MEDIA NEWS
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) vyjadrila vo štvrtok nesúhlas sú súčasnými krokmi slovinskej vlády zameranými proti svojmu členovi, Slovinskej tlačovej agentúre (STA).
Terajší neustály nátlak na túto štátnu tlačovú agentúru veľmi sťažuje jej novinárom prácu a plnenie verejnej služby, ktorou je správne a včas informovať verejnosť a poskytovať slovinským médiám tak veľmi potrebný a tiež oceňovaný obsah, uviedla EANA.
Rada európskej aliancie vo svojom vyhlásení zdôraznila, že nesúhlasí so žiadnymi krokmi slovinskej vlády, ktoré nejako obmedzujú slobodu STA. EANA zároveň vyzvala slovinské úrady, aby našli spôsob, ako obnoviť normálne fungovanie tejto tlačovej agentúry. Ak si to budú slovinská vláda alebo premiér želať, rada aliancie je naďalej pripravená podeliť sa o svojej najlepšie poznatky, postupy a prípadné riešenia, ktoré čo najskôr ukončia ťažkú situáciu STA.
Slovinský Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) v stredu oznámil opätovné zastavenie financovania STA. Agentúre podľa stanoviska nezaplatí za služby poskytované v januári, pretože s ňou stále nepodpísal dohodu o výkone služieb vo verejnom záujme na rok 2021. Podľa STA chce vláda premiéra Janeza Janšu finančným tlakom destabilizovať agentúru. Za útoky na slovinské médiá už Janšu kritizovala aj Európska komisia.
STA je spoločnosť s ručením obmedzením, ktorej 100-percentným vlastníkom je štát, píše sa vo vyhlásení vedenia agentúry STA. Štatút a fungovanie agentúry upravuje zákon o STA z roku 2011, na základe ktorého vláda musí zabezpečovať inštitucionálnu autonómiu a vydavateľskú nezávislosť agentúry a zaistiť náležité financovanie jej verejných služieb na základe ročného finančného plánu agentúry.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.
Spojené štáty v piatok zverejnili správu tajných služieb, podľa ktorej vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího schválil tamojší korunný princ Muhammad bin Salmán. Informovala o tom agentúra AFP.
Americké tajné služby v čiastočne zrevidovanej správe spred dvoch rokov, ktorú zverejnila administratíva prezidenta Joea Bidena, zhrnuli, že korunný princ "schválil operáciu na zajatie alebo zabitie saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího v tureckom Istanbule".
"Od roku 2017 má korunný princ absolútnu kontrolu nad bezpečnosťou kráľovstva a nad tajnými operáciami. Je teda vysoko nepravdepodobné, že by saudskoarabskí predstavitelia vykonali operáciu tohto druhu bez jeho súhlasu," uvádza sa v správe.
Korunný princ Salmán podľa nej považoval Chášukdžího za hrozbu pre saudskoarabskú monarchiu a nevylučoval ani násilné prostriedky na jeho umlčanie.
V správe je tiež menovaných 15 osôb, ktoré odcestovali do Istanbulu a "s veľkou pravdepodobnosťou" sa podieľali na zabití novinára. Nie je však údajne jasné, či tieto osoby vedeli o tom, že daná operácia povedie ku Chášukdžího smrti.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Neskôr vyšlo najavo, že jeho telo bolo rozštvrtené.
Saudskoarabský súd 7. septembra zrušil päť rozsudkov smrti nad osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy Chášukdžího a vyniesol konečný verdikt, na základe ktorého päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia, jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest. Rozsudky smrti zrušil súd na základe oficiálneho odpustenia zo strany rodiny zavraždeného novinára.
Predmetná správa amerických tajných služieb bola publikovaná deň po tom, čo Biden telefonoval vôbec prvýkrát od svojho januárového nástupu do úradu so saudskoarabským kráľom Salmánom. Hovorili o záväzku USA pomôcť Saudskej Arábii pri obrane jej územia v súvislosti s útokmi skupín podporovaných Iránom. Biden však na rozdiel od svojho predchodcu Donalda Trumpa takisto "zdôraznil dôležitosť, ktorú Spojené štáty prikladajú ľudským právam a právnemu štátu".
Korunný princ síce priznal zodpovednosť krajiny za vraždy novinára, avšak akúkoľvek vlastnú vinu v tejto spojitosti odmietol.
Ústredná spravodajská služba (CIA) podľa denníka The Washington Post už asi mesiac po vražde uviedla, že vraždu si s veľkou pravdepodobnosťou objednal práve korunný princ. Hoci americká vláda vyzývala na potrestanie vinníkov, Trump v snahe udržať blízke vzťahy s Rijádom odmietol verejne vyvodzovať zodpovednosť za spáchaný čin voči princovi bin Salmánovi.
The Washington Post taktiež informoval, že americké tajné služby tiež zachytili telefonát, v ktorom korunný princ svojmu bratovi Chálidovi bin Salmánovi, niekdajšiemu veľvyslancovi v USA, dával inštrukcie, ako vylákať Chášukdžího do Istanbulu.
Copyright © TASR 2021
Americké tajné služby v čiastočne zrevidovanej správe spred dvoch rokov, ktorú zverejnila administratíva prezidenta Joea Bidena, zhrnuli, že korunný princ "schválil operáciu na zajatie alebo zabitie saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího v tureckom Istanbule".
"Od roku 2017 má korunný princ absolútnu kontrolu nad bezpečnosťou kráľovstva a nad tajnými operáciami. Je teda vysoko nepravdepodobné, že by saudskoarabskí predstavitelia vykonali operáciu tohto druhu bez jeho súhlasu," uvádza sa v správe.
Korunný princ Salmán podľa nej považoval Chášukdžího za hrozbu pre saudskoarabskú monarchiu a nevylučoval ani násilné prostriedky na jeho umlčanie.
V správe je tiež menovaných 15 osôb, ktoré odcestovali do Istanbulu a "s veľkou pravdepodobnosťou" sa podieľali na zabití novinára. Nie je však údajne jasné, či tieto osoby vedeli o tom, že daná operácia povedie ku Chášukdžího smrti.
Chášukdží bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu. Žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra 2018 po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Neskôr vyšlo najavo, že jeho telo bolo rozštvrtené.
Saudskoarabský súd 7. septembra zrušil päť rozsudkov smrti nad osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy Chášukdžího a vyniesol konečný verdikt, na základe ktorého päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia, jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest. Rozsudky smrti zrušil súd na základe oficiálneho odpustenia zo strany rodiny zavraždeného novinára.
Predmetná správa amerických tajných služieb bola publikovaná deň po tom, čo Biden telefonoval vôbec prvýkrát od svojho januárového nástupu do úradu so saudskoarabským kráľom Salmánom. Hovorili o záväzku USA pomôcť Saudskej Arábii pri obrane jej územia v súvislosti s útokmi skupín podporovaných Iránom. Biden však na rozdiel od svojho predchodcu Donalda Trumpa takisto "zdôraznil dôležitosť, ktorú Spojené štáty prikladajú ľudským právam a právnemu štátu".
Korunný princ síce priznal zodpovednosť krajiny za vraždy novinára, avšak akúkoľvek vlastnú vinu v tejto spojitosti odmietol.
Ústredná spravodajská služba (CIA) podľa denníka The Washington Post už asi mesiac po vražde uviedla, že vraždu si s veľkou pravdepodobnosťou objednal práve korunný princ. Hoci americká vláda vyzývala na potrestanie vinníkov, Trump v snahe udržať blízke vzťahy s Rijádom odmietol verejne vyvodzovať zodpovednosť za spáchaný čin voči princovi bin Salmánovi.
The Washington Post taktiež informoval, že americké tajné služby tiež zachytili telefonát, v ktorom korunný princ svojmu bratovi Chálidovi bin Salmánovi, niekdajšiemu veľvyslancovi v USA, dával inštrukcie, ako vylákať Chášukdžího do Istanbulu.
Copyright © TASR 2021
Šiestich bývalých predstaviteľov Severného Macedónska v piatok odsúdili za nelegálne odpočúvanie. Bývalá ministerka vnútra Gordana Jankulovská, niekdajší šéf tajnej služby Sašo Mijalkov a štyria ďalší dostali tresty odňatia slobody v rozmedzí od troch do 15 rokov.
Škandál o nepovolenej odpočúvacej operácii vyplával na verejnosť v roku 2016 a pomohol zosadiť vtedajšiu konzervatívnu vládu. Odpočúvanie sa dotklo zhruba 20-tisíc ľudí, medzi nimi opozičných politikov, sudcov a novinárov.
Proces v tejto veci trval tri roky a prokurátori počas neho identifikovali Mijalkova ako hlavného organizátora odpočúvacieho programu. Niekdajší šéf tajnej služby je bratranec expremiéra Nikolu Gruevského, ktorý v roku 2018 ušiel do Maďarska, aby sa vyhol dvojročnému trestu za účasť na korupčnom škandále. Mijalkov dostal 12-ročný trest.
Jankulovskú odsúdili na štyri roky väzenia, dvoch bývalých pracovníkov ministerstva vnútra, ktorí v roku 2018 ušli z krajiny, v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov a dvaja predstavitelia polície dostali tri a šesť rokov odňatia slobody. Ďalší šiesti obžalovaní dostali dvojročné podmienečné tresty.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Škandál o nepovolenej odpočúvacej operácii vyplával na verejnosť v roku 2016 a pomohol zosadiť vtedajšiu konzervatívnu vládu. Odpočúvanie sa dotklo zhruba 20-tisíc ľudí, medzi nimi opozičných politikov, sudcov a novinárov.
Proces v tejto veci trval tri roky a prokurátori počas neho identifikovali Mijalkova ako hlavného organizátora odpočúvacieho programu. Niekdajší šéf tajnej služby je bratranec expremiéra Nikolu Gruevského, ktorý v roku 2018 ušiel do Maďarska, aby sa vyhol dvojročnému trestu za účasť na korupčnom škandále. Mijalkov dostal 12-ročný trest.
Jankulovskú odsúdili na štyri roky väzenia, dvoch bývalých pracovníkov ministerstva vnútra, ktorí v roku 2018 ušli z krajiny, v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov a dvaja predstavitelia polície dostali tri a šesť rokov odňatia slobody. Ďalší šiesti obžalovaní dostali dvojročné podmienečné tresty.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Online platformy prijali viac opatrení na boj proti dezinformáciám o očkovaní. Európska komisia zverejnila nové správy od spoločností Facebook, Google, Microsoft, Twitter, TikTok a Moziila, ktoré sú signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Správy poskytujú prehľad vývoja opatrení prijatých v januári 2021. Vyplýva z nich, že spoločnosť Google rozšírila svoj vyhľadávač, tak aby poskytoval informácie o vakcínach a zoznam vakcinačných látok, ktoré sú povolené v lokalite, kde sa používateľ nachádza. Táto funkcia je dostupná v 23 krajinách EÚ. TikTok zaznamenal použitie tagu „vakcína proti Covid-19“ vo viac ako piatich tisícoch svojich videí v rámci Únie a spoločnosť Microsoft sa podieľala na kampani #VaxFacts, ktorá poskytuje bezplatné rozšírenie prehliadača, ktoré používateľov chráni pred dezinformáciami o vakcínach proti koronavírusu. Mesačný program podávania správ bol nedávno predĺžený a bude pokračovať do júna 2021. Cieľom je, aby online platformy prevzali väčšiu zodpovednosť za to, aby škodlivé a nebezpečné dezinformácie (domáce aj zahraničné) neohrozovali náš spoločný boj proti koronavírusu a samotné očkovanie.
Podrobnosti:
Správy online platforiem
