MEDIA NEWS
Americkému novinárovi a spisovateľovi, ktorý sa kriticky vyjadroval o prezidentovi Putinovi, zakázali vstup do Ruska. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
David Satter, bývalý moskovský korešpondent denníka Financial Times, ktorý v metropole Ruska pracoval od septembra, na sociálnej sieti Twitter uviedol, že mu po decembrovej ceste na Ukrajinu odmietli udeliť povolenie na vstup do Ruska.
Pred februárovými zimnými olympijskými hrami v Soči môže prístup ruskej strany k americkému novinárovi vyvolať obavy o stav ľudských práv aj napriek tomu, že Putin udelil v decembri amnestiu dovtedy najslávnejšiemu ruskému väzňovi Michailovi Chodorkovskému a členkám punkovej skupiny Pussy Riot.
"Áno, vyhostili ma. Žil som v Moskve," odpovedal Satter na Twitteri na otázku, ako sa k nemu Kremeľ zachoval.
Satter predtým pôsobil ako poradca Rádia Slobodná Európa. Stanica financovaná Spojenými štátmi potvrdila, že Rusko zamietlo Satterovu žiadosť o víza a americké veľvyslanectvo žiadalo ruskú stranu o vysvetlenie bezvýsledne.
Satter, ktorý napísal tri knihy o Rusku a Sovietskom zväze, uviedol, že mu predstaviteľ ruského veľvyslanectva v Kyjeve povedal, že jeho prítomnosť v Rusku je považovaná za "nežiaducu".
Mestský súd v Moskve
určil dnes 12 nových členov poroty, čo umožní pokračovanie druhého procesu s
obvinenými z vraždy investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, odročeného 14.
novembra. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na právnu zástupkyňu
Politkovskej blízkych Annu Stavickú.
K odročeniu súdneho konania, ktoré sa začalo 24. júla 2013 a malo by pokračovať už v stredu 15. januára 2014, došlo po tom, čo viacero porotcov požiadalo z pracovných či zdravotných dôvodov o uvoľnenie z funkcie.
Annu Politkovskú zastrelili 7. októbra 2006 pri jej bydlisku v Moskve.
Redakcia periodika Novaja gazeta, pre ktoré pracovala zavraždená, naďalej dúfa v úplné objasnenie prípadu, ostro sledovaného aj v zahraničí.
V prvom procese, týkajúcom sa kauzy, časť obvinených súd v roku 2009 oslobodil pre nedostatok dôkazov. Teraz čelí žalobe päť osôb, vrátane predpokladaného atentátnika, všetci pochádzajú z Čečenska. Objednávateľa vraždy doteraz prokuratúra nemenovala.
K odročeniu súdneho konania, ktoré sa začalo 24. júla 2013 a malo by pokračovať už v stredu 15. januára 2014, došlo po tom, čo viacero porotcov požiadalo z pracovných či zdravotných dôvodov o uvoľnenie z funkcie.
Annu Politkovskú zastrelili 7. októbra 2006 pri jej bydlisku v Moskve.
Redakcia periodika Novaja gazeta, pre ktoré pracovala zavraždená, naďalej dúfa v úplné objasnenie prípadu, ostro sledovaného aj v zahraničí.
V prvom procese, týkajúcom sa kauzy, časť obvinených súd v roku 2009 oslobodil pre nedostatok dôkazov. Teraz čelí žalobe päť osôb, vrátane predpokladaného atentátnika, všetci pochádzajú z Čečenska. Objednávateľa vraždy doteraz prokuratúra nemenovala.
Dvoch niekdajších
vedúcich predstaviteľov srbskej štátnej bezpečnosti, ktorí sú podozriví, že
mali do činenia s vraždou publicistu, vydavateľa denníka Dnevni Telegraf a
dvojtýždenníka Evropljanin Slavka Čuruviju z roku 1999, zadržali.
Mená oboch zadržaných, Ratka Romiča (51) i Milana Radonjiča (54) sa v súvislosti s predmetným zločinom vynorili už opakovane aj v minulosti. O objednávateľoch tohto zločinu sa v balkánskej krajine špekuluje takisto veľmi dlho, v tejto spojitosti sa spomínali aj mená Slobodana Miloševiča a jeho manželky Miry Markovičovej, medzičasom médiá dospeli k záveru, že to bola práve niekdajšia prvá dáma krajiny, ktorá stála za vražedným atentátom.
Po Miloševičovom páde vysvitlo, že Čuruviju neprestajne sledovala srbská štátna bezpečnosť, ktorej sily však krátko pred vraždou kompletne stiahli z akcie.
V priebehu vyšetrovania kauzy vypočuli v uplynulých takmer 15 rokoch okolo 100.000 ľudí, avšak bezvýsledne.
Srbské vládne miesta avizovali na dnešok viacero informácií o prípade, internetové portály však píšu o zrode žaloby v tomto prípade.
Mená oboch zadržaných, Ratka Romiča (51) i Milana Radonjiča (54) sa v súvislosti s predmetným zločinom vynorili už opakovane aj v minulosti. O objednávateľoch tohto zločinu sa v balkánskej krajine špekuluje takisto veľmi dlho, v tejto spojitosti sa spomínali aj mená Slobodana Miloševiča a jeho manželky Miry Markovičovej, medzičasom médiá dospeli k záveru, že to bola práve niekdajšia prvá dáma krajiny, ktorá stála za vražedným atentátom.
Po Miloševičovom páde vysvitlo, že Čuruviju neprestajne sledovala srbská štátna bezpečnosť, ktorej sily však krátko pred vraždou kompletne stiahli z akcie.
V priebehu vyšetrovania kauzy vypočuli v uplynulých takmer 15 rokoch okolo 100.000 ľudí, avšak bezvýsledne.
Srbské vládne miesta avizovali na dnešok viacero informácií o prípade, internetové portály však píšu o zrode žaloby v tomto prípade.
