MEDIA NEWS
Súd v Moskve vydal v utorok príkaz na zatknutie dvoch ruských blogerov Michaela Nackeho a Veroniku Belocerkovskú. Obaja sú obvinení z diskreditácie ruskej armády a jej tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine.
Súdny príkaz vydali v ich neprítomnosti – obaja blogeri žijú momentálne mimo Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.
Nacke (v ruštine používa meno jkl Naki), 28-ročný kritik Kremľa, je moderátorom kanála YouTube s viac ako 700.000 odberateľmi, kde s hosťami diskutuje a informuje o vojenských operáciách Ruska na Ukrajine. Momentálne žije a pracuje v Litve.
V rozhovore pre AFP, ktorý sa uskutočnil po tom, čo moskovský súd nariadil jeho zatknutie, Nacke povedal, že bol obvinený z toho, že "nazýva vojnu vojnou". Dodal, že ak sa vráti do Ruska, hrozí mu až desať rokov väzenia.
Zastáva názor, že jeho zatknutie bolo "súčasťou masívneho tlaku na novinárov a analytikov, ktorí objektívne opisujú priebeh súčasnej vojny".
"Cieľom Kremľa a osobne (prezidenta Vladimira) Putina je umlčať všetkých," povedal Nacke. Avizoval, že bude pokračovať vo svojom informovaní, pretože "nič iné teraz nie je dôležitejšie".
Nackeho stíhajú spolu s vedúcim spravodajskej skupiny Conflict Intelligence Team (CIT) Ruslanom Levijevom, na ktorého v neprítomnosti vydali zatykač ešte 18. mája. Oboch zaradili na zoznam hľadaných osôb. Aj Levijev je v súčasnosti mimo Ruska.
Súd v Moskve v utorok nariadil vziať do väzby i Veroniku Belocerkovskú, ktorá žije vo Francúzsku a vo svojich blogoch sa venuje vareniu. Jej účet na Instagrame má viac ako 900.000 sledovateľov.
Blogerka na ňom publikovala aj komentáre o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine a v marci sa stala prvým terčom nového zákona, ktorým sa šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde trestá až 15 rokmi väzenia.
Na základe tohto zákona sú vo väzbe aj ďalší známi kritici Kremľa, napr. opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murza či umelkyňa Alexandra Skočilenková, ktorú stíhajú za to, že v jednom z obchodov s potravinami v Petrohrade nahradila cenovky lístkami s "protivojnovou agitáciou".
Agentúra AFP pripomenula, že v Rusku je zablokovaný prístup k väčšine nezávislých médií, ďalšie v obave pred dôsledkami spomínaného zákona pozastavili svoju činnosť. Z Ruska do exilu odišli nielen mnohí novinári, ale aj tisíce radových obyvateľov krajiny.
Súdny príkaz vydali v ich neprítomnosti – obaja blogeri žijú momentálne mimo Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.
Nacke (v ruštine používa meno jkl Naki), 28-ročný kritik Kremľa, je moderátorom kanála YouTube s viac ako 700.000 odberateľmi, kde s hosťami diskutuje a informuje o vojenských operáciách Ruska na Ukrajine. Momentálne žije a pracuje v Litve.
V rozhovore pre AFP, ktorý sa uskutočnil po tom, čo moskovský súd nariadil jeho zatknutie, Nacke povedal, že bol obvinený z toho, že "nazýva vojnu vojnou". Dodal, že ak sa vráti do Ruska, hrozí mu až desať rokov väzenia.
Zastáva názor, že jeho zatknutie bolo "súčasťou masívneho tlaku na novinárov a analytikov, ktorí objektívne opisujú priebeh súčasnej vojny".
"Cieľom Kremľa a osobne (prezidenta Vladimira) Putina je umlčať všetkých," povedal Nacke. Avizoval, že bude pokračovať vo svojom informovaní, pretože "nič iné teraz nie je dôležitejšie".
Nackeho stíhajú spolu s vedúcim spravodajskej skupiny Conflict Intelligence Team (CIT) Ruslanom Levijevom, na ktorého v neprítomnosti vydali zatykač ešte 18. mája. Oboch zaradili na zoznam hľadaných osôb. Aj Levijev je v súčasnosti mimo Ruska.
Súd v Moskve v utorok nariadil vziať do väzby i Veroniku Belocerkovskú, ktorá žije vo Francúzsku a vo svojich blogoch sa venuje vareniu. Jej účet na Instagrame má viac ako 900.000 sledovateľov.
Blogerka na ňom publikovala aj komentáre o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine a v marci sa stala prvým terčom nového zákona, ktorým sa šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde trestá až 15 rokmi väzenia.
Na základe tohto zákona sú vo väzbe aj ďalší známi kritici Kremľa, napr. opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murza či umelkyňa Alexandra Skočilenková, ktorú stíhajú za to, že v jednom z obchodov s potravinami v Petrohrade nahradila cenovky lístkami s "protivojnovou agitáciou".
Agentúra AFP pripomenula, že v Rusku je zablokovaný prístup k väčšine nezávislých médií, ďalšie v obave pred dôsledkami spomínaného zákona pozastavili svoju činnosť. Z Ruska do exilu odišli nielen mnohí novinári, ale aj tisíce radových obyvateľov krajiny.
Copyright © TASR 2022
Zástupca britského veľvyslanca James Roscoe na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o používaní digitálnych technológií pri udržiavaní mieru povedal, že Rusko podniklo kybernetické útoky a využilo „online továreň na trollov na šírenie dezinformácií a manipuláciu verejnej mienky o ich vojne“. Americká veľvyslankyňa Linda Thomas-Greenfieldová zasa uviedla, že ruská vláda „pokračuje vo vypínaní, obmedzovaní a degradácii internetového pripojenia, cenzúre obsahu, šírení dezinformácií online a zastrašovaní a zatýkaní novinárov za to, že nahlásili pravdu o jej invázii“.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil obe spomenuté krajiny, ktoré sa nazývajú „spoločenstvom demokracií“, z budovania „kybernetickej totality“ a spolu s technologickými gigantmi ako Meta z vypínania ruských televíznych kanálov, vyháňania ruských novinárov a blokovania prístupu na ruské webové stránky.
Nebenzia opäť obvinil západné vlády a médiá, že si vymysleli príbeh o tom, ako ruská armáda zabíjala civilistov v Buči pri Kyjive. Tvrdil, že civilisti zomreli na zranenia spôsobené delostreleckými projektilmi vypálenými ukrajinskou armádou.
Britský Roscoe oponoval ruským tvrdeniam o „zinscenovanej provokácii“ a tvrdeniu, že za úmrtia civilistov po opätovnom dobytí mesta sú zodpovední Ukrajinci, pričom uviedol, že satelitné snímky dokazujú, že telá ležali v uliciach Buče niekoľko týždňov v čase, keď bolo mesto pod kontrolou Ruska.
V roku 2014 v službe pribudli aj mnohé kultúrne, prírodné a turisticky atraktívne lokality. Najväčšou raritou sa stali panoramatické snímky zo slovenských jaskýň, vrátane Dobšinskej ľadovej jaskyne a jaskyne Domica. Slovensko tak po Japonsku a Poľsku bolo vtedy len treťou krajinou na svete s takýmito zábermi. Street View trojkolka a Street View batoh zavítali do hôr, aj do Vysokých a Nízkych Tatier, vydali sa za kultúrou a históriou na Oravský hrad, zámok Bojnice, Spišský hrad, kaštieľ Betliar či Múzeum oravskej dediny.
O rok neskôr pribudli viaceré slovenské národné parky, napríklad, Veľká Fatra, Malá Fatra, Slovenský kras či Poloniny, ale aj Slovenské technické múzeum v Košiciach, Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej, Múzeum letectva, či historické pamiatky ako Trenčiansky hrad, Draškovičov kaštieľ v Čachticiach, drevený evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku a rôzne miesta oddychu. Zatiaľ posledným prírastkom Street View boli v roku 2020 dve z najvyššie položených vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách - Zbojnícka a Téryho chata, ktoré nasnímali v spolupráci s Klubom slovenských turistov a Horolezeckým spolkom JAMES.
V týchto mesiacoch až do leta jazdia po slovenských cestách Street View autá, pričom zavítajú do mnohých miest na Slovensku. Nové snímanie podľa spoločnosti Google napomáha tomu, aby sa používatelia dokázali v rôznych destináciách ešte lepšie zorientovať.
Služba Street View za 15 rokov zdokonalila svoju technológiu na snímanie panoramatických záberov ulíc a miest a rozšírila aj možnosti zariadení, ktorými tieto zábery zachytáva. Autá precestovali prí snímaní na celom svete vyše 16 miliónov kilometrov, čo je vzdialenosť, ako keby prešli okolo celej zemegule pozdĺž rovníka viac ako štyristokrát. Celkovo zozbierali vyše 220 miliárd snímok.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
