MEDIA NEWS
Šéf bezpečnosti spoločnosti Facebook Alex Stamos odstúpil kvôli nesúhlasnému postoju v internom spore o to, ako by sociálna sieť mala reagovať na šírenie dezinformácií a neprávd. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovali denník The New York Times a agentúra Reuters. Facebook, ktorý v poslednej dobe čelí otázkam kvôli možnému propagandistickému využívanie siete Rusmi, rastu falošných správ či sporného získavania informácií o užívateľoch, informáciu o odchode Stamosa zatiaľ nekomentoval.
Stamos v spoločnosti presadzoval objasnenie a zverejnenie ruských aktivít na facebooku, s čím naopak nesúhlasila prevádzková riaditeľka Sheryl Sandbergová. Stamos, ktorého právomoci boli postupne prevedené na iných pracovníkov, sa preto rozhodol, že odíde. Podľa The New York Times ho ale vedenie prehovoril, aby zostal až do augusta, pretože jeho odchod by nevyzeral dobre.
Denník poznamenal, že skôr mal Stamosov tím až 120 ľudí, zatiaľ čo teraz ho tvoria traja ľudia.
Ak sa správa o odchode Stamos potvrdí, bude prvým vysoko postaveným členom spoločnosti, ktorý skončí kvôli kontroverziám vyvolanými dezinformačnými aktivitami.
Spoločnosť Cambridge Analytica vo vyhlásení obvinenia z podplácania, provokácií a iných nekalosť odmietla. "Bežne vedieme rozhovory s možnými klientmi, aby sme odhalili akékoľvek neetické a nelegálne zámery," povedal hovorca firmy. Spoločnosť tiež trvá na tom, že nepoužíva žiadne nepravdivé materiály.
Nix na záznamoch vytvorených skrytou kamerou povedal, že ich materská spoločnosť Strategic Communication Laboratories pracovala na viac ako 200 voľbách vrátane Česka, Nigéria, Kene, India alebo Argentíny. Turnbull k tomu vysvetlil, že ich pracovníci pôsobia skryto a nikým nepozorovaný.
V súvislosti s istým východoeurópskym štátom hovoril o práve skončenom a veľmi úspešnom projekte. "Nikto ani netušil, že tam boli. Proste sa len nechali unášať. Prišli ako duchovia, urobili prácu a vyparili sa," vysvetlil Turnbull.
Na zázname z decembra 2017 potom Turnbull povedal, že firma vloží dáta na krvné riečiska internete a potom len sleduje, ako sa šíri. "Musí sa to stať tak, aby si nikto nemyslel, že je to propaganda," povedal. "Vo chvíli, keď si poviete, že je to propaganda, nasleduje otázka, kto to vypustil. Takže musíme byť veľmi rafinovaní," dodal.
O prácu v kúte hovoril aj Nix. "V skutočnosti máme mnoho klientov, ktorí nechcú, aby sa náš vzájomný vzťah dostal na verejnosť," uviedol s tým, že spoločnosť je zvyknutá pracovať v tieni a za použitia rozličných nástrojov. Reportérovi, ktorý sa vydával za možného klienta zaujímajúceho sa o spôsobe ako presadiť na Srí Lanke isté kandidátov, Nix ponúkol možnosť využitia prostitútok. Povedal, že jednou zo služieb, ktoré môže Cambridge Analytica poskytnúť, je "poslať nejaká dievčatá do kandidátovho domu". Dodal, že veľmi pekné sú Ukrajinky.
Nix ku očierňovacej taktike ďalej vyhlásil, že napríklad výmenou za pozemky poskytnú kandidátovi veľkú sumu peňazí, aby mohol zaplatiť svoju kampaň. "Všetko si nahráme. Nášmu chlapíkovi potom rozmažeme tvár a dáme to na internet," dodal.
Kvôli práci spoločnosti Cambridge Analytica čelí kritike spoločnosť Facebook, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť, a jej šéf Mark Zuckerberg. Dôvodom je správa, ktorú cez víkend zverejnili listy The New York Times (NYT) a The Guardian, že Cambridge Analytica nečestne získala informácie o 50 miliónoch užívateľov facebooku a využila je mimo iného pri vývoji softvérových nástrojov pre podporu Trumpovej volebnej kampane v roku 2016.
Copyright © ČTK 2018
Nórska ministerka spravodlivosti Sylvi Listhaugová z protiimigračnej populistickej Pokrokovej strany (FrP) odstúpila v utorok z funkcie. Podľa agentúry AP tým zrejme zabránila potenciálnemu pádu stredopravej menšinovej vlády premiérky Erny Solbergovej.
Ministerka ohlásila svoju demisiu krátko pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde v reakcii na pobúrenie, ktoré vyvolal jej nedávny príspevok na Facebooku. Listhaugová v ňom obvinila opozičnú Stranu práce z toho, že ju viac zaujíma ochrana teroristov než bezpečnosť Nórska.
Podľa AP sa tým dotkla citlivého miesta nórskej spoločnosti, ktorá má stále traumu z útokov pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika, ktoré si v roku 2011 vyžiadali 77 mŕtvych. Väčšina obetí tvorili účastníci letného tábora mládežníckej organizácie Strany práce.
Opozícia v spojitosti s Listhaugovej výrokom iniciovala v parlamente hlasovanie o dôvere vláde, ktoré sa má uskutočniť ešte v priebehu utorka. Menšinová vláda by v ňom zrejme neobstála a premiérka by musela následne odvolať Listhaugovú alebo by jej vláda musela podať demisiu. Solbergová ministerku verejne podporila a v prípade vyslovenia nedôvery by sa podľa všetkého rozhodla pre demisiu vlády. Odvolaním Listhaugovej by totiž mohla vyvolať roztržku s koaličnou FrP.
Ministerka napokon ešte pred hlasovaním sama odstúpila a zdôraznila, že tak urobila dobrovoľne. Svoj krok zdôvodnila tým, že nechce oslabiť postavenie svojej Pokrokovej strany, ktorá je pre ňu - ako sa vyjadrila - najdôležitejšia.
Listhaugová svoj kontroverzný príspevok na Facebooku zverejnila 9. marca. Po rozsiahlom pobúrení, ktoré vyvolal, ho však po týždni odstránila a oficiálne sa zaň ospravedlnila. Jej kritici však ospravedlnenie nepovažovali za úprimné.
Príspevok bol reakciou na nesúhlas Strany práce s návrhom zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé alebo usvedčené z terorizmu zbaviť nórskeho občianstva.
Britský úrad na ochranu dát
vyšetruje, či Facebook urobil dostatočné opatrenia na ochranu osobných údajov
užívateľov tejto sociálnej siete. Stalo sa tak po zverejnených správach, že
britská firma Cambridge Analytica nečestne získala súkromné informácie miliónov
účtov amerických užívateľov Facebooku na podporu volebnej kampane prezidenta
USA Donalda Trumpa v roku 2016.
Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na britskú komisárku pre informácie Elizabeth Denhamovú.
V súvislosti s týmto odhalením sa komisárka dožaduje príkazu na prehľadanie kancelárií spoločnosti Cambridge Analytica.
Vyšetrovanie spoločností Cambridge Analytica a Facebook sú súčasťou širšieho prieskumu o zneužívaní osobných údajov, uviedla Denhamová, ktorej úlohou je presadzovať britské zákony na ochranu osobných údajov.
"Zistíme, či Facebook zabezpečil a ochránil osobné údaje (užívateľov) tejto sociálnej siete, alebo nie, a tiež, keď sa dozvedel o úniku dát, či reagoval dostatočne rázne a či ľudí o tom informoval, alebo nie," povedala pre stanicu BBC.
Denhamová dodala, že preskúma, či Facebook splnil svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov.
Cambridge Analytica medializované správy o zneužití dát poprela a uviedla, že všetky údaje z facebookových účtov, ktoré v roku 2014 získala, zmazala. Konala vraj tak po tom, ako zistila, že pri získaní týchto informácií sa nedodržali pravidlá ochrany osobných údajov.
Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na britskú komisárku pre informácie Elizabeth Denhamovú.
V súvislosti s týmto odhalením sa komisárka dožaduje príkazu na prehľadanie kancelárií spoločnosti Cambridge Analytica.
Vyšetrovanie spoločností Cambridge Analytica a Facebook sú súčasťou širšieho prieskumu o zneužívaní osobných údajov, uviedla Denhamová, ktorej úlohou je presadzovať britské zákony na ochranu osobných údajov.
"Zistíme, či Facebook zabezpečil a ochránil osobné údaje (užívateľov) tejto sociálnej siete, alebo nie, a tiež, keď sa dozvedel o úniku dát, či reagoval dostatočne rázne a či ľudí o tom informoval, alebo nie," povedala pre stanicu BBC.
Denhamová dodala, že preskúma, či Facebook splnil svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov.
Cambridge Analytica medializované správy o zneužití dát poprela a uviedla, že všetky údaje z facebookových účtov, ktoré v roku 2014 získala, zmazala. Konala vraj tak po tom, ako zistila, že pri získaní týchto informácií sa nedodržali pravidlá ochrany osobných údajov.
Ruský Najvyšší súd v utorok
rozhodol, že ruské úrady majú právo nariadiť spoločnosti Telegram Messenger
LLP, aby poskytla kľúč na dešifrovanie správ používateľov aplikácie Telegram,
informovala agentúra Interfax.
Na súd sa obrátila služba Telegram, ktorá sa takto chcela brániť pred žiadosťami ruskej tajnej služby FSB. Tá sa domáhala prístupu k dátam používateľov šifrovanej komunikačnej aplikácie.
Telegram proti tomu namietal tvrdením, že FSB porušuje práva používateľov, keď od prevádzkovateľov sociálnych sietí žiada dešifrovacie kľúče a prístup do histórie chatov. Ruské úrady však namietajú, že aplikácia Telegram je využívaná aj násilnými extrémistami.
V súlade s dnešným rozhodnutím súdu ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) nariadila Telegramu, aby do 15 dní poskytol dešifrovacie kľúče.
Ak by Telegram túto požiadavku nesplnil, Roskomnadzor sa bude súdnou cestou domáhať zablokovania prístupu k službe Telegram na území Ruska.
Advokát Telegramu Ramiľ Achmetgalijev po vynesení vediktu Najvyššieho súdu podľa tlačových agentúr vyhlásil, že spoločnosť považuje ochranu súkromnej korešpondencie svojich používateľov za prioritu.
Podľa advokátov FSB však poskytnutie kľúčov na dekódovanie korešpondencie "neobmedzuje ústavné práva občanov".
Zakladateľom služby Telegram je ruský podnikateľ Pavel Durov. Aplikácia je veľmi obľúbená medzi mladými mužmi, ktorí sa pridali k IS v Sýrii, a bola používaná ako šifrovaný komunikačný nástroj medzi páchateľmi viacerých teroristických útokov.
Viaceré krajiny deklarujú, že aplikáciu Telegram islamisti využívajú na šírenie svojej propagandy, verbovanie a kontrolu nad mladými dobrovoľníkmi ochotnými podnikať v mene džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) teroristické útoky.
Na súd sa obrátila služba Telegram, ktorá sa takto chcela brániť pred žiadosťami ruskej tajnej služby FSB. Tá sa domáhala prístupu k dátam používateľov šifrovanej komunikačnej aplikácie.
Telegram proti tomu namietal tvrdením, že FSB porušuje práva používateľov, keď od prevádzkovateľov sociálnych sietí žiada dešifrovacie kľúče a prístup do histórie chatov. Ruské úrady však namietajú, že aplikácia Telegram je využívaná aj násilnými extrémistami.
V súlade s dnešným rozhodnutím súdu ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) nariadila Telegramu, aby do 15 dní poskytol dešifrovacie kľúče.
Ak by Telegram túto požiadavku nesplnil, Roskomnadzor sa bude súdnou cestou domáhať zablokovania prístupu k službe Telegram na území Ruska.
Advokát Telegramu Ramiľ Achmetgalijev po vynesení vediktu Najvyššieho súdu podľa tlačových agentúr vyhlásil, že spoločnosť považuje ochranu súkromnej korešpondencie svojich používateľov za prioritu.
Podľa advokátov FSB však poskytnutie kľúčov na dekódovanie korešpondencie "neobmedzuje ústavné práva občanov".
Zakladateľom služby Telegram je ruský podnikateľ Pavel Durov. Aplikácia je veľmi obľúbená medzi mladými mužmi, ktorí sa pridali k IS v Sýrii, a bola používaná ako šifrovaný komunikačný nástroj medzi páchateľmi viacerých teroristických útokov.
Viaceré krajiny deklarujú, že aplikáciu Telegram islamisti využívajú na šírenie svojej propagandy, verbovanie a kontrolu nad mladými dobrovoľníkmi ochotnými podnikať v mene džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) teroristické útoky.
Copyright © TASR 2018
