After OCSCAR
Internetové blogy zaplnili v pondelok diskusie o tom, prečo v spomienkovom zostrihu počas udeľovania Oscarov chýbal Brad Renfro.
Problémový 25-ročný herec zomrel 15. januára na následky predávkovania heroínom a morfínom. Austrálčan Heath Ledger, ktorý skonal o týždeň neskôr na predávkovanie liekmi na predpis, sa objavil v poslednom zábere trojminútového zostrihu ako nezabudnuteľný kovboj z oscarovej Skrotenej hory (2005). "Bohužiaľ, nemôžeme zahrnúť všetkých," reagovala hovorkyňa Akadémie filmových umení a vied Leslie Unger. Ako dodala, cieľom tradičného zostrihu je vzdať poctu jednotlivcom, ktorí pracovali v rôznych profesiách filmového priemyslu, nielen hercom. Zostrih, ktorý pripomenul 43 ľudí, vrátane maskérov, kaskadérov a niekoľkých agentov, uviedla držiteľka Oscara Hilary Swank. Podľa Unger nebolo podmienkou, aby spomenutí ľudia boli členmi Akadémie alebo nominovaní na Oscara.Podľa internetovej stránky TMZ mohli byť dôvodom Renfrove problémy, no reakcie čitateľov upozorňovali najmä na skutočnosť, že v porovnaní s Ledgerom, "Renfro nebol dosť veľká hviezda". Tvrdenia, že Renfra do zostrihu nezaradili pre jeho problémy s drogami, odmietla aj Unger. Renfro sa preslávil ako 12-ročný hlavnou úlohou v mysterióznom trileri Nebezpečný klient (1994). Posledné výraznejšie úlohy stvárnil pred viac ako desaťročím a v posledných rokoch účinkoval najmä vo vedľajších úlohách menších filmových, či televíznych projektov.V zostrihu chýbal aj na Oscara nominovaný Roy Scheider. Dôvod, prečo Akadémia nepripomenula hviezdu Čeľustí (1975 a 1978), bol však jednoduchý. Sedemdesiatpäťročný herec zomrel 10. februára, čo už nezapadlo do časového rámca zostrihu - od 1. februára 2007 do 31. januára 2008. © 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Tatranský rodák Adolf Burger, ktorý je autorom námetu k oscarovému filmu Diablova dielňa, poskytol filmárom svoju knihu zadarmo. Chcel, aby príbeh o falšovaní peňazí väzňami koncentračného tábora spoznal celý svet.
"Keď mi povedali, že natočia tú knihu, okamžite som si bol vedomý, že všetci ľudia sa dozvedia, že nacisti neboli len vrahovia, ale aj kriminálni falšovatelia. To nikto nevedel," uviedol v rozhovore pre TASR 90-ročný Burger, ktorý sa minulý týždeň spoločne s tvorcami filmu podujal na 13-hodinovú cestu do Los Angeles, aby sa zúčastnil na 80. ročníku odovzdávania cien Americkej filmovej akadémie.
Podľa Burgera vyjednávanie jeho zmluvy bolo krátke. Predchádzala mu prednáška pre 350 poddôstojníkov Bundeswehru. "Zmluvu som vyjednával desať minút. Popoludní prišli za mnou dve dámy, predstavili sa, že sú z malej filmovej spoločnosti Magnolia z Hamburgu. Vraj čítali moju knihu a že sú síce malá spoločnosť, žijúca zo sponzoringu, ale tá téma sa im páči. A že či by som im to dal k dispozícii, aby to mohli nafilmovať," popísal Burger prvé stretnutie s producentmi. "Honorár bol nulový, ale ja som s tým súhlasil - áno, môžete. No jednu podmienku som si dal. Pokiaľ nepodpíšem scenár, nebude film," konštatoval Burger. Režiséra filmu a autora adaptovaného scenára Stefana Ruzowitzkeho pritom donútil scenár tri razy prepísať.
"Z Viedne do Prahy po mňa poslali taxík. Zašiel som tam, oni mi v televízii pustili ten film. A keď vyhodili všetko to, s čím som nesúhlasil, povedal som dobre, v poriadku," komentoval Burger dokončenie filmu. Pripomenul, že režisér sa usiloval do príbehu vniesť kreatívne vylepšenia, s ktorými nesúhlasil. "Ešte dobre, že som mal tú zmluvu, lebo keby nevyhodil tie hlúposti, nebol by to dobrý film," zopakoval Burger, ktorého úpravy scenára pridali filmovému príbehu na autenticite. "On napísal, že Himmler nás vyznamenal záslužnými krížmi. Potom zase napísal, že nás oslobodili Rusi a že sme vyrobili milióny dolárov," kritizoval pôvodné Ruzowitzkeho návrhy Burger. V skutočnosti však nacisti všetkých väzňov previezli do Berlína týždeň pred príchodom sovietskych vojsk. Svoju záchranu vidí dnes Burger v chamtivosti nacistov. "Mohli nás zlikvidovať už v Sachsenhausene, ale oni boli tak chamtiví, že nás dali do 16 vagónov a previezli do Rakúska. Postavili stroje a chceli robiť doláre, ale už tam boli Američania," popísal posledné mesiace väzenia Burger.
"Je to zvláštny film. Je to koncentračný tábor a nie je to koncentračný tábor. A to je podľa mňa dôvod, prečo sa ten film dostal až sem," vysvetlil niekdajší novinár a tlačiar. "Keď som písal moju knihu, nechcel som písať nič tendenčne a to sa vyplatilo," dodal. "Ja som nepripustil senzáciu. Ten Rakúšan bol potom na mňa celkom kyslý, ale keď už sme boli na Berlinale, boli dve hodiny ráno, keď prišiel za mnou a povedal: 'Bol som na vás trochu zlý, ale ďakujem, že ste mi vyhodili tie hlúposti, pretože inak by som sa sem nikdy nedostal'," zdôveril sa jeden z posledných pamätníkov tzv. Operácie Bernhard, počas ktorej skupina 140 elitných Židov sfalšovala pre Nemecko 134 miliónov britských libier.
Rakúsko-nemecký film Diablova dielňa získal v nedeľu od Americkej filmovej akadémie Oscara v kategórii zahraničný film. Porazil tak nominované filmy z Izraela, Poľska, Kazachstanu a Ruska.
Tatranský rodák Adolf Burger, ktorý je autorom námetu k oscarovému filmu Diablova dielňa, poskytol filmárom svoju knihu zadarmo. Chcel, aby príbeh o falšovaní peňazí väzňami koncentračného tábora spoznal celý svet.
"Keď mi povedali, že natočia tú knihu, okamžite som si bol vedomý, že všetci ľudia sa dozvedia, že nacisti neboli len vrahovia, ale aj kriminálni falšovatelia. To nikto nevedel," uviedol v rozhovore pre TASR 90-ročný Burger, ktorý sa minulý týždeň spoločne s tvorcami filmu podujal na 13-hodinovú cestu do Los Angeles, aby sa zúčastnil na 80. ročníku odovzdávania cien Americkej filmovej akadémie.
Podľa Burgera vyjednávanie jeho zmluvy bolo krátke. Predchádzala mu prednáška pre 350 poddôstojníkov Bundeswehru. "Zmluvu som vyjednával desať minút. Popoludní prišli za mnou dve dámy, predstavili sa, že sú z malej filmovej spoločnosti Magnolia z Hamburgu. Vraj čítali moju knihu a že sú síce malá spoločnosť, žijúca zo sponzoringu, ale tá téma sa im páči. A že či by som im to dal k dispozícii, aby to mohli nafilmovať," popísal Burger prvé stretnutie s producentmi. "Honorár bol nulový, ale ja som s tým súhlasil - áno, môžete. No jednu podmienku som si dal. Pokiaľ nepodpíšem scenár, nebude film," konštatoval Burger. Režiséra filmu a autora adaptovaného scenára Stefana Ruzowitzkeho pritom donútil scenár tri razy prepísať.
"Z Viedne do Prahy po mňa poslali taxík. Zašiel som tam, oni mi v televízii pustili ten film. A keď vyhodili všetko to, s čím som nesúhlasil, povedal som dobre, v poriadku," komentoval Burger dokončenie filmu. Pripomenul, že režisér sa usiloval do príbehu vniesť kreatívne vylepšenia, s ktorými nesúhlasil. "Ešte dobre, že som mal tú zmluvu, lebo keby nevyhodil tie hlúposti, nebol by to dobrý film," zopakoval Burger, ktorého úpravy scenára pridali filmovému príbehu na autenticite. "On napísal, že Himmler nás vyznamenal záslužnými krížmi. Potom zase napísal, že nás oslobodili Rusi a že sme vyrobili milióny dolárov," kritizoval pôvodné Ruzowitzkeho návrhy Burger. V skutočnosti však nacisti všetkých väzňov previezli do Berlína týždeň pred príchodom sovietskych vojsk. Svoju záchranu vidí dnes Burger v chamtivosti nacistov. "Mohli nás zlikvidovať už v Sachsenhausene, ale oni boli tak chamtiví, že nás dali do 16 vagónov a previezli do Rakúska. Postavili stroje a chceli robiť doláre, ale už tam boli Američania," popísal posledné mesiace väzenia Burger.
"Je to zvláštny film. Je to koncentračný tábor a nie je to koncentračný tábor. A to je podľa mňa dôvod, prečo sa ten film dostal až sem," vysvetlil niekdajší novinár a tlačiar. "Keď som písal moju knihu, nechcel som písať nič tendenčne a to sa vyplatilo," dodal. "Ja som nepripustil senzáciu. Ten Rakúšan bol potom na mňa celkom kyslý, ale keď už sme boli na Berlinale, boli dve hodiny ráno, keď prišiel za mnou a povedal: 'Bol som na vás trochu zlý, ale ďakujem, že ste mi vyhodili tie hlúposti, pretože inak by som sa sem nikdy nedostal'," zdôveril sa jeden z posledných pamätníkov tzv. Operácie Bernhard, počas ktorej skupina 140 elitných Židov sfalšovala pre Nemecko 134 miliónov britských libier.
Rakúsko-nemecký film Diablova dielňa získal v nedeľu od Americkej filmovej akadémie Oscara v kategórii zahraničný film. Porazil tak nominované filmy z Izraela, Poľska, Kazachstanu a Ruska.Copyright © TASR 2008
Whoopi Goldberg prijala ospravedlnenie americkej Akadémie filmových umení a vied za to, že ju producent Gil Cates v nedeľnú noc nezahrnul do zostrihu moderátorov odovzdávania Oscarov. Za omyl sa ospravedlnil a herečka, ktorá moderovala Oscary v rokoch 1994, 1996, 1999 a 2002, to s úsmevom prijala. "Zavolal mi, a o tom, že urobil chybu, hovoril čisto a jasne. Povedal, ty vieš, že ťa milujem," uviedla Goldberg v americkej televíznej talk šou. "Poznám ho ako skvelého gentlemana," dodala na Catesovu adresu 52-ročná herečka a komička.
