22. 1. 2019

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS

Európske krajiny musia urobiť všetko pre to, aby rôzne dezinformačné kampane neohrozili tohoročné májové voľby do Európskeho parlamentu (EP), a snahy čeliť šíreniu lživých informácií musia byť odzrkadlené aj v zložení portfólií budúcej Európskej komisie. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) to vyhlásil v pondelok v rámci rokovaní Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli.
Lajčák upozornil, že Európska únia (EÚ) vlani v decembri prijala akčný plán boja proti dezinformáciám, ktorý obsahuje desať konkrétnych opatrení v štyroch oblastiach. Spresnil, že ide o fenomén tejto doby, keď je veľa informácií, ktoré sa dajú ťažko overovať, ale zároveň krajiny EÚ majú veľa dôkazov o tom, že sa premyslene a cielene šíria dezinformácie.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že prvá súvisiaca debata na úrovni ministrov bola v januári tohto roku, a to v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, kde sa diskutovalo o internej, vnútroeurópskej dimenzii šírenia zavádzajúcich správ. Spresnil, že v pondelok sa Rada ministrov zamerala na vonkajšiu dimenziu tohto javu.
"Dohodli sme sa na tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sa májové voľby do europarlamentu nestali obeťou premyslenej dezinformačnej kampane, pretože potom by sme s tými následkami museli žiť a znášať ich," opísal situáciu. Dodal, že ministri sa zhodli na tom, že treba dôraznejšie spolupracovať aj s partnermi mimo EÚ, najmä s krajinami Východného partnerstva a západného Balkánu, ktoré sú rovnako vystavené dezinformáciám. "Môžeme sa navzájom poučiť," skonštatoval Lajčák.
Podľa jeho slov sa krajiny EÚ v tejto oblasti musia viac zamerať aj na diskusie vnútri spoločnosti, čo znamená dialóg s rôznymi občianskymi organizáciami, think-tankmi a iniciatívami, ktoré hľadajú a identifikujú dezinformácie a falošné správy.
"Zaznelo tiež, že si potrebujeme lepšie vyjasniť, kto robí čo v tejto oblasti v rámci štruktúr EÚ, aby bolo jasné, že nedochádza k duplikáciám a že sa zbytočne nemíňajú finančné prostriedky," upozornil Lajčák. V rámci bruselských rokovaní sa pripojil k tým názorom, podľa ktorých by aspekt účinného boja proti dezinformáciám mal byť odzrkadlený aj v zložení portfólií budúcej Európskej komisie (fungovať začne v novembri) a rovnako by na to mali byť vyčlenené adekvátne financie v rámci viacročného finančného rámca pre obdobie 2021 - 2027.
Lajčák na otázku TASR, či sú v EÚ krajiny, ktoré sa považujú za vystavenejšie dezinformáciám ako iné štáty, odpovedal, že ide o fenomén platný pre všetkých rovnako. Dodal, že aj na Slovensku vidíme, že sa vedome šíria lživé informácie, ktoré majú za cieľ prekrútiť pravdu a ľuďom vnucovať veci, ktoré pravdou nie sú.



Turecko pripravuje medzinárodné vyšetrovanie vlaňajšej násilnej smrti saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie šéfa tureckej diplomacie Mevlüta Čavušogla.
Turecký minister vyhlásil, že niektoré západné krajiny sa snažia Chášukdžího vraždu "ututlať" v snahe neprísť o finančné zisky, ktoré im plynú zo spolupráce so Saudskou Arábiou.
"My to však dotiahneme až do konca. Podnikli sme prípravy na medzinárodné vyšetrovanie," citovali Čavušoglove slová turecké médiá. Ďalšie kroky v tomto smere plánuje Ankara urobiť v najbližších dňoch.
Novinára Džamála Chášukdžího, ktorý patril k popredným kritikom vplyvného saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána, zavraždili začiatkom októbra na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule.
Zodpovednosť za vraždu sa neoficiálne pripisuje princovi Salmánovi. Saudskoarabskí činitelia však označujú tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.
Na ropu bohatá Saudská Arábia je kľúčovým americkým spojencom v oblasti Blízkeho východu. Turecká vláda obviňuje Rijád, že pri vyšetrovaní Chášukdžího vraždy plne nespolupracuje. Telesné pozostatky 59-ročného novinára sa doposiaľ nenašli.
Nezávislé medzinárodné vyšetrovanie zločinu by mohlo eventuálne prebehnúť aj v rámci OSN. Takýto krok by však musela iniciovať niektorá z členských krajín, čo sa však podľa dostupných informácií zatiaľ nestalo. 




Francúzsky úrad pre ochranu údajov (CNIL) udelil v pondelok (21.1.) spoločnosti Google rekordnú pokutu 50 miliónov eur za porušenie pravidiel ochrany osobných údajov. To je najväčší finančný trest, aký americké technologický gigant doteraz dostal.
Francúzsky regulátor pokutu odôvodnil tým, že najväčší internetový vyhľadávač na svete nedostatočne a nejasne informuje používateľov o spracovaní ich osobných údajov a nezískal pritom ani ich súhlas s personalizovanými reklamami.
Francúzsko využilo novú smernicu Európskej únie o ochrane údajov (GDPR), ktorá platí od mája minulého roka. Umožňuje používateľom lepšie kontrolovať svoje osobné údaje a poskytuje regulačným úradom právomoc uložiť pokuty až do výšky 4 % z globálnych tržieb v prípade porušenia smernice.
Spoločnosť Google vo svojom vyhlásení uviedla, že ľudia od nej očakávajú vysoké štandardy v otázke transparentnosti aj kontroly. A dodala, že sa snaží splniť tieto očakávania, ako aj GDPR, a skúma svoje ďalšie kroky.
Francúzske úrad CNIL pokutou reagovali na sťažnosť dvoch mimovládnych organizácií None Of Your Business (noyb) a La Quadrature du Net (LQDN), ktoré majú poverenie od 10.000 užívateľov, aby predložili tento prípad.
CNIL, známy svojou prísnou interpretáciou pravidiel ochrany osobných údajov a tiež tvrdým prístupom k internetovým spoločnostiam, výškou pokuty pre Google dosiahol rekord.
Podľa Sonie Cisséovej zo spoločnosti Linklaters, v tomto prípade  nejde ani tak o výšku sumy, ako o to, že trest priamo spochybňuje obchodný model Google a bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať, aby zásadne upravil poskytovanie svojich služieb.
 



Copyright © TASR 2019

Jeden z najvplyvnejšiu nikaragujských novinárov C.F.Chamorro utiekol do Kostariky. V minulosti vinil vládu z autoritárskej taktiky na potlačenie disidentov.
Preslávený reportér ohlásil svoje rozhodnutie vo vysielaní svojho televízneho programu. Podrobnosti o vyhrážkach, ktoré vraj dostával od predstaviteľov vlády, neuviedol.
Chamorro v decembri povedal, že mu na sociálnych sieťach vyhrážajú smrťou. Obával sa falošného obvinenia. Polícia v decembri vykonala raziu v redakcii Internetového denníka, ktorému Chamorro šéfuje a zabavila jej vybavenia a písomnosti.



Zdroj: ČT TXT






Americká herečka Gillian Anderson sa zrejme predstaví v úspešnom historickom seriáli The Crown (2016). Rodáčka zo Chicaga je podľa magazínu The Hollywood Reporter blízko uzavretiu zmluvy o role britskej premiérky Margaret Thatcher. Spoločnosť Netflix, ktorá seriál distribuuje, sa na margo zmluvy odmietla vyjadriť. Podľa zdrojov magazínu však na zmluve pracujú už od apríla, no herečka ju ešte neuzavrela.

Za seriálom The Crown, ktorý má na konte dva Zlaté glóbusy, stojí britský scenárista a dramatik Peter Morgan. Projekt by mal podľa plánov sledovať šesť desaťročí vlády kráľovnej Alžbety II., pričom sa herecké obsadenie projektu obmieňa, aby bolo v súlade s vekom postáv. Netflix ponúkol už dve sezóny, v ktorých si mladú panovníčku zahrala Claire Foy. Okrem nej sa v projekte predstavili napríklad Matt Smith v úlohe jej manžela princa Filipa či Vanessa Kirby, ktorá stvárnila jej sestru princeznú Margarétu.

Projekt obnovili na ďalšie dve sezóny. V nich si kráľovnú zahrá Olivia Colman, princa Filipa stvárni Tobias Menzies a Kirby v úlohe Margaréty nahradí Helena Bonham Carter. Tretia sezóna sa zameria na takzvanú "Wilsonovskú éru" - vládu premiéra Harolda Wilsona v 60. a 70. rokoch minulého storočia, štvrtá sezóna zase na Margaret Thatcher a princeznú Dianu. Zatiaľ nie je známe, či sa Thatcher objaví v oboch nadchádzajúcich sezónach.

Gillian Anderson je známa najmä vďaka účinkovaniu v seriáli Akty X (1993 - 2002), za čo získala Zlatý glóbus aj Primetime Emmy. Objavila sa aj vo filmoch Podoby lásky (1998), Akty X - Film (1998), Posledný škótsky kráľ (2006), Ako sa zbaviť priateľov a zostať úplne sám (2008), Akty X: Chcem uveriť (2008), Johnny English sa vracia (2011) či Sestra (2012). V rokoch 2013 - 2015 účinkovala v mysterióznom kriminálnom seriáli Hannibal, v období 2013 - 2016 si zahrala v sérii The Fall a v roku 2017 sa ukázala aj v projekte American Gods. V roku 2016 sa na televízne obrazovky vrátila ako Dana Scullyová v desiatej sezóne Aktov X, ktorá sa na obrazovky dostala takmer 14 rokov po poslednej epizóde deviatej série, pričom túto úlohu si zopakovala aj vo vlaňajšej jedenástej sezóne.



Brazílsky futbalový tréner Luiz Felipe Scolari bol nútený prerušiť pozápasovú tlačovú konferenciu po nedávnej remíze jeho Palmeirasu s tímom Red Bull Brasil (1:1). Skúsený 70-ročný kouč sa snažil zameriavať pozornosť na otázky prítomných žurnalistov, no zrazu privrel oči, skrivil tvár a zajajkal od bolesti. "Nemôžem ďalej, ospravedlňte ma," povedal Scolari a s bolestivou grimasou odišiel z tlačovky iba štyri minúty po jej začiatku. Ako uviedol britský The Sun, Scolari trpí renálnou kolikou, čiže bolesťami v oblasti brucha, ktoré spôsobujú obličkové kamene. "Niektorí lekári hovoria, že je to väčšia bolesť ako keď rodíte, ale posúdiť to neviem," povedal prednedávnom kouč svetových šampiónov z Brazílie na "mundiale" 2002 v Kórejskej republike a Japonsku.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.