25. 11. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Vynálezca webu a počítačový výskumník Tim Berners-Lee vydal súpis pravidiel pre riadenie internetu. Návrh práv a povinností pre internet, ktorý nesie názov Contract for the Web (Dohoda pre internet, pozn. SITA), je výsledkom ročnej práce jeho World Wide Web Foundation a je navrhnutý na boj proti šíriacim sa negatívnym javom na internete, ako sú dezinformácie, hromadné sledovanie a cenzúra. Projekt sa usiluje o to, aby sa vlády a priemysel zaviazali, že udržia poznatky voľne dostupné. Dohoda však nie je záväzná, informuje agentúra AP.
"Nemali sme celkom komplexný, úplný akčný plán pre ďalší postup na webe. Toto je po prvý raz, čo máme knihu pravidiel, v ktorej sa delí zodpovednosť," vyjadril sa na margo súpisu Berners-Lee, ktorý chartu pre internet zverejnil v pondelok.
Dohoda napríklad navrhuje rámec ochrany súkromia a osobných dát na internete s jasne definovanými národnými zákonmi, ktoré by dali jednotlivcom väčšiu kontrolu nad tým, aké dáta sa o nich zbierajú. Nezávislé a dobre zabezpečené regulačné orgány by v rámci neho verejnosti ponúkli účinné prostriedky nápravy, čo súčasné zákony a inštitúcie nespĺňajú.
Medzi financovateľmi a partnermi Contract for the Web sú aj spoločnosti Google a Facebook, ktorých obchodné modely zberu údajov a senzácie podporujúce algoritmy čelia obvineniam z toho, že zhoršujú toxicitu na internete. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International sú dokonca ich obchodné modely založené na porušovaní ľudských práv. Podľa Berners-Leeho je však ich účasť veľmi dôležitá. "Máme pocit, že spoločnosti a vlády si zaslúžia rovnaké miesta pri stole a pochopenie pre to, z čoho vychádzajú, je tiež rovnako hodnotné," vysvetlil s tým, že viesť rozhovor o tejto problematike bez technologických spoločností by v podstate nemalo zmysel.
Jednou z najväčších výziev pre iniciatívu je narastajúce podnecovanie rozbrojov na internete zo strany vlád na čele s Čínou, Ruskom a Iránom. Tieto krajiny čoraz viac vynakladajú úsilie o technickú kontrolu nad ich domácimi sieťami, sprísňujú cenzúru a kontrolu. "Trend balkanizácie je naozaj znepokojujúci a v Iráne je v súčasnosti extrémny," skonštatoval Berners-Lee. Silná vláda podľa neho prejavuje toleranciu preto, aby "jej občania počuli druhé hlasy, hlasy opozície, zahraničné hlasy". Jedným spôsobom, ako zabrániť vládam v obmedzovaní internetu by podľa počítačového výskumníka mohol byť napríklad finančný tlak. Nadnárodní veritelia by napríklad mohli podmieniť nižšie úrokové sadzby ochotou krajiny nechať vo svojej domácej sieti voľne prúdiť informácie.

Environmentálna aktivistka Greta Thunbergová sa počas vianočných sviatkov predstaví v úlohe moderátorky rannej relácie na britskej rozhlasovej stanici BBC Radio 4. Informáciu zverejnili v pondelok na webovej stránke BBC.
Šestnásťročná Švédka Thunbergová je jednou z piatich osobností, ktoré budú viesť časť vysielania v období od 26. do 31. decembra 2019. Tento postup je podľa BBC tradíciou. V úlohe moderátora sa v minulosti predstavili napríklad aj herečka Angelina Jolieová alebo bývalý predseda britského parlamentu John Bercow.
Mladá aktivistka Thunbergová sa známou stala po tom, ako vlani denne protestovala pred švédskym parlamentom, pričom žiadala, aby politici urobili viac v boji proti klimatickej zmene. Mladých ľudí na celom svete tým inšpirovala k vlne protestov známych ako "Piatky za budúcnosť". Momentálne sa Thunbergová plaví cez Atlantický oceán do Madridu, kde sa má zúčastniť na decembrovej klimatickej konferencii OSN.
Greta Thunbergová bola v piatok ocenená nemeckou cenou za trvalú udržateľnosť (DNP) za rok 2019. Takisto bola tento rok nominovaná na tohtoročnú Nobelovu cenu mieru, ktorú však napokon získal etiópsky premiér Abiy Ahmed.

Horná komora ruského parlamentu v pondelok schválila zákon, ktorý umožňuje označovať za tzv. zahraničných agentov aj fyzické osoby: blogerov, novinárov a používateľov sociálnych sietí, ak sú financované zo zahraničia. Informovala o tom agentúra TASS.
Odmena za šírenie informácií alebo materiálov pre širokú verejnosť nemusí byť len finančná. Ako spresnil TASS, môže ísť aj o materiálny ekvivalent získaný od cudzieho štátu, jeho štátnych orgánov, medzinárodných a zahraničných organizácií, občanov cudzích štátov alebo ruských právnických osôb dostávajúcich finančné prostriedky zo zahraničia.
Ako uviedol predseda ústavnoprávneho výboru ruskej Rady federácie Andrej Klišas, rozhodnutie označiť fyzické osoby za zahraničných agentov sa bude uplatňovať výlučne recipročne, ako odpoveď na kroky cudzích štátov voči ruským novinárom.
"Prijatie zákona zabráni protiprávnym konaniam proti ruským médiám" zo strany cudzích štátov, na ktorých území je činnosť ruských médií obmedzovaná, vysvetlil Klišas.
Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - schválila tento návrh zákona koncom minulého týždňa.
Týmto zákonom sa rozširuje už existujúca legislatíva vzťahujúca sa na mediálne spoločnosti financované zo zahraničia. Ide o zákon prijatý v roku 2017 ako odpoveď na rozhodnutie ministerstva spravodlivosti Spojených štátov, ktoré ruskú štátom financovanú televíziu RT označilo za zahraničného agenta.
Nový zákon sa vzťahuje na každého, kto bude šíriť obsah vyrábaný mediálnymi spoločnosťami, ktoré sú zaregistrované ako zahraniční agenti a sú platené zo zahraničia.
Prijatie zákona sa v Rusku stretlo s vlnou kritiky za to, že ešte viac obmedzili slobodu prejavu a štátu umožní tvrdé zákroky voči opozícii.

Počet ľudí, ktorí na sociálnych sieťach Facebook, Twitter a Instagram sledujú kontá Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau, prekročil v pondelok hranicu milióna.
Podľa agentúry AP o tom v pondelok informovalo vedenie pamätníka nachádzajúceho sa v južnom Poľsku.
Vedenie tejto štátnej inštitúcie vyjadrilo radosť z dosiahnutia tohto medzníka v situácii, keď sa snaží vzdelávať o zločinoch spáchaných nacistickými jednotkami počas druhej svetovej vojny.
Pawel Sawicki, ktorý má v rámci pamätníka na starosti účty na sociálnych sieťach, v tejto súvislosti vyzdvihol slávnych ľudí ochotných šíriť informácie o tejto vzdelávacej misii.
Ako príklad uviedol amerického herca Marka Hamilla, ktorý vo filmovej ságe Hviezdne vojny hral Luka Skywalkera. Hamill nie tak dávno vo svojom tvíte napísal, že "@AuschwitzMuseum je najdôležitejší účet, aký som kedy sledoval".
Podľa spravodajského portálu Polsatnews.pl Sawicki spresnil, že twitterové konto pamätníka sleduje 663.000 ľudí, na Facebooku ich je 308.000 a na Instagrame viac ako 77.000. Spresnil, že štátne múzeum Auschwitz-Birkenau je prvou inštitúciou tohto typu, ktorá má milión sledovateľov.
Vysvetlil, že hlavným cieľom prítomnosti múzea na sociálnych sieťach a v internetových médiách je "spomienka na obete a vzdelávanie o histórii" koncentračného tábora.
Uviedol, že každá z webových stránok má svoje špecifiká. Za najdôležitejšiu dennú prácu označil pripomínanie udalostí z histórie tábora, spomienky na konkrétnych ľudí, obete, ich príbehy i poukazovanie na to, aké zložité sú dejiny tohto tábora.
Za svoj najbližší cieľ Sawicki označil dosiahnuť "symbolických 750.000 sledovateľov (na Twitteri) k 75. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz". Sawicki pritom podľa polsatnews.pl uviedol, že tento cieľ "sa zdá byť dosiahnuteľný vďaka neuveriteľnej podpore a činnosti internetovej komunity".
Výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau si svet pripomenie 27. januára 2020.
Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Približne 900.000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; asi 200.000 ďalších ľudí zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania.
Auschwitz sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi šiestich miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších "nepriateľov národného socializmu".
V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Copyright © TASR 2019