GP SR: Reakcia na zavádzajúce
tvrdenia denníka SME
Generálna prokuratúra SR reaguje na článok, ktorý dňa 24. 2. 2021 publikoval denník SME pod názvom "Žilinka riešil prvý prípad spojený s Lipšicom".
Ad. Žilinka riešil prvý prípad spojený s Lipšicom (SME, 24.02.2021)
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky považuje informovanie verejnosti o činnosti orgánov prokuratúry za nevyhnutné v záujme zvyšovania právneho vedomia a úcty občanov k právu a spravodlivosti. Informovanie však musí byť objektívne, založené na faktoch a právnom poriadku. Nie manipulatívne, so snahou za každú cenu, v rozpore so skutočnosťou, vytvárať obraz neštandardného postupu, či dokonca obchádzania zákona zo strany orgánov ochrany práva. Také informovanie nie je korektné a je škodlivé. A práve o taký prípad ide v uvedenom príspevku redaktora denníka SME, ktorý zavádzajúcim spôsobom, neodborným výkladom zákona, čitateľovi podsúva pochybnosť o postupe generálneho prokurátora pri vybavovaní trestného oznámenia na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Milana Krajniaka pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, pre účastníctvo na tomto trestnom čine.
Redaktor hneď v úvode konštatuje, že "generálny prokurátor obišiel špeciálnu prokuratúru aj NAKA". Náležitosť takého postupu redaktor spochybňuje a bližšie rozvádza v článku, keď dôvodí, že pri presadzovaní špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry v roku 2004 bolo cieľom "zabezpečiť aj dôkladnejšie vyšetrovanie podozrení proti aktívnym politikom, čo však po Lipšicovom nástupe za špeciálneho prokurátora neplatí pre všetkých rovnako, čoho ukážkou je prípad pochybného postupu ministra práce Krajniaka zo Sme rodina, ktorý kamarátovi Lipšicovi pomohol pred voľbami špeciálneho prokurátora získať bezpečnostnú previerku." Ďalej redaktor pochybnosti o postupe prokuratúry odôvodňuje tým, že "zneužívanie právomoci verejného činiteľa závažnejšou formou patrí medzi trestné činy, ktoré spadajú do právomoci špeciálnej prokuratúry. Kto podľa Trestného zákona zneužije právomoc za krízovej situácie, potrestá sa väzením na 10 až 20 rokov. Pod krízovú situáciu patrí aj núdzový stav, ktorý v súčasnosti na Slovensku platí."
Zhrnúc, redaktor verejnosti podsúva názor, že generálny prokurátor obišiel Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, keď bolo trestné oznámenie odstúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre Bratislava napriek tomu, že vo veci bola daná právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže ide o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný závažnejším spôsobom, a teda už neplatí zákon pre všetkých rovnako. V týchto smeroch ide o zavádzajúce a účelové tvrdenia.
V prvom rade nie je pravdou, že vo veci daného trestného oznámenia bola daná právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry. Tá analogicky vyplýva z ustanovenia § 14 Trestného poriadku. Uniklo zrejme pozornosti redaktora, že s účinnosťou od 17.07.2009 v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bola odstránená špecifická personálna pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k ústavným činiteľom. Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry sa síce vzťahuje aj na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ale len ak je spáchaný v súbehu inými trestnými činmi uvedenými v tomto ustanovení zákona, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 14 písm. d) Trestného poriadku). Túto skutočnosť, ako aj to, že v tomto prípade sa o taký prípad nejedná, však redaktor opomenul uviesť. Naviac, zrejme v dôsledku neznalosti zákona, opomenul redaktor tiež uviesť, že ustanovenie o krízovej situácii (ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby), sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom (§ 134 ods. 3 Trestného zákona), čo je aj spomínaný prípad (len pre úplnosť, trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší - § 2 ods. 1 Trestného zákona).
Pretože v danom prípade nebola daná právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry, nie je pravdou, že "generálny prokurátor obišiel špeciálnu prokuratúru a NAKA“, a „zákon už neplatí pre všetkých rovnako", ako sa snaží presvedčiť verejnosť redaktor, ale prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý odstúpil trestné oznámenie na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre Bratislava, postupoval v súlade s právnym poriadkom.
Len objektívne a odborne fundované informovanie verejnosti a vecná a priliehavá kritika môžu prispieť k zvýšeniu právneho povedomia občanov. V danom prípade sa tak žiaľ, nestalo.
