MEDIA NEWS
Čínska spoločnosť ByteDance, ktorá vlastní videoaplikáciu TikTok, dala prednosť softvérovej spoločnosti Oracle pred Microsoftom pri výbere amerického technologického partnera, ktorý by mohol pomôcť ďalšiemu fungovaniu populárnej aplikácie v USA. Uviedol to zdroj oboznámený s dohodou. Spoločnosť Microsoft v nedeľu oznámila, že jej ponuka na kúpu amerických operácií TikToku bola odmietnutá.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa hrozí, že zakáže pôsobenie TikToku najneskôr 20. septembra a prikázala firme ByteDance, aby predala svoje podnikanie v USA. Biely dom tvrdí, že činnosť videoaplikácie predstavuje riziká pre americkú národnú bezpečnosť, keďže jej vlastníkom je čínska spoločnosť. Americká vláda sa obáva, že údaje o používateľoch aplikácie odovzdávajú čínskym úradom. TikTok popiera, že je rizikom pre národnú bezpečnosť USA.
TikTok a Biely dom v nedeľu odmietli komentovať správu o tom, že videoaplikáciu kúpi Oracle. Firma Oracle na žiadosť o vyjadrenie neodpovedala, ale predtým uviedla, že problematiku nebude komentovať. Spoločnosť Walmart, ktorá plánovala pri akvizícii spolupracovať s Microsoftom, uviedla, že "naďalej má o TikTok záujem" a rokuje o tom s firmou ByteDance a ďalšími stranami.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo nemeckého veľvyslanca pre jeho príspevky na sociálnej sieti Twitter, v ktorých odsúdil popravu zápasníka odsúdeného na trest smrti za zabitie príslušníka bezpečnostných zložiek počas protivládnych protestov v Iráne v roku 2018.
Iránske ministerstvo diplomatove tvíty "dôrazne odsúdilo" a nemeckému vyslancovi Hansovi-Udovi Muzelovi oznámilo, že jeho reakciu na popravu Navída Afkárího považuje za "zásah do vnútorných záležitostí" Iránu.
Popravu Afkárího medzičasom odsúdili aj EÚ a Spojené štáty. Podľa amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea bola jeho poprava "brutálnym a krutým činom a nehoráznym útokom na ľudskú dôstojnosť". Znepokojenie nad Afkárího rozsudkom vyjadril na Twitteri aj americký prezident Donald Trump.
Dvadsaťsedemročný Afkárí sa údajne priznal k niekoľkým trestným činom vrátane vraždy príslušníka bezpečnostných síl, avšak podľa jeho matky a viacerých ľudskoprávnych organizácií si úrady priznanie vynútili násilím.
Iránskeho reprezentanta vraj predtým vo väznici kruto mučili. Viacerí svetoví zápasníci sa postavili Afkárímu na obranu a žiadali jeho prepustenie na slobodu.
Afkárího, ktorý v minulosti dosiahol na národných šampionátoch niekoľko medailových úspechov, odsúdili na trest smrti, 6,5-ročné väzenie a 74 rán bičom. Najvyšší iránsky súd jeho odvolanie proti trestu zamietol.
Dlhoročné väzenie dostali aj jeho bratia Váhid a Habíb, ktorí sa takisto zapojili do protestov proti tamojšiemu vládnemu režimu.
Počet celosvetových prípadov násilia páchaného na novinároch pokrývajúcich demonštrácie sa za posledné roky rapídne zvýšil. Útočiť na zamestnancov médií majú pritom najviac polícia a bezpečnostné zložky, vyplýva z najnovšej správy Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) publikovanej v pondelok.
"Stovky novinárov po celom svete, ktorí sa snažia pokrývať protesty, boli obťažované, zbité, zastrašované, zatknuté, sledované, unesené, alebo im zničili vybavenie," informuje UNESCO.
Policajti alebo bezpečnostné sily sa mnohokrát nemusia obávať potrestania za tieto činy, píše AFP. "Beztrestnosť už niekoľko rokov zostáva normou v prípadoch útoku na novinárov pokrývajúcich protesty," píše sa ďalej v správe.
Správa organizácie, ktorá monitoruje aj vývoj v rámci situácie svetových médií, vyplýva z pozorovaní za posledných päť rokov.
Najmenej desať novinárov zomrelo počas pokrývania protestov od roku 2015 do prvého polroku roku 2020. Novinári pracovali najmä na témach v Sýrii, Mexiku, Izraeli, Nikarague, Severnom Írsku, Nigérii a Iraku.
Za tú istú dobu prišlo v 65 krajinách sveta, ktoré sú v správe uvedené, k 125 prípadom útokov alebo aj zatknutí reportérov.
"Novinári zohrávajú rozhodujúcu úlohu v pokrývaní a informovaní verejnosti o protestných hnutiach," vyjadrila sa generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová. Zároveň vyzvala svetové vlády na dodržiavanie ľudských práv a slobôd novinárov, aby sa počas výkonu práce nemuseli obávať o svoju bezpečnosť.
Podľa UNESCO bola väčšina zmienených protestov zameraná na vládnu korupciu, hospodársku nespravodlivosť, potláčanie politických slobôd, ako aj narastajúce autoritárske režimy.
Súdny dvor EÚ v utorok po prvý raz podal výklad nariadenia Únie, ktoré zakotvuje "neutralitu internetu". Urobil tak v rámci sporu maďarských úradov so spoločnosťou Telenor.
Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu v utorok okrem iného rozhodla, že poskytovateľ prístupu k internetu nemôže uprednostňovať určité aplikácie a služby v ponukách, z ktorých tieto aplikácie profitujú.
Podľa súdu to vyplýva z nariadenia EÚ z roku 2015, ktoré zakotvuje požiadavky na ochranu práv užívateľov internetu a nediskriminačné zaobchádzanie s jeho prevádzkou.
Spoločnosť Telenor sídliaca v Maďarsku poskytuje najmä služby prístupu k internetu. Svojim zákazníkom ponúka dva balíky služieb preferenčného prístupu ("nulová tarifa"), ktoré sa vyznačujú tým, že objem prenosu dát cez určité špecifické služby a aplikácie sa neodpočítava od spotrebovaných dát, ktoré si zákazníci predplatili. Zákazníci môžu po vyčerpaní tohto objemu dát naďalej používať tieto špecifické aplikácie a služby bez obmedzení, hoci na ostatné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky.
Maďarský úrad pre komunikáciu a médiá začal dve právne konania s cieľom preskúmať súlad týchto dvoch balíkov služieb s nariadením EÚ, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu. Úrad skonštatoval, že uvedené balíky služieb nerešpektovali povinnosť rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania uvedeného v nariadení EÚ a rozhodol, že Telenor musí tieto praktiky ukončiť.
Súd hlavného mesta Budapešť, ktorý riešil obe žaloby, sa obrátil na Súdny dvor EÚ. Žiadal o výklad príslušného európskeho nariadenia, ktoré zaručuje koncovým užívateľom služieb prístupu k internetu viacero práv a zakazuje poskytovateľom takýchto služieb používať obchodné praktiky obmedzujúce výkon týchto práv.
Súdny dvor vo svojom utorňajšom rozsudku zdôraznil základnú zásadu otvorenosti internetu, označovanú aj ako "neutralita siete".
Súd ďalej dospel k záveru, že výkon práv koncových užívateľov môže obmedziť aj uzatváranie dohôd, ktorými si dotknutí zákazníci objednajú balíky služieb, v ktorých sa nulová tarifa spája s opatreniami blokovania alebo spomaľovania prevádzky.
Takéto balíky služieb môžu podľa sudcov mať ten účinok, že ešte viac rozšíria používanie uprednostňovaných aplikácií a služieb a obmedzia používanie iných dostupných aplikácií a služieb, ktoré poskytovateľ technicky sťažuje, či dokonca znemožňuje.
Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že opatrenia na spomaľovanie alebo blokovanie prevádzky sa nezakladajú na technických požiadavkách na kvalitu služby, ale čisto na obchodných kritériách. Preto tieto opatrenia treba považovať za nezlučiteľné s ustanoveniami nariadenia EÚ týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu.
Copyright © TASR 2020
