MEDIA NEWS
Najmenej 161 miliónov divákov sledovalo na televíznych obrazovkách tohtoročné finále Pesničkovej súťaže Eurovízie. Oznámil to v stredu organizátor podujatia, Európska vysielacia únia (EBU).
EBU vychádzala z údajov z 34 televíznych trhov, informuje tlačová agentúra DPA. Celkový počet zmonitorovaných divákov však zaostáva za 183 miliónmi ľudí, ktorí sledovali vlaňajšie finále Eurovízie v holandskom Rotterdame.
Rusko – s tradične veľkým publikom – bolo tento rok z účasti na pesničkovej súťaži vylúčené pre svoje napadnutie Ukrajiny.
Na Ukrajine, ktorá sa stala víťazom Eurovízie, sa nezisťovali žiadne hodnotenia. Údaje o sledovanosti nie sú k dispozícii ani z Albánska, Azerbajdžanu, Čiernej Hory, Chorvátska, Izraela, Malty, San Marína a Severného Macedónska.
Najvyššiu sledovanosť zaznamenali Island (96,4 percenta), Nórsko (89,1 percenta), Švédsko (81,4 percenta), Fínsko (72,1 percenta) a Nemecko (36 percent).
V Taliansku – hostiteľskej krajine – si túto štvorhodinovú šou zaplo 6,6 milióna ľudí, zatiaľ čo v Británii si finále pozrelo 8,9 milióna televíznych divákov.
Víťazom Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022 sa podľa očakávania stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra s piesňou Stefanija. Finále súťaže sa konalo 15. mája v talianskom Turíne.
EBU vychádzala z údajov z 34 televíznych trhov, informuje tlačová agentúra DPA. Celkový počet zmonitorovaných divákov však zaostáva za 183 miliónmi ľudí, ktorí sledovali vlaňajšie finále Eurovízie v holandskom Rotterdame.
Rusko – s tradične veľkým publikom – bolo tento rok z účasti na pesničkovej súťaži vylúčené pre svoje napadnutie Ukrajiny.
Na Ukrajine, ktorá sa stala víťazom Eurovízie, sa nezisťovali žiadne hodnotenia. Údaje o sledovanosti nie sú k dispozícii ani z Albánska, Azerbajdžanu, Čiernej Hory, Chorvátska, Izraela, Malty, San Marína a Severného Macedónska.
Najvyššiu sledovanosť zaznamenali Island (96,4 percenta), Nórsko (89,1 percenta), Švédsko (81,4 percenta), Fínsko (72,1 percenta) a Nemecko (36 percent).
V Taliansku – hostiteľskej krajine – si túto štvorhodinovú šou zaplo 6,6 milióna ľudí, zatiaľ čo v Británii si finále pozrelo 8,9 milióna televíznych divákov.
Víťazom Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022 sa podľa očakávania stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra s piesňou Stefanija. Finále súťaže sa konalo 15. mája v talianskom Turíne.
Sieť Inhope pozostáva z 50 hotline v 46 krajinách, ktoré poskytujú verejnosti možnosť anonymne nahlásiť nezákonný obsah na internete so zameraním na sexuálne zneužívanie detí. "Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá zapojená nie je," povedal Krajniak. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR preto iniciuje snahu pripojiť sa ku globálnej sieti a spraviť tak významný krok v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete.
"Sexuálne zneužívanie detí je jedným z najhorších zločinov a je nevyhnutné proti tomuto zločinu bojovať," uviedol šéf rezortu práce. Poukázal na to, že 81 percent obetí, ktoré boli identifikované sieťou Inhope, boli vo veku tri až 13 rokov. Išlo predovšetkým o dievčatá. "Každý rodič má záujem poskytnúť svojim deťom čo najväčší pocit bezpečia," uviedol Krajniak s tým, že mnoho rodičov často ani nevie, čo sa odohráva za dverami detských izieb.
Okrúhly stôl k tejto problematike sa uskutoční v stredu a vo štvrtok (26. 5.) na expertnej úrovni. Cieľom okrúhleho stola podľa Krajniaka je aj to, ako pristúpiť na Slovensku k potláčaniu tohto druhu kriminality, keďže SR v tomto smere zaostáva.
Vytvorenie hotline znamená, že v krajine vznikne organizácia schopná zabezpečiť prevenciu vzniku detskej pornografie a jej odstraňovanie. Na Slovensku zatiaľ takáto hotline neexistuje. Výkonný riaditeľ Inhope Denton Howard bude rád, keď hotline na Slovensku vznikne čím skôr. Informácie z hotline dostávajú podľa jeho slov aj orgány činné v trestnom konaní. Ako tvrdí, je to najmä preto, aby sa páchatelia vedeli rýchlo identifikovať a obete ochrániť.
Riaditeľ Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru Stanislav Španko doplnil, že trestné činy detskej pornografie sú jednými z najhorších, ktoré sa dejú. Poukázal na to, že Policajný zbor si uvedomuje závažnosť týchto trestných činov. Prokurátorka trestného odboru generálnej prokuratúry Zuzana Kapráľová dodala, že za rok 2021 bolo na Slovensku vznesené obvinenie viac ako 270 osobám, právoplatne bolo odsúdených 212 osôb.
Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) čelí obvineniam, že uverejňuje fotografie zneužívaných detí a používa ich na vlastné obohatenie a propagáciu. Vyplýva to z otvoreného listu, ktorý tejto organizácii v stredu zaslalo vyše 50 signatárov vrátane lekárov, fotografov a aktivistov za ľudské práva, píše denník The Guardian.
V liste adresovanom predsedovi a rade MSF sa píše, že organizácia uverejnila a povolila predaj fotografií, ktoré ohrozujú či zneužívajú zraniteľné osoby čiernej pleti vrátane detí. Jeho signatári poukazujú na niekoľko konkrétnych snímok, medzi nimi i fotografiu 14-ročného dievčaťa, ktoré si po skupinovom znásilnení prišlo do nemocnice prevádzkovanej Lekármi bez hraníc vyzdvihnúť lieky na HIV a vnútorné zranenia.
List ďalej opisuje fotografiu chlapca zo západnej Afriky trpiaceho na choleru, ktorá sa dá zakúpiť aj ako maľba na plátne.
MSF v máji stiahlo zo svojej webstránky dve fotografie dievčat z Konžskej demokratickej republiky, ktoré sa stali obeťou znásilnenia. Stalo sa tak po vlne kritiky, že dané fotografie sú neetické a rasistické.
Signatári listu o MSF tvrdia, že "obchodný model Lekárov bez hraníc je založený na predaji ľudského utrpenia".
Hovorca MSF v odpovedi uviedol, že organizácia z predaja fotografií neprofituje. Svojim fotografom však povoľuje ponechať si autorské práva a teda nakladať s fotografiami podľa vlastného uváženia. Hovorca zdôraznil, že organizácia sa snaží ukázať verejnosti tragické udalosti, ktoré si nikto nevšíma. Priznal však, že nie všetky fotografie v minulosti spĺňali adekvátne štandardy, čo sa týka dôstojného zobrazovania pacientov, a dodal, že MSF plánuje situáciu riešiť.
V liste adresovanom predsedovi a rade MSF sa píše, že organizácia uverejnila a povolila predaj fotografií, ktoré ohrozujú či zneužívajú zraniteľné osoby čiernej pleti vrátane detí. Jeho signatári poukazujú na niekoľko konkrétnych snímok, medzi nimi i fotografiu 14-ročného dievčaťa, ktoré si po skupinovom znásilnení prišlo do nemocnice prevádzkovanej Lekármi bez hraníc vyzdvihnúť lieky na HIV a vnútorné zranenia.
List ďalej opisuje fotografiu chlapca zo západnej Afriky trpiaceho na choleru, ktorá sa dá zakúpiť aj ako maľba na plátne.
MSF v máji stiahlo zo svojej webstránky dve fotografie dievčat z Konžskej demokratickej republiky, ktoré sa stali obeťou znásilnenia. Stalo sa tak po vlne kritiky, že dané fotografie sú neetické a rasistické.
Signatári listu o MSF tvrdia, že "obchodný model Lekárov bez hraníc je založený na predaji ľudského utrpenia".
Hovorca MSF v odpovedi uviedol, že organizácia z predaja fotografií neprofituje. Svojim fotografom však povoľuje ponechať si autorské práva a teda nakladať s fotografiami podľa vlastného uváženia. Hovorca zdôraznil, že organizácia sa snaží ukázať verejnosti tragické udalosti, ktoré si nikto nevšíma. Priznal však, že nie všetky fotografie v minulosti spĺňali adekvátne štandardy, čo sa týka dôstojného zobrazovania pacientov, a dodal, že MSF plánuje situáciu riešiť.
Sarah Sandersová, bývalá hovorkyňa amerického exprezidenta Donalda Trumpa, sa stala nominantkou Republikánskej strany na post guvernéra v americkom štáte Arkansas. Sandersová zvíťazila v utorňajších primárkach. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Sandersová (39) pracovala ako poradkyňa v rámci Trumpovej volebnej kampane v roku 2016 a od júla 2017 od júla 2019 bola jeho hovorkyňou. Kandidatúru na post guvernérky ohlásila v januári 2021.
Jej otec, Mike Huckabee, bol guvernérom Arkansasu v rokoch 1996 – 2007.
Primárky sa v utorok okrem Arkansasu konali aj v štátoch Alabama a Georgia, pripomína AP. V Minnesote sa konali špeciálne voľby. Primárky v Texase boli 1. marca, no na zvolenie niektorých kandidátov bolo potrebné rozhodujúce kolo 24. mája.
Američania budú 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov. Takisto budú rozhodovať o obsadení 35 zo 100 kresiel v Senáte aj o guvernéroch 39 štátov – vrátane Arkansasu. Súperom Sandersovej bude demokrat Chris Jones.
Sandersová (39) pracovala ako poradkyňa v rámci Trumpovej volebnej kampane v roku 2016 a od júla 2017 od júla 2019 bola jeho hovorkyňou. Kandidatúru na post guvernérky ohlásila v januári 2021.
Jej otec, Mike Huckabee, bol guvernérom Arkansasu v rokoch 1996 – 2007.
Primárky sa v utorok okrem Arkansasu konali aj v štátoch Alabama a Georgia, pripomína AP. V Minnesote sa konali špeciálne voľby. Primárky v Texase boli 1. marca, no na zvolenie niektorých kandidátov bolo potrebné rozhodujúce kolo 24. mája.
Američania budú 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov. Takisto budú rozhodovať o obsadení 35 zo 100 kresiel v Senáte aj o guvernéroch 39 štátov – vrátane Arkansasu. Súperom Sandersovej bude demokrat Chris Jones.
Nová právna úprava má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Návrh zaraďuje do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb aj platformy na zdieľanie videí, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. Zvýšiť má tiež okrem iného podiel multimodálneho vysielania v televíznom programe.
"Návrh zákona sa odsúva na ďalšiu schôdzu, keďže nie je dohoda," uviedol predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Spor o výhradách či pripomienkach má mať s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽANO) okrem Sme rodina aj vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová. Pčolinský podotkol, že Milanová o výhradách Sme rodina vie dlhodobo, no ignoruje ich. Sme rodina jej malo tlmočiť, že ak sa pripomienky nezapracujú, návrh bude hnutie vetovať. Napokon však podľa jeho slov OĽANO informovalo partnerov, že vzhľadom na presúvanie aj ďalších bodov programu aktuálnej schôdze preložia aj mediálne zákony.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga doplnil, že problematické pri zákone sú dve veci. "Prvá bola právo na opravu. Myslím, že je záujem, podľa mňa úplne správny, vyhodiť právo na opravu pre hodnotiace úsudky, že by sa teda vzťahovalo len na fakty. Potom je debata o tom, že sa má zriadiť nová agentúra, respektíve prerobiť, s tým má zas problém iný koaličný partner," priblížil Šeliga.
Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO) je sklamaný z prístupu lídrov koaličných strán k mediálnemu zákonu. Pripomenul, že k prijatiu legislatívy sa koalícia zaviazala v programovom vyhlásení vlády a žiada ju aj Európska komisia či medzinárodné novinárske organizácie. Vyzval lídrov koalície, aby si sadli za rokovací stôl a na nasledujúcej schôdzi zabezpečili jeho prijatie.
"Kvalitný a dobre napísaný návrh z ministerstva kultúry leží niekoľko mesiacov v parlamente. Napriek tomu, že v rozprave nezazneli žiadne zásadné výhrady, hnutie Sme rodina prijatie zákona na tejto schôdzi zablokovalo. Ocenil by som, ak by Sme rodina otvorene komunikovala, aké má k návrhu zákona výhrady alebo aby návrh podporila," apeloval Čekovský. Dodal, že Slovensko neprijatím legislatívy v oblasti audiovizuálneho vysielania riskuje pokutu až 1,5 milióna eur mesačne od Európskej komisie.
Na júnovú schôdzu sa presúva aj návrh novely Trestného zákona z dielne koaličných poslancov. Jeho cieľom je odstrániť aplikačné problémy pri postihovaní machinácií pri verejnom obstarávaním a verejnej dražbe. Návrh má tiež ambíciu zefektívniť postihovanie zneužívania pravidiel verejného obstarávania a nekalých praktík vo verejnom obstarávaní.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) mieni predložiť návrh na reguláciu účasti v diskusných politických reláciách aj napriek tomu, že zrejme nemá podporu koaličných partnerov. Vyplýva to z jeho vyjadrení na stredajšej tlačovej konferencii.
Matovič podotkol, že nebude reflektovať na "nejaké veto" SaS. Poukázal na vyjadrenia lídra liberálov a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý mal hovoriť o dohode Matoviča s poslancami zo strany ĽSNS, že im pomôže dostať sa do médií. Matovič to označil za podlosť. Návrh chce predložiť do parlamentu, termín predkladania návrhov je už tento piatok (27. 5.).
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) nevylúčil podporu takéhoto návrhu. Ozrejmil, že si chce najskôr pozrieť paragrafové znenie a uvidí, či je to dobrý návrh. Líder OĽANO s ním o tom podľa jeho slov ešte nehovoril. "Za seba môžem povedať, že si to viem predstaviť napríklad pri verejnoprávnej televízii, lebo tá musí plniť nejakú funkciu," skonštatoval Kollár. Nevie si však takúto zmenu predstaviť pri súkromných televíziách.
Poznamenal, že Sme rodina si prežilo štyri roky v opozícii a v diskusných reláciách bol sám málo, no nikdy sa nesťažoval a nechce tak robiť ani teraz. Televízie podľa neho majú právo si volať do relácií koho chcú aj vzhľadom na programovú skladbu a aktuálne dianie.
Predstavitelia ostatných koaličných strán už uviedli, že Matovič na takýto návrh nemá ich podporu. Zhodli sa na tom predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová i podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga. Podpredseda poslaneckého klubu SaS a člen parlamentného mediálneho výboru Roman Foltin podčiarkol, že zasahovať do slobody médií je veľmi nebezpečné. Návrh kritizovala aj opozícia. Líder Smeru-SD Robert Fico hovorí o šialenom nápade, predseda Hlasu-SD Peter Pellegirni o cenzúre.
Minister financií mal na nedeľnej (22. 5.) koaličnej rade prísť s návrhom regulovať účasť v politických diskusných reláciách podľa toho, či strany prešli parlamentnými voľbami a s frekvenciou podľa volebnému výsledku.
Copyright © TASR 2022
„Facebook na Slovensku využívajú približne tri milióny ľudí. Táto sieť predstavuje jeden z najväčších zdrojov nenávistných prejavov, extrémizmu a klamstiev. Hoci spoločnosť Meta navonok deklaruje, že proti takému obsahu bojuje, nielen my na Slovensku vnímame, že toto úsilie nie je dostatočné,“ tlmočil Cleggovi Heger. Vyhlásil, že Clegg mu prisľúbil pomoc a obaja sa dohodli na intenzívnejšej spolupráci tak, aby sa znížil počet dezinformácií a agresívnych prejavov.
Heger zdôraznil, že na vážnosť problému na sociálnych sieťach upozorňuje aj fakt, že už aj kongresmani z USA písali zakladateľovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi list, v ktorom ho žiadali o riešenie tohto problému. „Čím dlhšie dovolíme, aby na najsilnejšej sociálnej sieti na Slovensku prevládali dezinformácie a nenávistné prejavy, tým viac hazardujeme stratu slobody a demokracie. Pretože to je ich primárny účel. Rozvrátiť naše hodnoty a vybudovať mylné idey o totalitných režimoch,“ povedal premiér. Ten verí, že vo vedení spoločnosti Meta nájde Slovensko cenného spoluhráča, ktorý pomôže zvrátiť súčasný nelichotivý stav.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
