MEDIA NEWS
Hovorca iránskej vlády Alí Rabíí v pondelok v Teheráne uviedol, že príčinou zadržania ruskej novinárky Julije Juzikovej je problém s vízami. Novinárkini blízki tvrdili, že je podozrivá zo špionáže pre Izrael a hrozí jej do desať rokov väzenia.
Agentúra AP informovala, že hovorca iránskej vlády na tlačovej konferencii zdôraznil, že prípad Juzikovej nepatrí do právomoci iránskej kontrarozviedky. Zároveň uviedol, že iránske úrady tento prípad "posúdia rýchlo".
O novinárkinom zadržaní v Iráne ako prvý informoval jej bývalý manžel, ruský novinár Boris Vojcechovskij, ktorý minulý piatok na svojom konte na sociálnej sieti Facebook napísal, že Juzikovú zadržali príslušníci iránskych tzv. revolučných gárd priamo v jej hotelovej izbe v Teheráne a previezli do väzby.
Novinárke po zadržaní povolili jediný - asi minútu trvajúci telefonát -, v ktorom stihla povedať, že "v sobotu (minulú) bude súd". Podľa exmanžela jej údajne hrozí desať rokov väzenia.
Hovorca ruskej diplomatickej misie v Teheráne Andrej Ganenko podľa agentúry Interfax uviedol, že ruské veľvyslanectvo vie o novinárkinom zadržaní a snaží sa dosiahnuť, aby ju mohol navštíviť pracovník konzulátu.
Podľa agentúry AP Ganenko dodal, že novinárka bola obvinená z toho, že pracuje pre izraelské tajné služby. AP však zároveň citovala vyjadrenie hovorcu iránskej vlády, ktorý na tlačovej konferencii v Teheráne vyhlásil, že tento prípad sa týka víz a ďalších podobných trestných činov.
Ako v pondelok uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Moskva chce od Teheránu vysvetlenie zadržania novinárky Juzikovej a očakáva jej skoré prepustenie na slobodu.
Rusko si medzičasom predvolalo aj iránskeho veľvyslanca v Moskve, aby vysvetlil novinárkino zadržanie. Moskva tiež chce, aby boli v Iráne rešpektované všetky práva zadržanej ruskej občianky.
Juziková pracuje pre viacero periodík, medzi inými aj pre ruskú mutáciu týždenníka Newsweek. Je autorkou dvoch kníh vrátane knihy svedectiev ľudí, ktorí prežili masaker v škole v juhoruskom meste Beslan. Počas rukojemníckej drámy, ktorú v roku 2004 rozpútali čečenskí teroristi, a následnej oslobodzovacej akcie ruských bezpečnostných zložiek zahynulo viac ako 330 ľudí, pričom polovica obetí boli deti.
Európska komisia (EK) zverejnila v pondelok výzvu na predloženie ponúk na vytvorenie digitálnej platformy, ktorá by mala pomáhať v boji proti dezinformáciám.
Takzvané Európske observatórium digitálnych médií (EDMO) by slúžilo pre tých, čo si potrebujú overovať fakty, pre akademických a výskumných pracovníkov. Malo by tiež zabezpečovať prepojenie s mediálnymi organizáciami a poskytovať podporu pre tvorcov politík.
Výzva EK na predloženie verejných ponúk do výšky 2,5 milióna eur je prvým krokom k vytvoreniu európskeho centra na boj proti dezinformáciám v online prostredí. Verejná súťaž potrvá do 16. decembra 2019.
Nová platforma poskytne odborníkom v oblasti médií, učiteľom a občanom informácie a materiály zamerané na zvyšovanie informovanosti a odolnosti voči dezinformáciám na internete, a tiež podporu kampaní v oblasti mediálnej gramotnosti.
Vytvorenie takéhoto strediska je súčasťou akčného plánu eurokomisie na boj proti dezinformáciám.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) odmietol preveriť postup príslušníkov Ruskej gardy, ktorí v auguste tohto roku po zadržaní novinára Iľju Azara nechali jeho dvojročnú dcéru bez dozoru v byte s otvorenými dverami. Gardisti podľa novinára odmietli vyhovieť jeho prosbe, aby s odvedením na výsluch počkali, kým sa vráti jeho manželka.
Sledkom v zdôvodnení svojho rozhodnutia napísal, že Azarov podnet "neobsahuje dostatočné objektívne informácie o okolnostiach naznačujúcich znaky trestného činu", a preto si nevyžaduje preverenie.
Na internete sa pritom objavila petícia, ktorej signatári žiadajú preveriť postup bezpečnostných zložiek v tomto špecifickom prípade. Doteraz ju podpísalo vyše 83.000 ľudí. O prípad sa zaujímal aj ombudsman pre práva detí.
Azar podal svoju sťažnosť na postup gardistov začiatkom septembra. Uviedol v nej, že zamestnanci ministerstva vnútra vystavili jeho dcéru riziku a zneužili svoju právomoc. Policajné zložky podľa Azara vedeli, že v byte zostalo malé dieťa, ale novinára - v papučiach a domácom oblečení - odviezli na policajné oddelenie ešte pred návratom jeho manželky.
Dôvodom Azarovho zadržania bola jeho účasť na pochode 31. augusta. Vyšetrovaný je pre opakované porušovanie pravidiel organizovania verejných podujatí.
Azar pre médiá uviedol, že hlavným dôkazom, ktorý naňho vyšetrovatelia majú, je fotografia z 31. augusta. Je na nej Azar, ako idúc po jednom z moskovským bulvárov, líže zmrzlinu. Podľa vyšetrovateľov za ním "ide príliš veľa ľudí", čo ho údajne usvedčuje z organizovania verejného zhromaždenia.
Počas leta sa v Moskve konali masové zhromaždenia a pochody na vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím miestnej volebnej komisie nezaregistrovať skupinu nezávislých a opozičných politikov, ktorí chceli v septembrových voľbách kandidovať za poslancov Moskovskej mestskej dumy. Polícia počas nich zaistila vyše 2000 ľudí, pričom kauzy niektorých z nich sa dostali pred súdy.
Copyright © TASR 2019
Vyhľadávanie na internete v súvislosti s úmrtím herečky Vlasty Chramostovej v nedeľu na krátku dobu prekonalo hľadanie spojené so skonom speváka Karla Gotta. Vyplýva to z informácií vyhľadávača Google. Vyhľadávanie pochádzalo najmä z Česka a zo Slovenska, najviac potom zo Stredočeského, Libereckého a Juhočeského kraja. Informácie o umelkyni v nedeľu hľadalo na Google o 50.000 ľudí viac, než je bežné. Najviac sa o Chramostovú ľudia zaujímali medzi 18:56 a 20:06 hodinou, teda v čase hlavných večerných správ. "V tejto dobe objem vyhľadávania informácií o herečkinej smrti nakrátko prevýšil aktuálny objem vyhľadávania informácií o úmrtí a pohrebe Karla Gotta," povedala hovorkyňa Google Alžbeta Houzarová.
Heslá súvisiace s Gottom si v deň zverejnenia správy o jeho smrti hľadalo na Google desaťkrát viac ľudí než v prípade herečky. Násobne väčší záujem potvrdzujú aj údaje Zoznamu. "V nedeľu bolo ohľadom Vlasty Chramostovej zadané do hľadania 23.000 otázok, na Karla Gotta a rodinu v deň oznámenia úmrtia to bolo 300.000, pričom priamo na Karla Gotta zhruba polovica, druhá polovica otázok sa týkala rodiny," uviedol produktový manažér vyhľadávanie na Zozname Michal Sedláček .
Chramostová zomrela v nedeľu vo veku 92 rokov, bola známa nielen ako herečka, ale aj predstaviteľka disentu.
Copyright © ČTK 2019
