MEDIA NEWS
Turecký parlament v stredu večer schválil zákon, na základe ktorého budú všetky streamovacie internetové služby vrátane spravodajských webstránok pod dohľadom tamojšieho telekomunikačnému úradu. Informovala o tom vo štvrtok turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.
Opozícia tento krok označila za cenzúru zo strany vlády, napísala agentúra DPA. Bariš Yarkadaš, poslanec za opozičnú ľavicovú Republikánsku ľudovú stranu (CHP), vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter napísal, že vláda blokuje všetky stránky, na ktorých môže svoje názory vyjadrovať opozícia.
Experti varujú, že príslušný zákon by mohol zasiahnuť aj streamovacie služby ako Netflix.
Podľa zákona, ktorý predložila vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, spoločnosti na svoje internetové streamovanie budú potrebovať licenciu od telekomunikačnému úradu. Ten môže na základe súdneho príkazu službu odpojiť do 24 hodín.
Turecko blokuje zhruba 172.000 webstránok vrátane Wikipedie. Istý čas boli v Turecku blokované aj Twitter a YouTube. Doteraz sú neprístupné tisícky konkrétnych účtov na Twitteri.
Médiá kritické voči tureckej vláde sa v posledných rokoch kvôli vládnym reštrikciám čoraz častejšie sťahujú z internetu, pripomenula DPA.
Mraky nad tureckou mediálnou scénou ďalej hustnú. Aj tak by sa metaforicky dal podľa znalcov pomerov v skratke charakterizovať pripravovaný odpredaj významných médií magnáta Aydina Dogana konkurentovi Erdoganovi Demirörenovi, blízkemu tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Podľa informácií z krajiny polmesiaca sa rokuje v tejto súvislosti o obchode za 1,1 miliardy dolárov, pričom v hre je okrem iného vlastníctvo spravodajskej televízie CNN Türk, tlačovej agentúry DHA, ďalšej televízie Kanal D či najčítanejšieho tureckého denníka Hürriyet a jeho sesterskej anglickej mutácie Hürriyet Daily News.
Nie je žiadnym tajomstvom, že potenciálny kupec je blízky nielen hlave štátu, ale aj jeho strane AKP a že už aktuálne vlastní napríklad noviny Milliyet a Vatan, pričom jeho rodina podniká aj v stavebníctve a energetike. Navyše prevádzkuje nákupné centrum na najobľúbenejšej ulici v centre Istanbulu.
V prípade, že sa obavy kritikov naplnia a obchod sa skutočne zrealizuje, zostanú na tureckej scéne nezávislé na vláde iba periodiká ako Cumhuriyet, Birgün a Evrensel, súkromná Fox TV, nacionalistická Halk TV a niekoľko internetových portálov. Ich vplyv bude však zanedbateľný, veď tri spomínané noviny vychádzajúce v náklade celkove iba asi 50.000 výtlačkov.
Podľa odhadov úradujúceho šéfa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Christiana Mihra by po realizácii odpredaja mediálnej skupiny Dogan patrilo deväť z desiatich najsledovanejších televízií, respektíve najčítanejších novín v Turecku majiteľom blízkym vláde. To by bola dramatická skutočnosť, ktorá by podľa jeho slov pre tlačovú agentúru DPA neveštila nič dobré.
Spoluzakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sa ospravedlnil v súvislosti so škandálom s únikom osobných údajov facebookových používateľov a povedal, že je pripravený vypovedať pred americkým Kongresom. Uviedol to vo štvrtkovom rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.
"Skutočne ma mrzí, že sa to stalo," vyhlásil jeden zo zakladateľov Facebooku. "Pokúsime sa tam poslať človeka z Facebooku, ktorý bude mať čo najviac poznatkov," povedal na margo možného vypovedania pred Kongresom. "Ak som to ja, pôjdem rád," dodal.
Zuckerberg pritom v stredu pripustil, že sociálna sieť v tejto veci "pochybila", a zároveň predstavil niekoľko nových opatrení, ktoré Facebook prijme, aby sa v budúcnosti takáto situácia nezopakovala.
Vo štvrtkovom rozhovore pre CNN priznal, že by bol rád, keby "tieto kroky podnikli skôr", a dodal, že "to... je pravdepodobne najväčšia chyba, akú sme urobili".
Dáta približne 30 miliónov facebookových používateľov prostredníctvom aplikácie zozbieral výskumník Aleksandr Kogan, ktorý ich neskôr posunul spoločnosti Cambridge Analytica. Tá ich podľa obvinení mala použiť na ovplyvnenie výsledkov prezidentských volieb v USA v roku 2016. Spoločnosť toto tvrdenie popiera.
Avšak podľa rozhovoru, ktorý tajne nahrala a v utorok odvysielala britská spravodajská televízia Channel 4, generálny riaditeľ Cambridge Analytica Alexander Nix povedal, že jeho spoločnosť zohrala hlavnú úlohu pri zabezpečení tesného víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách.
Internetová služba YouTube sprísnila podmienky pre zverejňovanie videí o strelných zbraniach. Informovala o tom vo štvrtok samotná firma sídliaca v kalifornskom meste San Bruno.
Internetová služba na zdieľanie videí YouTube, vlastnená spoločnosťou Google, zakázala videá, ktoré poskytujú návod na výrobu strelnej zbrane, munície, veľkokapacitných zásobníkov na náboje a príslušenstva ako napríklad urýchľovačov paľby a tlmičov zvuku.
Zákaz sa týka aj predvádzania postupu divákom, ako nainštalovať príslušenstvo alebo ho upraviť. YouTube takisto zakazuje obsah súvisiaci s predajom strelných zbraní alebo príslušenstva k strelným zbraniam.
YouTube zavádza túto politiku niekoľko týždňov po hromadnej streľbe na Strednej škole Marjory Stonemanovej Douglasovej v meste Parkland v americkom štáte Florida, kde páchateľ zastrelil 17 ľudí.
Americká Národná nadácia športovej streľby (NSSF) vyhlásila, že takéto zákazy "porušujú druhý dodatok" Ústavy Spojených štátov. Ten zaručuje občanom právo držať a nosiť zbrane a vytvárať milície. Združenie sa obáva prípadného zablokovania "inštruktážneho obsahu", ktorý poskytuje užitočný návod a zlepšuje zručnosť v narábaní so zbraňami.
Ďalším novinárom, ktorý sa v stredoamerickom Mexiku stal obeťou vraždy, je 42-ročný Leonardo Vázquez, ktorý na východe krajiny písal o lokálnych témach na Facebooku.
Smutnú správu zverejnila vo štvrtok príslušná prokuratúra.
Podľa štátnej komisie pre rešpektovanie a ochranu novinárov prišiel žurnalista o život, keď neznámi páchatelia z motocykla začali paľbu na jeho bydlisko v štáte Veracruz, ktorý patrí medzi najnebezpečnejšie pre novinárov v Mexiku.
Od roku 2000 ich tam zavraždili už viac ako dve desiatky (22).
Spomínaná komisia hovorí o indíciách, ktoré naznačujú zapletenie štátnych miest do atentátu na žurnalistu. Údajne čelil vyhrážkam od istého notára, ale aj starostov.
Vázquez je tretím novinárom, ktorého zavraždili v Mexiku od začiatku roka 2018, pripomenula tlačová agentúra DPA.Podľa Medzinárodného tlačového inštitútu získalo Mexiko vlani smutný primát najnebezpečnejšej krajiny pre reportérov s najmenej 14 vraždami novinárov v priebehu uplynulého roka.
Copyright © TASR 2018
