MEDIA NEWS
Z amerického väzenia prepustili v stredu večer prominentnú novinárku pracujúcu pre iránsku televíznu stanicu Press TV vysielajúcu v angličtine. Oznámil to podľa agentúry AP advokát Abed Ayoub z americko-arabského antidiskriminačného výboru.
Novinárku Marzieh Hashemiovú zatkli pred vyše týždňom na medzinárodnom letisku v americkom meste St. Louis. Informovali vtedy o tom jej príbuzní a priatelia, ktorí zároveň uviedli, že predstavitelia amerických úradov odmietli novinárke a jej blízkym uviesť dôvod jej zatknutia a vzatia do väzby.
Osoba oboznámená s prípadom, ktorá si neželá byť menovaná, však najnovšie pre agentúru AP povedala, že Hashemiová si splnila svoju povinnosť svedkyne a bola prepustená. Dokumenty zo súdu však podľa AP nepribližujú, prečo Hashemiovú zadržiavali ako svedkyňu.
Hashemiová, ktorá konvertovala na islam a zmenila si aj svoje dovtedajšie meno Melanie Franklinová, chcela podľa slov svojho syna v St. Louis pracovať na dokumente o hnutí Black Lives Matter, ktoré upozorňuje na prípady policajného násilia voči ľuďom čiernej pleti v USA.
Austrálska vláda vo štvrtok potvrdila, že spisovateľa a populárneho blogera Jang Cheng-ťüna, ktorý bol od víkendu nezvestný, zadržali v Číne. Informoval o tom webový portál stanice BBC.
Jang Cheng-ťün má dvojité austrálske aj čínske občianstvo. Bol umiestnený do väzby v sobotu po prílete do mesta Kanton v juhovýchodnej časti Číny. Čínske úrady zadržanie blogera potvrdili, neuviedli však dôvod.
Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová Čínu vyzvala, aby celú záležitosť vyriešila "transparentne a férovo."
Zamestnanci austrálskej ambasády v Pekingu sa podľa jej slov majú vo štvrtok stretnúť s čínskymi kolegami s cieľom zabezpečiť čo najskôr konzulárnu pomoc. Čínske úrady sa k prípadu zadržania Jang Cheng-ťüna nevyjadrili.
Jang Cheng-ťün, ktorý je podľa BBC jeden z najvplyvnejších politických blogerov v Číne, má na internete veľa prívržencov a v minulosti vo svojich prácach kritizoval čínsku komunistickú stranu. Okrem toho je autorom špionážnych románov a pôsobí ako hosťujúci profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Spisovateľ bol v roku 2011 na krátky čas nezastihnuteľný počas výletu do Číny - čo vtedy vyvolalo obavy z jeho možného zmiznutia. Podľa BCC však išlo len o nedorozumenie.
Payneová agentúre DPA povedala, že zadržanie Jang Cheng-ťüna podľa nej nemá súvis s viacerými zatknutiami nadväzujúcimi na zadržanie výkonnej riaditeľky spoločnosti Huawei Meng Wan-čou v Kanade.
Čínske orgány zadržali v decembri bývalého diplomata Michaela Kovriga a podnikového konzultanta Michaela Spavora. Zatknutia sú považované za odvetu za zadržanie Meng Wan-čou.
Bloger Jang Cheng-ťün, ktorého v sobotu zadržali v Číne, je podozrivý z účasti na trestnej činnosti ohrozujúcej národnú bezpečnosť Číny, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na správy čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Jang Cheng-ťün má dvojité austrálske aj čínske občianstvo. Do väzby bol umiestnený v sobotu po prílete do mesta Kanton v juhovýchodnej časti Číny.
Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová Čínu vyzvala, aby celú záležitosť vyriešila "transparentne a férovo."
Zamestnanci austrálskej ambasády v Pekingu sa podľa jej slov majú vo štvrtok stretnúť s čínskymi kolegami s cieľom zabezpečiť čo najskôr konzulárnu pomoc. Čínske úrady sa k prípadu zadržania Jang Cheng-ťüna nevyjadrili.
Jang Cheng-ťün, ktorý je podľa stanice BBC jedným z najvplyvnejších politických blogerov v Číne, má na internete veľa prívržencov a v minulosti vo svojich prácach kritizoval čínsku komunistickú stranu. Okrem toho je autorom špionážnych románov a pôsobí ako hosťujúci profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Spisovateľ bol v roku 2011 na krátky čas nezastihnuteľný počas výletu do Číny - čo vtedy vyvolalo obavy z jeho možného zmiznutia. Podľa BBC však išlo len o nedorozumenie.
Payneová agentúre DPA povedala, že zadržanie Jang Cheng-ťüna podľa nej nemá súvis s viacerými zatknutiami nadväzujúcimi na zadržanie výkonnej riaditeľky spoločnosti Huawei Meng Wan-čou v Kanade.
Čínske orgány zadržali v decembri bývalého diplomata Michaela Kovriga a podnikového konzultanta Michaela Spavora. Zatknutia sú považované za odvetu za zadržanie Meng Wan-čou.
Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin považuje všetky snahy o odstránenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura od moci za protizákonné. K týmto snahám zaradil aj kroky, ktoré voči Madurovi podnikli sociálne siete, uviedla vo štvrtok agentúra Interfax.
Volodin vyhlásil, že najviac ho prekvapil Facebook, keď z oficiálnej stránky Nicolása Madura odstránil "háčik" na znak verifikácie, ktorý však na sieti Twitter pribudol na konte predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.
Podľa Volodina "vyvoláva údiv, keď veľké sociálne siete deklarujúce svoju nezávislosť tancujú tak, ako Washington píska, a konajú absolútne protizákonne".
Volodin dospel k záveru, že Facebook "splnil objednávku Washingtonu", keď po vyhlásení prezidenta USA Donalda Trumpa dal "háčik" na znak verifikácie na účet predsedu venezuelského parlamentu Guaidóa.
Volodin okrem toho obvinil spoločnosť Google, že je pod vplyvom ministerstva zahraničných vecí USA. Google podľa Volodina robí "všetko", čo mu ministerstvo "diktuje".
Interfax pripomenul, že profil prezidenta Nicolása Madura na sociálnej sieti Twitter je síce ešte stále označený modrým háčikom, čo je dôkaz, že ide o oficiálnu stránku verejne činnej osoby, ale Madurove kontá na Facebooku a Instagrame už tento znak nemajú.
Stránky predsedu venezuelského Národného zhromaždenia a opozičného vodcu Juana Guaidóa, ktorý sa v stredu vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely, majú status verifikovaných a oficiálnych.
Príčiny zmien, ktoré nastali na Madurových kontách na sociálnych sieťach, nie sú známe, dodal Interfax.
V posledných dňoch sa po celej Venezuele konali demonštrácie s cieľom dosiahnuť odstúpenie Madura z funkcie. V stredu sa Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta tejto juhoamerickej krajiny.
Jeho legitimitu ako nového venezuelského prezidenta už okrem USA uznali - s výnimkou Mexika - všetky štáty patriace do tzv. limskej skupiny, ktorú tvoria najmä latinskoamerické krajiny.
Na stranu Madura sa dosiaľ otvorene postavili Rusko, Mexiko, Bolívia a Kuba, ako aj Irán.
Copyright © TASR 2018
