MEDIA NEWS
Pápež František v stredu prijal demisiu prefekta vatikánskeho komunikačného sekretariátu Daria Edoarda Viganóa. Viganó sa svojej funkcie vzdal v dôsledku škandálu, ktorý vypukol v spojitosti s listom emeritného pápeža Benedikta XVI. Informovala o tom agentúra AP.
Škandál známy pod označením "Lettergate" vznikol po tom, ako Viganó nahlas prečítal súkromný list, ktorý emeritný pápež napísal svojmu nástupcovi na Petrovom stolci pri príležitosti vydania 11-dielnej edície nazvanej Teológia pápeža Františka. Viganó však pri čítaní listu vynechal pasáž, v ktorej Benedikt namietal proti jednému z autorov textov.
Agentúra AP okrem toho uviedla, že fotografia Benediktovho listu, ktorú Viganóom vedený vatikánsky sekretariát poskytol médiám, bola digitálne upravená, a to práve v tej časti, kde emeritný pápež vysvetľuje, že knihy zatiaľ nečítal a z teologického hľadiska preto Františka nemôže posudzovať.
AP napísala, že táto manipulácia s fotografiou skreslila zmysel textu aj vyhlásenia, a to spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami žurnalistiky.
Vatikán spomínanú fotografiu listu zverejnil minulý pondelok. Citoval z neho aj pápežov hovorca - šlo vtedy o obranu pred kritikmi, ktorí spochybňujú Františkove filozofické a teologické postoje a poukazujú na ich nezlučiteľnosť s pontifikátom Benedikta XVI., ktorý presadzoval dodržiavanie katolíckej doktríny.
V čitateľnej časti listu zverejnenej na fotografii Benedikt chváli Františkovo vydané dielo. Podľa Benedikta tento projekt pomáha "vybadať vnútornú kontinuitu medzi oboma pontifikátmi, aj napriek rozdielom v štýle a temperamente".
Minulý štvrtok však Vatikán priznal, že posledné dva riadky prvej strany listu rozmazal.
Vynechaný obsah listu, ktorého druhú stranu na zverejnenej fotografii zakrýva kôpka kníh, sa podľa AP podstatne líšil od zmyslu toho, čo Vatikán ako obsah zverejnil. Z pôvodnej vatikánskej verzie vyplynulo, že Benedikt knihy čítal, súhlasí s nimi a majú jeho podporu.
Vyhrážky ruskej tajnej služby FSB, že v prípade neposkytnutia kľúčov na dešifrovanie komunikácie v aplikácii Telegram k nej zablokuje prístup, nebudú mať želaný účinok. Pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to uviedol zakladateľ služby Telegram, ruský podnikateľ Pavel Durov.
Dodal, že Telegram bude brániť slobodu a nedotknuteľnosť súkromia svojich používateľov, a to aj prostredníctvom súdov.
Durov takto reagoval na utorkové rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého ruské úrady majú právo nariadiť spoločnosti Telegram Messenger LLP, aby poskytla kľúč na dešifrovanie správ používateľov aplikácie Telegram.
V súlade s rozhodnutím súdu ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) nariadila Telegramu, aby do 15 dní poskytol dešifrovacie kľúče.
Ak by Telegram túto požiadavku nesplnil, Roskomnadzor sa bude súdnou cestou domáhať zablokovania prístupu k tejto službe na území Ruska.
Ak by k zablokovaniu prístupu k Telegramu v Rusku skutočne došlo, aj tak zostane ešte veľa možností, ako toto opatrenie obísť, poznamenal pre Echo Moskvy odborník na počítačovú bezpečnosť Alexandr Litrejev. Ako príklad uviedol Irán, kde je táto aplikácia tiež zablokovaná, ale používateľom sa darí cenzúru obchádzať.
Aplikácia Telegram je veľmi obľúbená medzi mladými mužmi, ktorí sa pridali k islamistom v Sýrii, a bola používaná ako šifrovaný komunikačný nástroj medzi páchateľmi viacerých teroristických útokov.
Viaceré krajiny tvrdia, že aplikáciu Telegram islamisti využívajú aj na šírenie svojej propagandy, verbovanie a kontrolu nad mladými dobrovoľníkmi ochotnými podnikať v mene džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) teroristické útoky.
Dánsky vynálezca Peter Madsen v stredu vypovedal, že švédsku novinárku Kim Wallovú po smrti niekoľkokrát bodol, no sexuálny motív poprel.
"Nebol v tom nijaký erotický ani zvrátený motív," povedal podľa agentúry DPA na kodanskom súde, keď sa ho pýtali na bodné rany na tele na Wallovej, pričom poranenia sa našli aj na jej genitáliách.
Vo svojom vyhlásení uviedol, že novinárku pobodal preto, aby zabránil tomu, že by jej telo vyplávalo na hladinu.
Madsen pred časom odmietol obvinenie z vraždy Wallovej, ku ktorej malo dôjsť vlani v auguste na palube jeho súkromnej ponorky. Priznal sa však k tomu, že Wallovej telo rozštvrtil a jeho časti zabalené v plastových vreciach vyhodil do mora.
Wallová navštívila Madsena na jeho podomácky vyrobenej ponorke 10. augusta 2017, aby s ním urobila rozhovor. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane, Madsena sa podarilo zachrániť.
Telo novinárky sa nenašlo, po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom sa bolo 15 bodných rán.
Madsen sa snažil časti tela zaťažiť oceľovými rúrami. Vo svojich výpovediach najprv uvádzal, že Wallovú vysadil na malom ostrove, následne hovoril o nehode, pri ktorej novinárke spadol na hlavu poklop, a nakoniec prišiel s verziou, že išlo o otravu oxidom uhoľnatým.
Madsen je vo vyšetrovacej väzbe od 12. augusta.
Mark Zuckerberg, spoluzakladateľ sociálnej siete Facebook, v stredu pripustil, že sieť "pochybila", pričom narážal na škandál s únikom osobných údajov facebookových používateľov, ktoré nečestne získala spoločnosť Cambridge Analytica. Informovala o tom spravodajská televízia BBC.
Zuckerberg sa zároveň zaviazal k zavedeniu zmien, ktoré by aplikáciám tretích strán sťažili "zbieranie" informácií o používateľoch.
Celú situáciu označil za "porušenie dôvery" medzi tvorcom aplikácie Aleksandrom Koganom, Cambridge Analytica a Facebookom.
Bolo to však podľa jeho slov aj porušenie dôvery "medzi Facebookom a ľuďmi, ktorí s nami zdieľajú svoje údaje".
"Založil som Facebook a teda som zodpovedný za to, čo sa deje na našej platforme," uviedol vo svojom vyhlásení na Facebooku Zuckerberg.
Christopher Wylie, informátor z britskej firmy Cambridge Analytica, uviedol, že dáta z aplikácie, ktorú vyvinul Kogan, boli použité na ovplyvnenie výsledkov prezidentských volieb v USA v roku 2016. Spoločnosť toto tvrdenie popiera.
Avšak podľa rozhovoru, ktorý tajne nahrala a v utorok odvysielala britská spravodajská televízia Channel 4, generálny riaditeľ Cambridge Analytica Alexander Nix povedal, že jeho spoločnosť zohrala hlavnú úlohu pri zabezpečení tesného víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách.
Facebook sa podľa Zuckerberga pri riešení súčasných problémov zameria napríklad na preskúmanie všetkých aplikácií, ktoré mali prístup k veľkému množstvu informácií predtým, ako platforma v roku 2014 zaviedla výrazné obmedzenie prístupu k údajom. Taktiež vykoná úplný audit každej aplikácie s podozrivými aktivitami.
Výskumník Aleksandr Kogan, ktorý čelí obvineniam, že poskytol osobné údaje facebookových používateľov spoločnosti Cambridge Analytica, tvrdí, že si z neho sociálna sieť a samotná spoločnosť urobili obetného baránka.
Ako priblížil britský denník The Guardian, Kogan pochádza z Moldavska a pracuje ako výskumník na Cambridgeskej univerzite. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC 4 pripustil, že prostredníctvom aplikácie, ktorú vyvinul, zozbieral osobné údaje 30 miliónov používateľov Facebooku. Tieto údaje následne podľa svojich slov posunul spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá ho ubezpečila, že je to legálne.
"Podľa môjho názoru si zo mňa Facebook a Cambridge Analytica urobili obetného baránka. Naozaj sme si mysleli, že konáme náležite. Mysleli sme si, že robíme niečo, čo bolo naozaj normálne," cituje Kogana Guardian.
Christopher Wylie, informátor z britskej firmy Cambridge Analytica, uviedol, že dáta z Koganovej aplikácie boli použité na ovplyvnenie výsledkov prezidentských volieb v USA v roku 2016. Spoločnosť toto tvrdenie popiera.
Avšak podľa rozhovoru, ktorý tajne nahrala a v utorok odvysielala britská spravodajská televízia Channel 4, generálny riaditeľ Cambridge Analytica Alexander Nix povedal, že jeho spoločnosť zohrala hlavnú úlohu pri zabezpečení tesného víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách.
Copyright © TASR 2018
Európska komisia (EK) zverejnila nové plány na dosiahnutie toho, aby veľké technologické firmy platili viac daní. Komisia, ktorá trvá na tom, aby digitálne firmy platili spravodlivý podiel daní, v stredu navrhla, aby členské krajiny únie zdaňovali firmy dosahujúce zisky na ich území, hoci nie sú fyzicky prítomné. Za firmy so zdaniteľnou "digitálnou prítomnosťou" sa podľa návrhu EK majú považovať tie, ktorých ročné tržby v členskej krajine prekročia hranicu 7 mil. eur, alebo majú viac ako 100 tis. užívateľov alebo ročne dosiahnu vyše 3 tis. zmlúv o digitálnych službách.
V prípade schválenia návrhu EK sa to dotkne takých amerických internetových gigantov, ako sú spoločnosti Google či Facebook. "Digitalizácia prináša veľké množstvo úžitkov a príležitostí. Ale objem ziskov, ktoré sú v súčasnosti nezdaňované, je neakceptovateľný," povedal Valdis Dombrovskis, podpredseda EK zodpovedný za euro, sociálny dialóg, finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
