MEDIA NEWS
Pripravovaný spinoff seriálu Perníkový tatko (2008 - 2013) s názvom Better Call Saul začnú v USA vysielať tento rok v novembri. Oznámili to predstavitelia televíznej stanice AMC, pričom presný dátum premiéry zatiaľ nestanovili. Seriál Better Call Saul sa bude zameriavať na právnika Saula Goodmana v podaní Boba Odenkirka, pričom pôjde o prequel zachytávajúci Goodmanov život pred tým, než sa stal právnikom stredoškolského učiteľa chémie Waltera Whitea (Bryan Cranston). Tvorcovia nevylučujú ani kombináciou s pokračovaním príbehu, že by teda v novom seriáli ukázali aj to, čo sa dialo po Perníkovom tatkovi.
Perníkový tatko sledoval príbeh spomínaného Waltera Whitea v podaní Bryana Cranstona. Ten sa po tom, čo mu diagnostikujú rakovinu pľúc v pokročilom štádiu, rozhodne vyrábať a predávať pervitín, aby stihol pred smrťou zarobiť dostatok peňazí pre svoju manželku a deti. Pomáha mu pri tom jeho bývalý študent Jesse Pinkman (Aaron Paul). Obaja herci za svoje výkony získali ceny Emmy - Paul dve a Cranston tri, pričom druhý menovaný má na svojom konte aj Zlatý glóbus. Cenu Hollywoodskej asociácie zahraničných novinárov získal aj samotný seriál.
Americká televízia E! sa ospravedlnila hercovi Michaelovi
J. Foxovi za to, že počas vysielania označila informáciu o jeho chorobe za
vtipný fakt. Televízia počas príchodu hercov na udeľovanie Zlatých glóbusov
umiestnila do vysielania oznam: "Michaelovi J. Foxovi v roku 1991
diagnostikovali Parkinsonovu chorobu". Titulok zaraďoval oznam ku vtipným
faktom, čo zapríčinilo okamžité pobúrenie viacerých divákov. "Toto nie je
v žiadnom prípade vtipný fakt," napísala jedna z diváčok na sociálnej a mikroblogovacej
sieti Twitter.
Vedenie televízie reagovalo na
nešťastnú udalosť okamžite. "Ľutujeme necitlivé označenie Parkinsonovej
choroby Michaela J. Foxa v našom vysielaní. Rozumieme vážnosti choroby a
úprimne sa ospravedlňujeme," uviedla televízia pre portál Hollywood
Reporter.
Michael J. Fox sa narodil v
júni 1961 ako Michael Andrew Fox. Známym sa stal účinkovaním v sitkome Rodinné
putá (1982 - 1989), za ktorý dostal tri ceny Emmy a Zlatý glóbus. Vo svete
filmu sa preslávil najmä zásluhou sci-fi trilógie Návrat do budúcnosti (1985,
1989, 1990). Následne si zahral vo filmoch ako Policajtovi v pätách (1991),
Doktor Hollywood (1991), Život s Mikeyom (1993), Z lásky alebo pre peniaze
(1993), Nenásytní (1994) či Mars útočí! (1996). V seriáli Všetci starostovi
muži (1996 - 2002) stvárnil Mikea Flahertyho, za čo mu udelili cenu Emmy, dve
Screen Actors Guild Awards a tri Zlaté glóbusy. Ďalšiu cenu Emmy si pripísal aj
za hosťovanie v seriáli Rescue Me (2004 - 2011) z roku 2009. Okrem toho sa
predstavil aj v piatich epizódach seriálu Dobrá manželka (2009) a sitkome The
Michael J. Fox Show, v ktorom stvárnil otca troch detí trpiaceho degeneratívnym
ochorením nervového systému, teda prakticky sám seba. Michael J. Fox tiež
nahovoril Myšiaka Stuarta Littlea v rovnomennej filmovej trilógii (1999, 2002,
2006). Od roku 2002 má hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy. Herca v
aktuálnom ročníku Zlatých glóbusov nominovali v kategórii Najlepší mužský
herecký výkon v seriáli - komédii alebo muzikáli. Ocenenie však nezískal.
.
©2013, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 
Mladý mauritánsky novinár čelí vo svojej vlasti trestu smrti po tom, ako ho usvedčili z odpadlíctva ohľadom článku kritizujúceho proroka Mohameda. Informovalo o tom dnes internetové vydanie denníka Guardian s odvolaním sa na spravodajské portály AllAfrica a Magharebia.
Súdne zdroje uviedli, že žurnalistu Muhammada Šajcha uld Muhammada zatkli 2. januára v meste Nuadhibú na atlantickom pobreží Mauritánie a uznali za vinného pre "nedostatok rešpektu voči prorokovi".
Miestny kazateľ neskôr vyhlásil, že zaplatí 4000 eur tomu, kto novinára zabije, ak ten nevyjadrí nad svojím skutkom ľútosť.
Výzvu kazateľa však vzápätí verejne odsúdili teológovia, ako aj ostatní novinári tejto krajiny ležiacej na severozápade Afriky, ktorá je oficiálne známa ako Mauritánska islamská republika.
O konečnom treste mladého novinára rozhodne sudcovský zbor v bližšie neurčenom termíne, pričom nie je vylúčené, že ho za jeho "zločin" popravia, domnieva sa Guardian.
Predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev dnes odovzdá vládne prémie v oblasti masmédií za rok 2013. Informovali o tom ruské zdroje. Pracovníci ruských médií si dnes pripomínajú svoj sviatok - Deň ruskej tlače. Historický dátum tohto dňa, 13. január, opätovne zaviedlo Prezídium Najvyššieho sovietu Ruskej federácie 28. decembra 1991.
Na čelo zoznamu tohtoročných laureátov bol zaradený ruský žurnalista Vasilij Peskov, ktorý bude ocenený vládnou prémiou im memoriam. Vasilij Peskov (1930-2013), bol novinárom, fotožurnalistom a v rokoch 1975-1990 vedúcim televíznej relácie "Vo svete zvierat". Niekoľko rokov pracoval v Komsomoľskej pravde, spolupracoval s Rossijskoj gazetoj, písal knihy. Jeho hlavnou doménou v žurnalistickej práci bola príroda. Medzi ocenenými sú napríklad aj tvorcovia detského a mládežníckeho televízneho kanála Karuseľ, či vzdelávacích TV kanálov Nauka 2.0, Moja planeta a Istorija, portálu Gramota.ru.
Termín sviatku Dňa ruskej tlače súvisí s vydaním prvých ruských tlačených novín Vedomosti. Začali vychádzať na základe nariadenia ruského cára Petra Veľkého 13. decembra 1702. Ešte pred Vedomosťami sa na území Ruska vydávali prvé rukou písané noviny Kuranty. Od roku 1621 sa z nich členovia vlády dozvedali o hlavných politických udalostiach v zahraničí - v Európe a Ázii.
Kuranty sa stali predchodcom tlačených novín Vedomosti. Tie sa spočiatku tlačili v cirkevnoslovanskom jazyku; na ruský jazyk prešli v roku 1710. V tom roku ich začali v redakcii dopĺňať o rytinovú ilustráciu.
Noviny menili názov, okrem "Vedomosti" niesli aj meno "Moskovské Vedomosti", alebo i "Vedomosti o vojenských a iných veciach, dôstojnom poznaní a pamiatke, čo sa udiali v Moskovskom štáte a v iných okolitých krajinách". Tiráž a periodicita Vedomostí neboli v tom čase ustálené a každé číslo vychádzalo v náklade od niekoľkých desiatok až po 4000 exemplárov.
V čase Sovietskeho zväzu pracovníci masmédií slávili sviatok 5. mája. Dátum súvisel s vydaním prvého čísla denníka Pravda. Založil ho vodca boľševickej revolúcie V.I. Lenin v roku 1912. Prvé číslo vyšlo 5. mája 1912 v Petrohrade s tým, že Pravda sa mala stať masovým legálnym revolučným robotníckym denníkom.
Deň ruskej tlače v bývalom ZSSR slávili 5. mája od roku 1922. Pracovníci vtedajších médií sa riadili rôznymi legislatívnymi úpravami. Po októbrovej revolúcii z roku 1917 sa boľševici aj prostredníctvom tlače usilovali zlomiť názory ideových odporcov. Preto vytvárali podmienky na rozvoj sovietskych novín.
Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo prijatie Dekrétu o tlači z 28. októbra (podľa gregoriánskeho kalendára 10. novembra) 1917. V ňom sa odobrala možnosť vydávania "kontrarevolučných" (v terminológii komunistov) periodík. Do rúk robotníckej a roľníckej vlády prešli všetky veľké tlačiarne.
Rozpad ZSSR priniesol aj zmenu termínu sviatku. Ruská federácia vypracovala nový Zákon o prostriedkoch masovej informácie, ktorý bol schválený 27. decembra 1991. Zákonom bola zrušená aj cenzúra v masovokomunikačných prostriedkoch. Zákon bol opakovane novelizovaný.
V mnohých redakciách bude však v Deň ruskej tlače aj smútok. Vyvolajú ho spomienky na spolupracovníkov, ktorí zahynuli pri výkone povolania.
Napríklad v roku 2006 prišla o život Anna Politkovská. Zastrelili ju 7. októbra v Moskve, jej telo našli vo výťahu obytného domu.
Známy je aj prípad Paula Chlebnikova. Šéfredaktora ruskej mutácie amerického časopisu Forbes útočníci zastrelili v júli 2004 v Moskve. Američan ruského pôvodu si v zahraničí vyslúžil pozornosť v roku 2000 publikovaním knihy o pochybnej morálke oligarchov a ich vplyve na bývalého prezidenta Borisa Jeľcina. Kniha s názvom "Krstný otec Kremľa: Boris Berezovskij a plienenie Ruska" sa nemohla páčiť mnohým, ktorí sa v nej spoznali.
Zväz novinárov Ruska na svojej webovej stránke zablahoželal pracovníkom médií k sviatku.
V Rusku si 15. decembra tradične pripomínajú aj Deň spomienky na novinárov, ktorí zahynuli pri výkone služby. Zväz novinárov Ruska vlani v decembri uviedol, že od začiatku 90. rokov 20. storočia bolo zabitých 357 ruských novinárov.
Európska komisia (EK) včera uviedla, že sa rozhodla súdne vyšetrovať dohody uzavreté medzi americkými filmovými štúdiami a spoplatňovanými európskymi televíznymi stanicami, ktoré údajne bránili divákom iných krajín EÚ v prístupe k obsahu vysielania. Takéto dohody môže byť porušením základnej európskej legislatívy.
Ide o dohodu, ktorú mali uzavrieť filmové štúdiá 20th Century Fox, Warner Bros, Sony Pictures, NBCUniversal a Paramount Pictures so stanicami z Británie (BSkyB), Francúzska (Canal Plus), Nemecka (Sky Deutschland), Španielska (DTS) a Talianska (Sky Italia).
EK v dnešnom stanovisku zdôraznila, že licenčné dohody, ktoré bránia ľuďom uchádzať sa o spoplatnené služby staníc z iných krajín, než je štát, v ktorom sa nachádzajú, alebo ktoré bránia spotrebiteľom pozerať vysielanie zo zahraničia, by mohli byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.
Spoločnosti, ktoré porušia platné predpisy hospodárskej súťaže EÚ môžu dostať pokutu až do výšky 10 percent z ich ročného obratu.
EK pripomenula, že neexistuje žiadny právny termín pre ukončenie vyšetrovania v antikonkurenčnom konaní. Doba trvania protimonopolného vyšetrovania závisí od mnohých faktorov.
Copyright © TASR 2013
