MEDIA NEWS
Sociálna sieť Facebook sa môže stať koncom tohto storočia najväčším virtuálnym cintorínom. Táto webová komunita má totiž v súčasnosti približne 1,5 miliardy užívateľov z celého sveta, v roku 2098 tu však počet mŕtvych osôb prevýši počet žijúcich zaregistrovaných členov.
S touto predpoveďou prišiel americký štatistik Hachem Sadikki z Massachusettskej univerzity, ktorého citovala stanica Sky News. Podľa neho je daná prognóza určená stabilným prílevom nových užívateľov Facebooku a politikou tejto sociálnej siete automaticky neodstraňovať profily zosnulých osôb.
Predpokladá sa, že iba v tomto roku zomrie takmer milión osôb zaregistrovaných na Facebooku, pričom ešte v roku 2010 toto číslo predstavovalo 385.000 ľudí. Vtedy mal však Facebook menšiu "členskú základňu". Súčasná politika tejto siete ukladá, že ak užívateľ zomrie, jeho profil sa stáva virtuálnym pamätníkom.
Jediným spôsobom, ako zmazať takýto profil, je spolupráca s ďalšou osobou, ktorá by disponovala heslom zosnulého. Ľudia však heslá do profilov väčšinou nezdieľajú s nikým, a tak je táto možnosť nepravdepodobná. Priateľom takejto osoby sa tak naďalej zobrazujú upozornenia na narodeniny mŕtvych.
Facebook preto začal žiadať od svojich používateľov, aby ustanovili osobu, ktorá by v prípade ich úmrtia skontaktovala prevádzkovateľov siete. Tento kontakt by znamenal právomoc poverenej osoby napísať posledný status na profile zosnulého a aktualizovať jeho profilovú i titulnú fotografiu.
Turecké úrady prevzali kontrolu aj nad tlačovou agentúrou Cihan. Uvádza sa to vo vyhlásení samotnej agentúry, ktoré zverejnila aj agentúra Reuters. Podľa nej ide o ďalší prejav intenzívnych snáh tureckej vlády potlačiť protivládne hnutie spájané s exilovým duchovným Fethullahom Gülenom.
Agentúra Cihan (vysl. džihan) vo vyhlásení, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke, informovala, že súd v Istanbule na žiadosť prokuratúry určí správcu povereného vedením agentúry.
Ide o krok, ktorý turecké vedenie podniklo len niekoľko dní po uvalení nútenej správy nad denníkom Zaman, vychádzajúcom v náklade 850.000 výtlačkov. Podľa agentúry AP je zásah proti nemu súčasťou intenzívnych snáh tureckej vlády potlačiť protivládne hnutie spájané s klerikom Gülenom.
Nútená správa nad denníkom vyvolala pobúrenie medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv a slobody tlače; znepokojenie vyjadrilo aj viacero západných vlád a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.
O tejto téme sa diskutovali aj počas pondelkovému summitu EÚ s Tureckom v Bruseli. Mnohí politici EÚ označili konanie Turecka za neprijateľné a protirečiace hodnotám EÚ.
Agentúra Cihan i denník Zaman sú súčasťou mediálnej skupiny Feza Gazetecilik (vysl. gazetedžilik).
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan o Gülenovi tvrdí, že stojí za sériou vykonštruovaných zvukových nahrávok zverejnených na internete, ktoré údajne odhalili korupciu v najvyšších vládnych kruhoch. Táto korupčná aféra "praskla" v decembri 2013.
Gülen - bývalý Erdoganov podporovateľ - popiera akúkoľvek účasť na zverejnení nahrávok a odmieta obvinenia, že využíva sieť svojich chránencov na ovplyvňovanie politiky v Turecku.
Terčom reštrikcií zo strany vládnych úradov sú aj ďalšie opozičné médiá a novinári. Erdogan, ktorý je v čele Turecka od roku 2003 - najprv ako premiér, teraz ako prezident -, však tvrdí, že Turecko má najslobodnejšie médiá na svete, poznamenáva agentúra DPA.
Začiatkom marca turecké úrady pozastavili činnosť aj tureckému mediálnemu domu Koza Ipek Holding, ktorý ovládli už vlani v októbri. Spoločnosť Koza Ipek bola vtedy obvinená z prania špinavých peňazí a falšovania účtov. Medzi obvineniami je aj to, že spoločnosť šírila propagandu v prospech islamského lídra Gülena, ktorý má prívržencov na celom svete.
Gülenovci vyhlasujú, že sú mierumilovní globalisti a zameriavajú sa na modernú interpretáciu sunnitského islamu - vrátane matematiky, vedy a technológií.
Copyright © TASR 2016
