MEDIA NEWS
Právnici komunikačnej aplikácie Telegram, ktorú po celom svete používajú milióny ľudí, sa v súvislosti so zablokovaním prístupu k nej v Rusku obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Informovala o tom v utorok agentúra Interfax.
V zdôvodnení sťažnosti sa uvádza, že rozhodnutím ruských úradov zablokovať prístup k aplikácii prišiel o možnosť "slobodne šíriť a získavať informácie" nielen Telegram, ale okolo 15 miliónov jeho používateľov v Rusku.
Právnici Telegramu upozornili, že používatelia ich služby tak prišli aj o prístup k "obrovskému archívu unikátnych informácií, ktoré nie je možné získať z iných zdrojov.
V sťažnosti podanej na ESĽP právnici Telegramu uvádzajú, že okrem zdieľania informácií aplikácia poskytuje svojim používateľom aj možnosť zakladať a spravovať informačné kanály. Tie sú podľa právnikov "v podmienkach silnej vládnej cenzúry v tradičných médiách jedným z nemnohých nezávislých a slobodných nástrojov šírenia informácií a výmeny názorov na spoločensko-politické témy".
Právnici Telegramu poukázali aj na to, že obmedzenie prístupu k službe Telegram v Rusku sekundárne viedlo k zablokovaniu stoviek ďalších webových stránok a k narušeniu činnosti ďalších - dokonca aj takých, ku ktorým ruské úrady nemali žiadne výhrady.
Prístup k internetovej aplikácii Telegram je v Rusku obmedzený od apríla tohto roku, keď o tom rozhodol súd. Vedenie Telegramu totiž predtým rozhodlo, že nevyhovie žiadosti ruských bezpečnostných služieb a neposkytne im kľúč k rozšifrovaniu správ používateľov aplikácie. Bezpečnostné zložky svoju žiadosť zdôvodnili tým, že Telegram bol už niekoľkokrát použitý pri príprave a páchaní teroristických útokov.
Telegram má celosvetovo viac než 200 miliónov užívateľov. Táto aplikácia im umožňuje komunikovať pomocou zašifrovaných správ, ktoré tretia strana - vrátane vládnych úradov - nedokáže rozlúštiť.
Telegram vyvinul ruský podnikateľ Pavel Durov, ktorý tvrdí, že ruská bezpečnostná služba FSB porušuje práva jeho užívateľov. Durov podľa agentúry Reuters už viackrát vyhlásil, že jeho spoločnosť ruským úradom kľúč neposkytne.
Agentúra Interfax v utorok konštatovala, že prístup k službe Telegram v Rusku stále je, i keď s občasnými prerušeniami.
Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) žiada srbské úrady, aby objasnili okolnosti a príčiny zmiznutia srbského investigatívneho novinára Stefana Cvetkoviča, po ktorom od štvrtka pátrala polícia a ktorý neskôr na polícii vypovedal, že ho uniesli maskované osoby. Informoval o tom portál Ifex.org.
Po novinárovi prebiehalo od noci na minulý štvrtok rozsiahle policajné pátranie. V meste Bela Crkva objavili jeho opustené vozidlo s otvorenými dverami, zapnutými svetlami a hrajúcim rádiom. Vedľa osobného auta sa našli aj jeho poškodené náramkové hodinky.
Cvetkoviča nakoniec objavila polícia v meste Bela Crkva živého a zdravého v piatok popoludní - po 48 hodinách - a odviedla ho na výsluch do Belehradu.
Cvetkovič vypovedal, že z auta ho násilím vytiahli neznáme maskované osoby. Nesprávali sa však k nemu hrubo, nebili ho, a ani nehladoval. Mali sa mu vyhrážať v súvislosti s vraždou významného kosovskorsbského politika Olivera Ivanoviča, ktorej sa venoval a zverejnil k nej veľké množstvo informácií.
Cvetkoviča údajne uniesli osoby zapletené do tohto zločinu a ich plán bol jeho presun do Rumunska, uviedol server Novosti.rs. Polícia uviedla, že túto jeho výpoveď preverí.
K prípadu sa ešte v piatok vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý naznačil, že mohlo ísť o zinscenovaný únos a podrobnosti vrátane úlohy samotného novinára v prípade objasní až ďalšie podrobné vyšetrovanie.
Cvetkovič je známy svojou kritikou voči srbskému vedeniu, na ktoré dokonca v roku 2014 podal trestné oznámenie pre spreneveru verejných financií. Medzi háklivými témami, ktorým sa ako novinár venoval, bola aj spomínaná vražda Olivera Ivanoviča zo 16. januára tohto roku.
Za posledných desať rokov bol Cvetkovič terčom zastrašovania a dostával aj vyhrážky smrťou, informoval zväz nezávislých novinárov v Srbsku.
Copyright © TASR 2017
