25. 11. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov vyzvalo v sobotu sociálne siete Facebook, Instagram a Twitter, aby predstaviteľom iránskej vlády pozastavili prístup k svojim účtom dovtedy, kým nebude v celom Iráne obnovená dostupnosť internetu po nedávnej blokáde s cieľom potlačiť nepokoje vyvolané zvýšením cien pohonných hmôt. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Iránska vláda minulý víkend drasticky obmedzila prístup občanov k internetu, čo bolo vysvetľované snahou zastaviť šírenie videozáznamov z násilných protestov. Tie vypukli 15. novembra a podľa oficiálnych údajov si vyžiadali päť mŕtvych, hoci mimovládna organizácia Amnesty International informovala o zabití vyše 100 demonštrantov.
"Je to hlboko pokrytecký režim. Vypína internet, zatiaľ čo vláda naďalej využíva všetky tieto účty v sociálnych médiách," povedal osobitný predstaviteľ Spojených štátov pre Irán, Brian Hook, v rozhovore pre agentúru Bloomberg, zverejnenom na oficiálnom twitterovom účte amerického rezortu diplomacie.
Spomínané siete by mali podľa neho "odstaviť účty" iránskym predstaviteľom, ako sú najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf alebo prezident Hasan Rúhání, kým "neobnovia internet pre vlastných ľudí". Facebook a Instagram sa k tejto výzve pre AFP bezprostredne nevyjadrili, zatiaľ čo Twitter oznámil, že sa vyjadrovať nebude.
Protesty v Iráne vypukli po oznámení zvýšenia cien benzínu až o 200 percent a rozšírili sa do najmenej 40 miest.
Spojené štáty uplynulý piatok uvalili sankcie na iránskeho ministra informácií a komunikačných technológií Mohammada Azararího Džahromího v súvislosti s úlohou, ktorú zohral pri zavádzaní cenzúry internetu v Iráne. Sankcie spočívajú v zablokovaní jeho majetku a majetkových podielov na území Spojených štátov.


Ukrajinská diplomacia vyzvala britský týždenník The Economist, aby používal mapu Ukrajiny aj s polostrovom Krym, informovala v nedeľu agentúra UNIAN.
Týždenník The Economist zverejnil video s mapou Ukrajiny, na ktorej chýbal Krym. Momentálne už video nie je k dispozícii. The Economist odstránil aj odkazy na video, ktoré mal na svojich účtoch na sociálnych sieťach, uviedla agentúra UNIAN.
"The Economist, naozaj dúfame, že také spoľahlivé a celosvetovo známe médium primerane upraví svoju mapu. Krym je Ukrajina," napísalo ešte v piatok na Twitteri veľvyslanectvo Ukrajiny v Spojenom kráľovstve.
Agentúra UNIAN pripomenula, že ukrajinské veľvyslanectvo v Spojených štátoch 7. novembra 2019 vyzvalo redaktorov amerického denníka The New York Times, aby napravili svoju chybu po tom, čo zverejnili mapu Ukrajiny bez Krymu.
Rusko na jar roku 2014 obsadilo dovtedy ukrajinský Krym a následne tam zorganizovalo referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.


Copyright © TASR 2019