20. 10. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Americký prezident Donald Trump a demokratický prezidentský kandidát Joe Biden budú mať počas štvrtkovej predvolebnej debaty vypnutý mikrofón, kým bude súper prvé dve minúty rozprávať na každú z tém diskusie. Rozhodla tak nestranná americká Komisia pre prezidentské debaty (CPD), ktorá má ich organizáciu na starosti. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AP.
Celkovo 90 minút trvajúca debata je rozdelená na šesť 15-minútových blokov, pričom každý kandidát dostane vždy dve minúty na neprerušované vyjadrenie, až potom sa pristúpi k otvorenej diskusii. V tejto otvorenej diskusii sa nebude používať tlačidlo na vypnutie mikrofónu, ale každé prerušenie kandidátom sa započíta do jeho času.
Predvolebná debata vo štvrtok 22. októbra bude v poradí druhá a zároveň posledná. Prezidentské voľby v USA sa budú konať 3. novembra.
Komisia oznámila zmenu pravidiel debaty v pondelok, tri týždne po chaotickom prvom priamom stretnutí prezidentských kandidátov Trumpa a Bidena, ktoré poznačilo časté prerušovanie - väčšinou sa ho dopúšťal Trump.
Komisia čelila nátlaku Trumpovho volebného štábu, aby pravidlá nemenila, a Bidenov tím zasa dúfal v riadenejšiu, hladšiu debatu. Komisia vo vyhlásení napísala, že "dospela k názoru, že je vhodné prijať opatrenia, ktoré pomôžu dodržiavaniu dohodnutých zásad (diskusie), a nemeniť samotné zásady".



 
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v utorok upozornila, že vláda krajne pravicového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara ohrozuje slobodu tlače v Brazílii prostredníctvom "nepriamej cenzúry" vrátane nepriateľských útokov voči novinárom. Informovala o tom agentúra AFP.
Organizácia vo svojej správe uviedla, že Bolsonaro a jeho okruh blízkych spolupracovníkov vrátane jeho troch synov-politikov v období od júla do septembra tohto roka viac ako stokrát slovne zaútočili na novinárov a médiá.
"Tento postoj otvoreného nepriateľstva voči tlači sa stal typickou črtou tejto vlády," uvádza sa v správe.
Bolsonarova vláda tiež podľa RSF zverejňuje "dezinformácie" a obmedzuje zverejňovanie oficiálnych štatistík v snahe o "kontrolu verejnej diskusie a politizáciu oficiálnych komunikačných štruktúr".
RSF ďalej poukázala aj na žaloby Bolsonarových prívržencov na novinárov, ktoré organizácia považuje za "zastrašovanie súdnou cestou"; na vládnych predstaviteľov, ktorí blokujú novinárov v sledovaní ich účtov na sociálnych sieťach; na "nepriehľadné" spravovanie oficiálnych údajov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu; a na 13 nových zákonov, ktoré obmedzujú prístup verejnosti k informáciám.
Bolsonaro, ktorý je obdivovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa a za svoje radikálne názory si už vyslúžil aj prezývku "tropický Trump", zvíťazil vo voľbách v roku 2018 a už počas predvolebnej kampane tvrdo útočil na tradičné spravodajské médiá.
Brazílsky prezident odvtedy útočí na médiá pravidelne, občas ukazuje novinárom obscénne gestá alebo úplne odíde z tlačovej konferencie, píše AFP.
Podľa tohtoročného Indexu slobody tlače vypracovaného Reportérmi bez hraníc je Brazília na 107. priečke spomedzi 180 krajín.

 

Copyright © TASR 2020

 



Dánsky vynálezca Peter Madsen, ktorého odsúdili za mučenie a vraždu švédskej novinárky v jeho ponorke, utiekol z väzenia na predmestí Kodane, kde si odpykáva doživotný trest. Polícii sa ho však v utorok podarilo neďaleko chytiť. Identitu väzňa pre agentúru AP potvrdil hovorca polície.
Denník Ekstra Bladet zverejnil video, na ktorom Madsen sedí v tráve s rukami za chrbtom, zatiaľ čo je neďaleko polícia. Podľa novín mal Madsen okolo brucha predmet podobný opasku. Svedok Frank Jensen pre Ekstra Bladet povedal, že polícia neďaleko väzenia Herstedvester na kodanskom predmestí Albertslund náhle obkľúčila bielu dodávku, otvorila dvere a vytiahla z nej muža.
Madsen si odpykáva doživotie za vraždu 30-ročnej Kim Wall, ktorú v roku 2017 zlákal do svojej ponorky s tým, že jej poskytne rozhovor. Jej telo rozrezal a v plastových vreciach nahádzal do mora. Po tom, čo more vyplavilo na breh jej bezhlavé telo, potápači našli aj ďalšie časti zabalené v sáčkoch. Madsen na súde tvrdil, že Wall zomrela vo vnútri ponorky náhodou, priznal sa len k tomu, že časti jej tela hodil do Baltského mora. Po odsúdení sa mu nepodarilo odvolať.
Doživotné tresty v Dánsku zvyčajne predstavujú 16 rokov vo väzení, po ktorých trestancov posudzujú, či predstavujú hrozbu pre spoločnosť a je ich treba väzniť dlhšie.

 ©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.