MEDIA NEWS
Boj proti
falošným správam a dezinformáciám v Európe bol v pondelok jedným z hlavných
bodov rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Ministri sa zhodli na
potrebe vyčlenenia ďalších zdrojov pre túto oblasť, uviedol štátny tajomník
ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
Dodatočné finančné zdroje budú podľa Korčoka určené najmä pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá vytvorila kapacity na to, aby EÚ dokázala bojovať proti fenoménu šírenia dezinformácií a propagandy. S tým sa však podľa jeho slov EÚ nesmie uspokojiť a potrebuje sa presadiť aj prostredníctvom dôslednej a sofistikovanej komunikácie, avšak nie v duchu odstraňovania propagandy propagandou.
Slovenský diplomat upozornil, že ide o fenomén, ktorý má nepriaznivý dosah aj na zahraničnopolitické záujmy EÚ, čo cítiť napríklad na západnom Balkáne. "Priamo v našom susedstve EÚ investuje stovky miliónov eur, ale nedarí sa nám tieto veci odkomunikovať a máme do činenia s konkurenciou v mediálnom priestore," uviedol. Spresnil, že sa to prejavuje v debatách o ďalšom osude krajín západného Balkánu, kde sa objavujú alternatívne scenáre k ich členstvu v EÚ.
V tejto súvislosti Korčok pripomenul účasť Slovenska na nedávno otvorenom konvente o európskej integrácii v Macedónsku, ktorý sme aj finančne podporili. Dodal, že Slováci chcú pomôcť úradom v komunikácii s vlastnou verejnosťou a zdôrazniť, že len reformy dovedú krajinu k členstvu v Únii.
Na otázku, ako čeliť šíreniu dezinformácií, Korčok odpovedal, že tí, ktorí šíria takéto správy, majú istý náskok a EÚ len reaguje na už zverejnené nepravdy. Ocenil však, že v priebehu posledných dvoch rokov sa ohľadom "komunikácie z východu" podarilo sfunkčniť päť webových portálov inštitúcií EÚ, kde je možné si informácie overiť a ktoré vyvracajú zámerne šírené nepravdivé informácie.
To, čo EÚ v tomto boji najviac potrebuje, sú podľa neho nielen dostatočné finančné zdroje, aby sme držali krok s technológiou veľkých dát, ale aj dostatočné ľudské kapacity - expertov vo webovom prostredí a jazykovo zdatných odborníkov. Pripomenul, že v už vytvorenej expertnej skupine na úrovni EÚ vo "východnom vektore" pracuje 14 ľudí, z toho 12 hovorí po rusky, a pokiaľ SR nájde vhodných ľudí, rada pomôže.
Slovenský diplomat pripustil, že v EÚ aj mnohí politici svojou rétorikou napomáhajú fenoménu šírenia dezinformácií. "Je to o politickej zodpovednosti. Ťažko predpísať politikom, čo majú komunikovať, ale väčšina politikov EÚ by mala rešpektovať jednotné odkazy ohľadom nášho susedstva či iných oblastí," odkázal a dodal, že v opačnom prípade napomáhajú k šíreniu týchto dezinformácií.
Dodatočné finančné zdroje budú podľa Korčoka určené najmä pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá vytvorila kapacity na to, aby EÚ dokázala bojovať proti fenoménu šírenia dezinformácií a propagandy. S tým sa však podľa jeho slov EÚ nesmie uspokojiť a potrebuje sa presadiť aj prostredníctvom dôslednej a sofistikovanej komunikácie, avšak nie v duchu odstraňovania propagandy propagandou.
Slovenský diplomat upozornil, že ide o fenomén, ktorý má nepriaznivý dosah aj na zahraničnopolitické záujmy EÚ, čo cítiť napríklad na západnom Balkáne. "Priamo v našom susedstve EÚ investuje stovky miliónov eur, ale nedarí sa nám tieto veci odkomunikovať a máme do činenia s konkurenciou v mediálnom priestore," uviedol. Spresnil, že sa to prejavuje v debatách o ďalšom osude krajín západného Balkánu, kde sa objavujú alternatívne scenáre k ich členstvu v EÚ.
V tejto súvislosti Korčok pripomenul účasť Slovenska na nedávno otvorenom konvente o európskej integrácii v Macedónsku, ktorý sme aj finančne podporili. Dodal, že Slováci chcú pomôcť úradom v komunikácii s vlastnou verejnosťou a zdôrazniť, že len reformy dovedú krajinu k členstvu v Únii.
Na otázku, ako čeliť šíreniu dezinformácií, Korčok odpovedal, že tí, ktorí šíria takéto správy, majú istý náskok a EÚ len reaguje na už zverejnené nepravdy. Ocenil však, že v priebehu posledných dvoch rokov sa ohľadom "komunikácie z východu" podarilo sfunkčniť päť webových portálov inštitúcií EÚ, kde je možné si informácie overiť a ktoré vyvracajú zámerne šírené nepravdivé informácie.
To, čo EÚ v tomto boji najviac potrebuje, sú podľa neho nielen dostatočné finančné zdroje, aby sme držali krok s technológiou veľkých dát, ale aj dostatočné ľudské kapacity - expertov vo webovom prostredí a jazykovo zdatných odborníkov. Pripomenul, že v už vytvorenej expertnej skupine na úrovni EÚ vo "východnom vektore" pracuje 14 ľudí, z toho 12 hovorí po rusky, a pokiaľ SR nájde vhodných ľudí, rada pomôže.
Slovenský diplomat pripustil, že v EÚ aj mnohí politici svojou rétorikou napomáhajú fenoménu šírenia dezinformácií. "Je to o politickej zodpovednosti. Ťažko predpísať politikom, čo majú komunikovať, ale väčšina politikov EÚ by mala rešpektovať jednotné odkazy ohľadom nášho susedstva či iných oblastí," odkázal a dodal, že v opačnom prípade napomáhajú k šíreniu týchto dezinformácií.
Španielsko
upozornilo v pondelok partnerov z Európskej únie na dezinformačnú kampaň
zameranú na destabilizáciu svojho nepokojného severovýchodného regiónu
Katalánsko. Táto kampaň podľa tvrdenia Madridu zrejme prichádza z Ruska.
Napísala to tlačová agentúra AP.
Španielska ministerka obrany Dolores de Cospedalová povedala novinárom, že "mnoho týchto akcií prichádza z ruského územia", ale ešte nie je možné určiť, aký je ich presný zdroj, a ani to, či je do toho zapletená ruská vláda. Dodala, že niektoré z dezinformácií sa opakovane "šíria z územia Venezuely".
Španielska vláda prevzala katalánske právomoci pri riadení regiónu a na 21. decembra vyhlásila predčasné regionálne parlamentné voľby. Reagovala tak na to, že katalánska vláda uskutočnila 1. októbra zakázané referendum o nezávislosti.
Niekoľko regionálnych ministrov vzali do väzby a zosadený líder Carles Puigdemont spolu so štyrmi spolupracovníkmi odišiel do Bruselu, kde bojujú proti svojmu vydaniu do Španielska na súdny proces. V prípade usvedčenia zo vzbury, protištátnej činnosti a sprenevery im hrozí až 30 rokov väzenia.
De Cospedalová odmietla špekulovať, aký vplyv môžu mať spomínané dezinformačné aktivity na predvolebnú kampaň, alebo aké rozsiahle je toto šírenie lživých správ. Ministerka povedala, že ich počet "sa mení každý deň" a preto "sa to nedá konkretizovať".
Španielsky minister zahraničných vecí Alfonso Dastis už skôr uviedol, že existujú náznaky, že Julian Assange a ďalší ľudia "sa pokúšajú zasahovať do katalánskej krízy a manipulovať ňou" - minister mal pri tom na mysli nedávne stretnutie zakladateľa stránky WikiLeaks Assangea a jedného z popredných katalánskych predstaviteľov obhajujúcich nezávislosť.
Španielsko minulý týždeň vyhlásilo, že tieto náznaky nemusia nutne znamenať, že do zasahovania je zapletená ruská vláda. Nezverejnilo tiež nijaký dôkaz na podporu tvrdenia o zasahovaní do katalánskej krízy.
Útvar Európskej únie pre strategickú komunikáciu (East StratCom) nedávno hlásil viacero konkrétnych prípadov dezinformovania v ruských médiách napojených na Kremeľ. V minulomesačnej analýze so zameraním na ruskú televíznu talkšou Vesti nedeli sa uvádzalo, že niektoré ruské televízne stanice majú názor, že Európa sa "rozpadá", a Španielsko prirovnávajú k Ukrajine, ktorej Krymský polostrov anektovalo Rusko v roku 2014.
Španielska ministerka obrany Dolores de Cospedalová povedala novinárom, že "mnoho týchto akcií prichádza z ruského územia", ale ešte nie je možné určiť, aký je ich presný zdroj, a ani to, či je do toho zapletená ruská vláda. Dodala, že niektoré z dezinformácií sa opakovane "šíria z územia Venezuely".
Španielska vláda prevzala katalánske právomoci pri riadení regiónu a na 21. decembra vyhlásila predčasné regionálne parlamentné voľby. Reagovala tak na to, že katalánska vláda uskutočnila 1. októbra zakázané referendum o nezávislosti.
Niekoľko regionálnych ministrov vzali do väzby a zosadený líder Carles Puigdemont spolu so štyrmi spolupracovníkmi odišiel do Bruselu, kde bojujú proti svojmu vydaniu do Španielska na súdny proces. V prípade usvedčenia zo vzbury, protištátnej činnosti a sprenevery im hrozí až 30 rokov väzenia.
De Cospedalová odmietla špekulovať, aký vplyv môžu mať spomínané dezinformačné aktivity na predvolebnú kampaň, alebo aké rozsiahle je toto šírenie lživých správ. Ministerka povedala, že ich počet "sa mení každý deň" a preto "sa to nedá konkretizovať".
Španielsky minister zahraničných vecí Alfonso Dastis už skôr uviedol, že existujú náznaky, že Julian Assange a ďalší ľudia "sa pokúšajú zasahovať do katalánskej krízy a manipulovať ňou" - minister mal pri tom na mysli nedávne stretnutie zakladateľa stránky WikiLeaks Assangea a jedného z popredných katalánskych predstaviteľov obhajujúcich nezávislosť.
Španielsko minulý týždeň vyhlásilo, že tieto náznaky nemusia nutne znamenať, že do zasahovania je zapletená ruská vláda. Nezverejnilo tiež nijaký dôkaz na podporu tvrdenia o zasahovaní do katalánskej krízy.
Útvar Európskej únie pre strategickú komunikáciu (East StratCom) nedávno hlásil viacero konkrétnych prípadov dezinformovania v ruských médiách napojených na Kremeľ. V minulomesačnej analýze so zameraním na ruskú televíznu talkšou Vesti nedeli sa uvádzalo, že niektoré ruské televízne stanice majú názor, že Európa sa "rozpadá", a Španielsko prirovnávajú k Ukrajine, ktorej Krymský polostrov anektovalo Rusko v roku 2014.
Ruská spravodajská televízia Russia Today (RT) splnila v pondelok požiadavku amerických úradov a zaregistrovala svoju pobočku v USA ako tzv. "zahraničného agenta". Informovala o tom agentúra AP.
"Mohli sme si vybrať medzi trestným stíhaním alebo registráciou, takže sme sa rozhodli pre to druhé," uviedla na webovej stránke televízie šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová. "Pozdravujeme americkú slobodu slova a všetkých, ktorí v ňu ešte veria," dodala. Podľa Simoňjanovej by nesplnenie požiadavky amerického ministerstva spravodlivosti mohlo mať za následok zadržanie riaditeľa americkej pobočky RT a zablokovanie jej účtov vedených v miestnych bankách.
Americké tajné služby obviňujú Kremeľ že RT použil ako nástroj na zasahovanie do procesu amerických prezidentských volieb v roku 2016. Rusko v tejto súvislosti akékoľvek obvinenia odmieta.
Na základe zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA) z roku 1938 sú entity zastupujúce politické záujmy cudzích mocností povinné zverejňovať informácie o svojich vzťahoch k vládam cudzích štátov, ako aj s nimi súvisiacich aktivitách či finančných prostriedkoch.
Copyright TASR ©2017
