky. Najväčší svetový softvérový koncern však vyčkáva, zatiaľ čo sa tlak na vedenie Yahoo! stále zvyšuje. Na trhu sa tiež objavili fámy, že o kúpe väčšieho balíka akcií Yahoo! uvažuje Google. Tento krok by pravdepodobne sťažil a odsunul potenciálne prevzatie. Yahoo! 11. februára zamietlo nevyžiadanú ponuku na prevzatie, ktorú predložil Microsoft. Koncern označil ponuku za príliš nízku. Predstavenstvo spoločnosti prišlo jednomyseľne k záveru, že ponuka nie je v záujme jej akcionárov. Yahoo! vo svojom stanovisku uviedlo, že ponuka "výrazne podhodnocuje" spoločnosť. Microsoft predložil svoju ponuku 1. februára. Najväčší softvérový koncern na svete pôvodne ponúkol 31 USD za akciu Yahoo. V tom čase to bolo 62 % nad burzovou hodnotou akcie internetového koncernu. Prípadná kúpa sa mala vyplatiť na polovicu v akciách Microsoftu a v hotovosti. Hodnota ponuky sa znížila z pôvodných 44,6 miliardy USD kvôli oslabeniu akcie Microsoftu. V prípade uskutočnenia akvizície by fúzia vytvorila rivala jednotke v oblasti internetového vyhľadávania a reklamy koncernu Google. Tiež by to bola najväčšia fúzia dvoch spoločností pôsobiacich v oblasti počítačových technológií. Odmietnutie ponuky zvyšuje tlak na spoluzakladateľa Yahoo! Jerryho Yanga, aby investorom predstavil stratégiu na oživenie rastu spoločnosti, čo by viedlo k posilneniu jej akcie, ktorá v priebehu posledných dvoch rokov stratila polovicu svojej hodnoty. Yahoo! v posledných 8 kvartáloch zaznamenalo pokles zisku a márne sa snaží zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v porovnaní s jednotkou v brandži Google. Belgického novinára Georgesa Ruggiua uväzneného za podnecovanie genocídy v Rwande v roku 1994 odovzdali dnes polícii z Talianska, kde si odpyká zvyšok trestu. Georges Ruggiu (50) je jediným Nerwanďanom odsúdeným medzinárodným tribunálom v Tanzánii, ktorý vedie procesy proti strojcom vyvražďovania. Belgičanovi v júni 2000 udelil trest 12 rokov väzenia. Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu (ICTR) uviedol, že odovzdanie odsúdeného sa uskutočnilo po dohode medzi OSN a talianskou vládou a po nedávnom rozhodnutí rímskeho súdu, ktorý povolil, aby rozsudky ICTR vykonávalo Taliansko. Ruggiu - bývalý učiteľ, ktorého otec bol Talian - pracoval v čase genocídy ako moderátor rwandského rozhlasu RTLM, ktoré označovali za "rádio nenávisti". Keď vojaci a etnickí Hutuovia počas 100 dní trvajúceho krviprelievania vyvraždili približne 800.000 Tutsiov a umiernených Hutuov, Ruggiu a ďalší zamestnanci rozhlasovej stanice vyzývali a štvali zabijakov na ešte väčšie násilie. Moderátor potom ušiel z Rwandy, ale v júli 1997 ho zatkli v kenskej Mombase a odovzdali ICTR. Ruggiu sa priznal k obvineniam z priameho a verejného nabádania na spáchanie genocídy a zločinov proti ľudskosti. Neskôr svedčil proti svojmu šéfovi a ďalším pracovníkom RTLM. V čase uväznenia konvertoval na islam. Zatiaľ nie je známe, kde v Taliansku si Ruggiu odpyká zvyšok trestu. V rozsudku ICTR sa uvádza, že do dĺžky trestu by sa mu mal započítať aj čas strávený vo vyšetrovacej väzbe. To znamená, že na slobodu sa môže dostať už v polovici roka 2009, napísala agentúra Reuters.

Gruzínskeho magnáta a opozičného aktivistu Badriho Patarkacišviliho, ktorý 12. februára nečakane zomrel vo svojej rezidencii vo Veľkej Británii, pochovali dnes v rodnom Tbilisi. Z Británie jeho telo previezli do Gruzínska v utorok. Na pohrebe sa zúčastnilo približne tisíc ľudí, obrad však nebol prístupný pre médiá. Úctu zosnulému opozičnému lídrovi malo vzdať niekoľko známych osobností zo zahraničia vrátane bratov americkej senátorky Hillary Clintonovej Tonyho a Hugha Rodhamovcov. Tlačová služba izraelského prezidenta Šimona Peresa však odmietla predchádzajúce informácie, že Peres pricestuje na pohreb, uviedla agentúra RIA Novosti. Podľa súdnej obhliadky v Británii zomrel Patarkacišvili na srdcový záchvat spojený s dlhodobými zdravotnými problémami. Patarkacišvili, známy ako najbohatší Gruzínec, získal svoje bohatstvo počas privatizácie ruského štátneho priemyslu v 90. rokoch spolu s ruskými miliardármi žijúcimi v Británii Borisom Berezovským a Romanom Abramovičom. Patarkacišvili opustil Gruzínsko v decembri 2007 po organizovaní masových protivládnych protestov. Neskôr ho obvinili z prípravy prevratu proti prezidentovi Michailovi Saakašvilimu. Gruzínske médiá uviedli, že svojej žene a dvom dcéram zanechal 12 miliónov dolárov (257 miliónov Sk).

Bývalá kolumbijská prezidentská kandidátka Ingrid Betancourtová, ktorú vyše šesť rokov väznia ľavicoví rebeli, je veľmi chorá a má problémy s pečeňou. Okrem toho trpí aj preto, že by mohla byť získať slobodu ako posledná. Pre televíziu v Caracase to povedal Luis Eladio Pérez, ktorého Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) v stredu prepustili spolu Gloriou Polancovou, Orlandom Beltránom Cuéllarom a bývalým senátorom Jorgem Gechemom. Podľa Péreza sú rebeli na Betancourtovú "nahnevaní a zaobchádzajú s ňou obzvlášť zle". Už na videu, ktoré sa objavilo koncom roka, pôsobí politička depresívne. Pre FARC je Betancourtová mimoriadne cenným zajatcom, pretože za jej oslobodenie sa zasadzuje aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Prepustenie rukojemníkov je víťazstvom pre venezuelského prezidenta Huga Cháveza, dôležitého regionálneho hráča, ktorý vedie rozrastajúcu sa skupinu socialistických lídrov v Južnej Amerike. Štátna venezuelská televízia Telesur, ktorú Chávez založil ako protiváhu CNN, odvysielala prepustenie v hĺbke džungle ako dojímavé divadlo s vďačnými zajatcami, ušľachtilými rebelmi a odvážnymi sprostredkovateľmi. Radosť a úľava prepustených hovoria sami za seba, napísala agentúra DPA. Po šiestich rokoch utrpenia a neistoty vyjadrili bývalí zajatci pred kamerami svoju vďačnosť Chávezovi a opozičnej kolumbijskej senátorke Piedad Córdobovej. "Ďakujem Bohu, panne Márii a prezidentovi Hugovi Chávezovi," povedala Gloria Polancová. Po rokoch zajatia jej pri prepustení vytryskli slzy, keď jej jedna z príslušníčok FARC dala na rozlúčku kyticu kvetov a ženy sa objali, charakterizovala DPA atmosféru pri odovzdávaní zajatcov. "Jedlo je mizerné, životné podmienky sú extrémne nezdravé a neustály strach trhá nervy," povedal Pérez na margo zajatia. Nejde len o 50 vojakov, policajtov a prominentných väzňov, ktorých by FARC radi vymenili za asi 500 zatknutých rebelov. Platí to aj o troch tisíckach obetí únosov. "Tri roky nás 24 hodín pripútavali," rozprával politik o podmienkach v kolumbijskej džungli. Keď sa rebeli po odovzdaní zajatcov stiahli späť do džungle, ešte dlho mávali. Tak dlho, akoby najradšej tiež odleteli do Caracasu, uzavrela DPA.
Copyright © TASR 2008