MEDIA NEWS
Americký scenárista Harold Apter vpravo.
Vo Velvaroch na Kladensku v týchto dňoch vznikajú scény pre televízny seriál Lynč, spoločné dielo amerického scenáristu Harolda Aptera a začínajúcich českých filmárov. Divákom sa v osemdielnom seriáli predstaví Barbora Kodetová, Jiří Dvořák, Matěj Anjel, Marcel Bendig, Tereza Vilišová alebo Marek Nemec, povedal dnes ČTK Krištof Diatka z Českej televízie (ČT).
Lynč rozpráva o mladom dokumentaristovi a blogerovi, ktorý pátra v mestečku Buchnov po okolnostiach násilnej smrti jedného zo svojich kamarátov z detstva, róma Denisa. Nachádza nielen spomienky na minulosť, ale aj rad podivností a úplne súčasných záhad. Tvorcovia nakrúcalii v starom cukrovaru vo Velvaroch. Predtým seriálovej scény vznikali v Blšanoch, Žatci, Jílovišti, Všetatoch, Řevniciach Prahe alebo Kladne
Miniséria je víťazným projektom scenáristického workshopu ČT pre študentov filmových škôl. Hlavným mentorom študentov bol držiteľ ceny Emmy a skúsený scenárista Apter, ktorý má na konte napríklad seriály Star Trek či Walker, Texas Ranger. Autormi scenára sú Radek Hosenseidl, Klára Jůzová, Klára Kolářová, Petr Koubek, Barbora Nevolníková a Jakub Votýpka. Réžia jednotlivých dielov sa okrem Aptera ujali Jůzová a Ján Bartek.
Mladí autori získali unikátnu skúsenosť vďaka pôvodne americkému, dnes však aj v Európe bežnému modelu televíznej tvorby. V tomto modeli takzvaný showrunner, ktorý je zároveň autorom projektu, hlavným scenáristom a producentom, riadi kolektívne prácu na synopse, scénosledoch a scenároch. "Nový je aj prístup k samotnej výrobe, kedy sa seriál natáča po jednotlivých dieloch a scenára sa aj v priebehu natáčania upravujú tak, aby odrážali potenciál jednotlivých postáv a ich predstaviteľov. Výsledkom by mal byť nielen atraktívny a inovatívny seriál, ale aj nová generácia tvorcov schopných samostatne uplatniť získané skúsenosti v ďalšej tvorbe, "uviedol kreatívny producent projektu Jan Maxa.
Vedenie Českého rozhlasu (ČRo) sa bude usilovať o navýšenie koncesionárskeho poplatku zhruba o desať korún zo súčasných 45 Sk mesačne. ČTK to dnes povedal hovorca ČRo Jiří Hošna. Rozhlasový poplatok sa naposledy zvýšil na jeseň roku 2005, kedy stúpol o osem korún.
Podľa Hošnu sa reálna hodnota poplatku od poslednej úpravy znížila, a preto je potrebné ju dorovnať. Úvahy o zvýšení podporuje aj novela zákona o DPH, ktorá bude pre rozhlas znamenať výpadok príjmov okolo 120 miliónov korún ročne.
"Než bude chcieť ČRo zaťažiť českú verejnosť navýšením poplatku, chce ako riadny hospodár najskôr hľadať úspory vo vnútri inštitúcie v personálnom a prevádzkovým rozpočtu. Debata o zvýšení poplatku však bude záležitosťou minimálne mesiacov a jej výsledok je neistý, čo dokladá dlhodobo chýbajúce politická vôľa pre tento krok , "uviedlo vedenie ČRo v stanovisku.
ČRo na tento rok oznámil zníženie počtu pracovníkov o 120 zo súčasných 1583 ľudí. Cieľom má byť nákladová úspora, ktorú chce podnik čiastočne využiť pre rast miezd a tiež pre zníženie dopadu novely o DPH. Proti sa postavili odbory ČRo, ktoré vedenie vyzvali, aby od prepúšťanie ustúpilo. Zníženie počtu pracovníkov podľa vedenia podniku nie je ničím, čo by mohlo ohroziť chod ČRo ako inštitúcia či jeho vysielania alebo program.
Verejnoprávne firma má tento rok hospodáriť s nákladmi a výnosmi 2,253 miliardy korún. Vyrovnaný rozpočet je o 16,7 milióna CZK vyššie ako vlani. Hlavným príjmom ČRo sú práve koncesionárske poplatky. Výber koncesionárskych poplatkov by mal tento rok vzrásť o päť miliónov korún na 2,075 miliardy CZK.
Copyright © ČTK 2018
Správy v kubánskych štátnych médiách dlhodobo pozostávali prevažne z prepisov oficiálnych vyhlásení vládnej komunistickej strany, avšak tento štýl sa po aprílovom nástupe prezidenta Miguela Díaza-Canela k moci začína očividne meniť. Kubánski novinári pre tlačovú agentúru The Associated Press uviedli, že mocné politbyro strany nedávno schválilo "novú komunikačnú politiku". Tá má umožniť štátnym médiám informovať tak, ako to robia ich kolegovia v iných krajinách. Novinári tvrdia, že cieľom tohto kroku je zachovať si konkurencieschopnosť voči šíreniu informácií z alternatívnych online zdrojov.
Kuba má síce jeden z najnižších podielov používateľov internetu na svete, avšak prístup k nemu sa rýchlo šíri. Kubánci, ktorí sa pripoja online, sa tak môžu dostať k takmer neobmedzenému počtu neoficiálnych médií.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
