MEDIA NEWS
Druhá séria trinásťdielneho seriálu První republika, ktorá bude rehabilitovať hlavnú postavu Jaroslava Valenty, sa spustí na obrazovkách Českej televízie 8. septembra. Dej sa posunie do roku 1928, kedy sa Jaroslav ,v podaní Jiřího Vyorálka, vracia domov z väzenia odhodlaný získať späť rešpekt v spoločnosti i úspech v obchode. Pripravuje sa už aj tretia séria..
Prvá séria seriálu sa stretla s úspechom, sledovalo ju v priemere 1,3 milióna divákov starších ako 15 rokov. Na druhej strane sa stretla aj s kritikou. Napríklad preto, že sa tam vyskytlo niekoľko historických chýb.
Dobový seriál Prvá republika mapuje na pozadí osudov rodiny Valentových vývoj československej spoločnosti v medzivojnovom období. V hlavných úlohách sa objavia Ján Koleník, Jan Vlasák, Veronika Arichteva a ďalší.
Copyright ČTK ©2017
V Indii zastrelili významnú novinárku, ktorá bola známa svojou kritikou hinduistickej nacionalistickej politiky. Telo 55-ročnej Gauri Lankeš našli ležať v kaluži krvi na schodoch jej domu v meste Bangalúr. Ženu strelil neznámy páchateľ na motorke do hlavy a hrude, keď sa vracala v utorok večer domov. Motív jeho konania zatiaľ nie je jasný. Aktivisti tvrdia, že indickí novinári sa čoraz častejšie stávajú terčom násilia páchaného radikálnymi hinduistickými nacionalistami.
Gauri v minulosti pracovala pre denník The Times of India, neskôr viedla so svojím bratom vlastný nezávislý týždenník Lankeš Patrike a nakoniec si založila noviny Gauri Lankeš Patrike. Novinárka bola známa svojimi ľavicovými názormi a ostrou kritikou pravicových a hinduistických nacionalistov vrátane členov vládnej Indickej ľudovej strany (BJP). Minulý rok ju odsúdili na šesť mesiacov väzenia za článok, v ktorom kritizovala lídrov vládnej strany BJP, neskôr ju prepustili na kauciu. Verejnosť v Indii jej smrť odsudzuje, vo viacerých mestách sa chystajú protesty.
Americký herec Chris Pine si zahrá v limitovanom seriáli
o zosnulom senátorovi Robertovi F. Kennedym. Zatiaľ nepomenovaný projekt
vznikne na motívy knihy Bobby Kennedy: The Making Of A Liberal Icon (2016) od
Larryho Tyea. Tridsaťsedemročný rodák z Los Angeles stvárni mladšieho brata
prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorého podobne ako jeho staršieho súrodenca
zabili pri atentáte.
Biografia, z ktorej bude pri produkcii seriálu tvorca
Todd E. Kessler vychádzať, ponúka viacero pohľadov na Kennedyho, ako napríklad
na cynického zasvätenca z Bieleho domu či romantického vizionára. Kniha vznikla
na základe stoviek rozhovorov s Kennedyho blízkymi, vrátane jeho vdovy Ethel,
nevydaných memoárov, nezverejnených vládnych listín a politikových dokumentov,
ktoré boli zavreté v krabiciach zhruba 40 rokov.
Vznik zastrešuje streamovacia spoločnosť Hulu. Jeho
výrobu zastrešujú Kessler, Overbrook Entertainment a Sony Pictures TV Studios.
Kessler, Pine, Tye budú s Jamesom Lassiterom a Caleebom Pinkettom zároveň aj
výkonní producenti.
Christopher Whitelaw Pine je známy najmä ako kapitán
vesmírnej lode Enterprise James T. Kirk z filmu Star Trek (2009) a jeho
pokračovaní Star Trek: Do temnoty (2013) a Star Trek: Do neznáma (2016). Okrem
toho si zahral aj vo filmoch ako Denník princeznej 2: Kráľovstvo v ohrození
(2004), Zabiť eso (2006), Víno roku (2008), Smrtiaca nákaza (2009),
Nezastaviteľný vlak (2010), To bude boj! (2012), Jack Ryan: V utajení (2014),
Šéfovia na zabitie 2 (2014), Príbehy z lesov (2014), Z for Zachariah (2015) Za
každú cenu (2016) či Wonder Woman (2017).
Súd v dánskej Kodani predĺžil v utorok vyšetrovaciu väzbu vynálezcovi Petrovi Madsenovi, predbežne obvinenému zo zabitia a zneuctenia ľudských pozostatkov v súvislosti s prípadom švédskej novinárky Kim Wallovej, ktorú našli mŕtvu po tom, ako sa s ním vydala na plavbu ponorkou.
Príslušná sudkyňa podľa agentúry DPA oznámila, že Madsen bude po novom vo väzbe do 3. októbra a podrobí sa tiež psychiatrickému vyšetreniu, ako požaduje prokuratúra. Obvinený (46) na prvom verejnom pojednávaní, odkedy ho 11. augusta zadržali, vyhlásil, že Wallová (30) zomrela, keď jej v ponorke nešťastnou náhodou spadol na hlavu poklop vážiaci 70 kilogramov. Zároveň odmietol, že by sa bol dopustil sexuálneho útoku.
Cieľom utorňajšieho súdneho pojednávania nebolo určiť Madsenovu vinu, ale iba to, či je dostatok dôkazov na jeho ponechanie vo vyšetrovacej väzbe. Podľa agentúry AP pôsobil obvinený pokojne, aj keď ho hnevalo vyjadrenie prokuratúry, že mení opis danej udalosti s tým, ako sa objavujú nové informácie.
Wallovú naposledy videli 10. augusta večer, ako nastupuje v Kodani do Madsenovej ponorky, ktorá sa následne potopila, čo podľa vyšetrovateľov mohlo byť dôsledkom úmyselného konania. Telo novinárky v nej nenašli a Madsen spočiatku tvrdil, že pasažierku vysadil na malom ostrove.
Po nezvestnej novinárke pátrali policajti a dobrovoľníci z Dánska i susedného Švédska, na čo po viac ako desiatich dňoch vylovili z mora pri dánskom pobreží jej telesné pozostatky. Podľa polície išlo len o trup, pričom hlava a končatiny boli oddelené úmyselne a zatiaľ sa nenašli.
Madsen najnovšie tvrdí, že Wallová po nehode s poklopom utrpela otvorenú zlomeninu lebky. Jej bezvládne telo sa údajne snažil v šoku premiestniť pomocou lana, pričom z neho nechtiac stiahol oblečenie. Dodal, že najskôr chcel spáchať samovraždu, ale potom si to rozmyslel a mŕtvolu vyhodil do mora. Nevedel pritom vysvetliť, ako došlo k oddeleniu uvedených častí tela.
Madsenova obhajkyňa Betina Haldová-Engmarková vyhlásila, že sa proti utorňajšiemu rozhodnutiu súdu odvolá.
Zabitie indickej
novinárky vyvolalo včera rozhorčenie po celej krajine, kde tisíce ľudí
protestovali proti snahám umlčať kritikov vládnucej hinduistickej
nacionalistickej strany.
Polícia prisľúbila, že vypátra útočníkov, ktorí zastrelili Gauri Lankešovú v utorok večer pred jej domom v Bengalúre. Mnohí sa však obávajú, že páchatelia - tak ako mnoho iných - uniknú bez potrestania.
V mestách po celej Indii sa začali včera spontánne zhromažďovať ľudia, ktorí požadovali, aby vláda robila viac pre ochranu slobody prejavu v tejto sekulárnej juhoázijskej demokracii.
Tisíce ľudí prišli vzdať hold prominentnej novinárke na radnici v Bengalúre, kde verejne vystavili jej telo. Niektorí z nich niesli plagáty s nápisom "Ja som tiež Gauri".
Lankešová (55) pracovala v nezávislom týždenníku Lankesh Patrike. V novembri minulého roku ju uznali za vinnú z ohovárania poslancov vládnucej Indickej ľudovej strany (BJP) v článku z roku 2008. Tvrdila, že kauza bola politicky motivovaná a chcela sa brániť voči verdiktu na súde vyššej inštancie.
Jej zabitie jej najnovším z podobných útokov v posledných rokoch, ktorých terčmi boli spisovatelia, umelci a vedci kritizujúci premiéra Naréndru Módího alebo jeho stranu, pripomína agentúra AP.
Polícia prisľúbila, že vypátra útočníkov, ktorí zastrelili Gauri Lankešovú v utorok večer pred jej domom v Bengalúre. Mnohí sa však obávajú, že páchatelia - tak ako mnoho iných - uniknú bez potrestania.
V mestách po celej Indii sa začali včera spontánne zhromažďovať ľudia, ktorí požadovali, aby vláda robila viac pre ochranu slobody prejavu v tejto sekulárnej juhoázijskej demokracii.
Tisíce ľudí prišli vzdať hold prominentnej novinárke na radnici v Bengalúre, kde verejne vystavili jej telo. Niektorí z nich niesli plagáty s nápisom "Ja som tiež Gauri".
Lankešová (55) pracovala v nezávislom týždenníku Lankesh Patrike. V novembri minulého roku ju uznali za vinnú z ohovárania poslancov vládnucej Indickej ľudovej strany (BJP) v článku z roku 2008. Tvrdila, že kauza bola politicky motivovaná a chcela sa brániť voči verdiktu na súde vyššej inštancie.
Jej zabitie jej najnovším z podobných útokov v posledných rokoch, ktorých terčmi boli spisovatelia, umelci a vedci kritizujúci premiéra Naréndru Módího alebo jeho stranu, pripomína agentúra AP.
Mjanmarské bezpečnostné zložky dnes v Jakchainskom štáte
ukázali novinárom dedinu, ktorú podľa vládnych úradov vypálili členovia
tamojšej moslimskej komunity. Píše o tom agentúra AP.
Jakchainský štát je už takmer dva týždne dejiskom násilností medzi vládnymi silami a miestnymi povstalcami, ktorí 25. augusta zaútočili na niekoľko policajných staníc vo viacerých dedinách. Následné ozbrojené zrážky vyvolali masový útek Rohingov do susedného Bangladéša. Podľa odhadov OSN sa tam uchýlilo až 150.000 ľudí, väčšinou žien a detí.
Mjanmarská armáda pred časom informovala, že ozbrojené potýčky si vyžiadali takmer 400 obetí, väčšinou z radov povstalcov. Uviedla tiež, že v Jakchainskom štáte robí "začisťovacie operácie", pričom moslimských povstalcov obviňuje, že sami podpaľujú dediny, kde žijú príslušníci ich etnika. Rohingovia však tvrdia, že ničenie dedín majú na svedomí vojaci a davy zradikalizovaných budhistov.
K situácii v Jakchainskom štáte sa v stredu vyjadrila aj vplyvná mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij, ktorá odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii moslimskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria a ťažia z nich "rohinskí teroristi".
Nezávislá ľudskoprávna organizácia Burma Human Rights Network (BHRN) začiatkom tohto týždňa zverejnila správu, v ktorej konštatovala, že systematické prenasledovanie moslimskej menšiny je na vzostupe na celom území Mjanmarska, nielen v Jakchainskom štáte na severozápade tejto krajiny.
BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami.
V správe BHRN sa uvádza, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.
Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí líderka krajiny Aun Schan Su Ťij.
Jakchainský štát je už takmer dva týždne dejiskom násilností medzi vládnymi silami a miestnymi povstalcami, ktorí 25. augusta zaútočili na niekoľko policajných staníc vo viacerých dedinách. Následné ozbrojené zrážky vyvolali masový útek Rohingov do susedného Bangladéša. Podľa odhadov OSN sa tam uchýlilo až 150.000 ľudí, väčšinou žien a detí.
Mjanmarská armáda pred časom informovala, že ozbrojené potýčky si vyžiadali takmer 400 obetí, väčšinou z radov povstalcov. Uviedla tiež, že v Jakchainskom štáte robí "začisťovacie operácie", pričom moslimských povstalcov obviňuje, že sami podpaľujú dediny, kde žijú príslušníci ich etnika. Rohingovia však tvrdia, že ničenie dedín majú na svedomí vojaci a davy zradikalizovaných budhistov.
K situácii v Jakchainskom štáte sa v stredu vyjadrila aj vplyvná mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij, ktorá odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii moslimskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria a ťažia z nich "rohinskí teroristi".
Nezávislá ľudskoprávna organizácia Burma Human Rights Network (BHRN) začiatkom tohto týždňa zverejnila správu, v ktorej konštatovala, že systematické prenasledovanie moslimskej menšiny je na vzostupe na celom území Mjanmarska, nielen v Jakchainskom štáte na severozápade tejto krajiny.
BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami.
V správe BHRN sa uvádza, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.
Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí líderka krajiny Aun Schan Su Ťij.
Copyright © TASR 2017
