MEDIA NEWS
Výbory na kontrolu tajných služieb amerického Senátu a
Snemovne reprezentantov oficiálne požiadali predstaviteľov vedenia spoločností
Google, Facebook a Twitter, aby prišli vypovedať v kauze možného ruského
zasahovania do volieb prezidenta USA počas roku 2016.
S odvolaním sa na zdroje zo Snemovne reprezentantov o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Členovia vyšetrovacej komisie v Snemovni reprezentantov Mike Conaway a Adam Schiff pred novinármi uviedli, že "Kongres a americký ľud sa potrebujú dozvedieť dôležité informácie priamo od týchto spoločností".
Verejné vypočúvanie šéfov spomínaných spoločností sa uskutoční 1. novembra, uviedol Kongres v noci nadnes.
Cieľom tohto vypočúvania je zistiť, či uvedené siete mohli byť využité Ruskom na ovplyvňovanie prezidentských volieb v USA, ktorých víťazom sa stal republikánsky kandidát Donald Trump.
Facebook minulý týždeň akceptoval požiadavku amerických úradov a odovzdá Kongresu približne 3000 platených inzerátov zadaných z falošných účtov spojených s Ruskom.
Šéf internetového kolosu Facebook Mark Zuckerberg vtedy súčasne avizoval, že jeho firma sa bude snažiť o transparentnejší prístup k politickej inzercii.
Podľa americkej tlače spomínané inzeráty alebo tlačové oznámenia mali vyvinúť politický tlak na rôzne skupiny Američanov tak, aby poškodili šance demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej na úspech vo vlaňajších prezidentských voľbách, pred ktorými bola považovaná za favoritku na víťazstvo.
Kremeľ všetky podozrenia z pokusov o ovplyvňovanie volieb v USA odmieta.
Denník Washington Post tento víkend napísal, že Zuckerberga na možné zasahovanie Ruska do prezidentských volieb v USA osobne upozorňoval aj bývalý prezident USA Barack Obama.
Agentúra Reuters vo svojej správe dodala, že prezident Trump v stredu v jednom zo svojich tweetov obvinil Facebook, že voči nemu vedie nepriateľskú politiku. Už predtým Trump tvrdil, že táto spoločnosť sa proti nemu sprisahala. Zuckerberg všetky tieto tvrdenia rozhodne odmieta.
S odvolaním sa na zdroje zo Snemovne reprezentantov o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Členovia vyšetrovacej komisie v Snemovni reprezentantov Mike Conaway a Adam Schiff pred novinármi uviedli, že "Kongres a americký ľud sa potrebujú dozvedieť dôležité informácie priamo od týchto spoločností".
Verejné vypočúvanie šéfov spomínaných spoločností sa uskutoční 1. novembra, uviedol Kongres v noci nadnes.
Cieľom tohto vypočúvania je zistiť, či uvedené siete mohli byť využité Ruskom na ovplyvňovanie prezidentských volieb v USA, ktorých víťazom sa stal republikánsky kandidát Donald Trump.
Facebook minulý týždeň akceptoval požiadavku amerických úradov a odovzdá Kongresu približne 3000 platených inzerátov zadaných z falošných účtov spojených s Ruskom.
Šéf internetového kolosu Facebook Mark Zuckerberg vtedy súčasne avizoval, že jeho firma sa bude snažiť o transparentnejší prístup k politickej inzercii.
Podľa americkej tlače spomínané inzeráty alebo tlačové oznámenia mali vyvinúť politický tlak na rôzne skupiny Američanov tak, aby poškodili šance demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej na úspech vo vlaňajších prezidentských voľbách, pred ktorými bola považovaná za favoritku na víťazstvo.
Kremeľ všetky podozrenia z pokusov o ovplyvňovanie volieb v USA odmieta.
Denník Washington Post tento víkend napísal, že Zuckerberga na možné zasahovanie Ruska do prezidentských volieb v USA osobne upozorňoval aj bývalý prezident USA Barack Obama.
Agentúra Reuters vo svojej správe dodala, že prezident Trump v stredu v jednom zo svojich tweetov obvinil Facebook, že voči nemu vedie nepriateľskú politiku. Už predtým Trump tvrdil, že táto spoločnosť sa proti nemu sprisahala. Zuckerberg všetky tieto tvrdenia rozhodne odmieta.
Európska komisia (EK) dnes predstavila usmernenia a zásady
pre internetové platformy s cieľom zintenzívniť prevenciu, odhaľovanie a odstraňovanie
nelegálneho obsahu, ktorý podnecuje k nenávisti, násiliu a terorizmu.
Komisia upozornila, že čoraz väčšia dostupnosť teroristického materiálu v online prostredí a jeho šírenie, rovnako ako aj obsahu, ktorý podnecuje k násiliu a nenávisti, je hrozbou pre bezpečnosť občanov EÚ. Tieto hrozby oslabujú dôveru občanov v digitálne prostredie, ktoré je hybnou silou inovácií, rastu a zamestnanosti.
Navrhované opatrenia predstavujú prvú časť protiteroristického balíka, ktorý oznámil predseda EK Jean-Claude Juncker. Prispejú k zefektívneniu boja proti nelegálnemu obsahu a urýchlia úsilie o vybudovanie účinnej bezpečnostnej únie a rozvinutejšieho jednotného digitálneho trhu.
Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová vyhlásila, že exekutíva EÚ chce problém nelegálneho obsahu na internete riešiť do hĺbky. "Situácia je neudržateľná. Vo viac než 28 percentách prípadov trvá platformám vyše týždňa, kým odstránia nelegálny obsah. Dnes im vysielame jasný signál, aby prevzali väčšiu zodpovednosť," uviedla.
Podľa podpredsedu EK pre jednotný digitálny trh Andrusa Ansipa chce eurokomisia uľahčiť internetovým platformám plnenie ich povinností v úzkej spolupráci s orgánmi presadzovania práva a občianskou spoločnosťou. "Naše usmernenia obsahujú záruky, ktorými sa zabráni odstraňovaniu legálneho obsahu a zabezpečí transparentnosť a ochrana slobody prejavu," vysvetlil.
"Nemôžeme dopustiť, aby tu panoval akýsi digitálny divoký západ." Týmito slovami upozornila eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová na skutočnosť, že zásady právneho štátu platia rovnako online ako offline. Pripomenula, že kódex správania, na ktorom sa dohodla so spoločnosťami Facebook, Twitter, Google a Microsoft, naznačil, že samoregulačný prístup slúži ako dobrý príklad a prináša výsledky. "Ak však technologické spoločnosti nenaplnia očakávania, tak zakročíme my," odkázala.
Na hrozby digitálneho sveta upozornil eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King. "Internetové spoločnosti zohrávajú ústrednú úlohu pri odstraňovaní teroristického materiálu z internetu a v tejto súvislosti musia zintenzívniť úsilie a zo svojej pozície podnikov preukázať spoločenskú zodpovednosť v digitálnej ére," poznamenal.
Novými usmerneniami EK vyzýva online platformy, aby sa intenzívnejšie snažili zabrániť šíreniu nelegálneho obsahu. Keďže zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri poskytovaní prístupu k informáciám, eurokomisia očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch prijmú rýchle kroky, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu a nenávistným prejavom, ktoré sú podľa práva EÚ nelegálne. Komisia bude pozorne sledovať pokrok, ktorý platformy dosiahli, a posúdi, či treba ďalej konať, napríklad novými legislatívnymi krokmi na doplnenie súčasného regulačného rámca. Komisia chce tieto dozorné aktivity ukončiť do mája 2018.
Komisia upozornila, že čoraz väčšia dostupnosť teroristického materiálu v online prostredí a jeho šírenie, rovnako ako aj obsahu, ktorý podnecuje k násiliu a nenávisti, je hrozbou pre bezpečnosť občanov EÚ. Tieto hrozby oslabujú dôveru občanov v digitálne prostredie, ktoré je hybnou silou inovácií, rastu a zamestnanosti.
Navrhované opatrenia predstavujú prvú časť protiteroristického balíka, ktorý oznámil predseda EK Jean-Claude Juncker. Prispejú k zefektívneniu boja proti nelegálnemu obsahu a urýchlia úsilie o vybudovanie účinnej bezpečnostnej únie a rozvinutejšieho jednotného digitálneho trhu.
Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová vyhlásila, že exekutíva EÚ chce problém nelegálneho obsahu na internete riešiť do hĺbky. "Situácia je neudržateľná. Vo viac než 28 percentách prípadov trvá platformám vyše týždňa, kým odstránia nelegálny obsah. Dnes im vysielame jasný signál, aby prevzali väčšiu zodpovednosť," uviedla.
Podľa podpredsedu EK pre jednotný digitálny trh Andrusa Ansipa chce eurokomisia uľahčiť internetovým platformám plnenie ich povinností v úzkej spolupráci s orgánmi presadzovania práva a občianskou spoločnosťou. "Naše usmernenia obsahujú záruky, ktorými sa zabráni odstraňovaniu legálneho obsahu a zabezpečí transparentnosť a ochrana slobody prejavu," vysvetlil.
"Nemôžeme dopustiť, aby tu panoval akýsi digitálny divoký západ." Týmito slovami upozornila eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová na skutočnosť, že zásady právneho štátu platia rovnako online ako offline. Pripomenula, že kódex správania, na ktorom sa dohodla so spoločnosťami Facebook, Twitter, Google a Microsoft, naznačil, že samoregulačný prístup slúži ako dobrý príklad a prináša výsledky. "Ak však technologické spoločnosti nenaplnia očakávania, tak zakročíme my," odkázala.
Na hrozby digitálneho sveta upozornil eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King. "Internetové spoločnosti zohrávajú ústrednú úlohu pri odstraňovaní teroristického materiálu z internetu a v tejto súvislosti musia zintenzívniť úsilie a zo svojej pozície podnikov preukázať spoločenskú zodpovednosť v digitálnej ére," poznamenal.
Novými usmerneniami EK vyzýva online platformy, aby sa intenzívnejšie snažili zabrániť šíreniu nelegálneho obsahu. Keďže zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri poskytovaní prístupu k informáciám, eurokomisia očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch prijmú rýchle kroky, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu a nenávistným prejavom, ktoré sú podľa práva EÚ nelegálne. Komisia bude pozorne sledovať pokrok, ktorý platformy dosiahli, a posúdi, či treba ďalej konať, napríklad novými legislatívnymi krokmi na doplnenie súčasného regulačného rámca. Komisia chce tieto dozorné aktivity ukončiť do mája 2018.
Copyright © TASR 2017
Desiatky srbských nezávislých médií a mimovládnych
organizácií vo štvrtok na obed na hodinu vypli svoje webstránky. Protestovali
tak proti údajným hrozbám a finančnému nátlaku zo strany srbského lídra
Aleksandara Vučica, ktorý sa ich má snažiť zastrašiť. Na stránkach, ktoré sa na
proteste zúčastňovali, bol celú hodinu iba nápis: "Takto to vyzerá, keď
nie je sloboda tlače!".
Niektoré noviny sa objavili v stánkoch s čiernou stuhou
cez titulnú stranu, čo bola súčasť kampane nazvanej "Stop mediálnej
temnote v Srbsku". Kampaň má podľa jej organizátorov upozorniť verejnosť
na to, že "sloboda médií v krajine umiera a za jej zachovanie musia
bojovať všetci spoločne".
Podľa niektorých novinárov sa situácia v srbských médiách
zhoršuje, a to aj napriek snahe krajiny o prijatie do Európskej únie, ktorého
podmienkou je aj sloboda tlače. Od nástupu Vučičovej vlády zmizli z médií
viacerí novinári, ktorí ho kritizovali.
Väčšina hlavných srbských médií a tiež asociácia
novinárov iniciatívu bojkotujú a tvrdia, že jej cieľom je len rozdeliť tlač na
"našu a ich".
©2017, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
