Výhrady k mediálnej legislatíve
sú skôr komunikačný šum
Výhrady k návrhu novej mediálnej legislatívy, ktoré opätovne oddialili jej schválenie v Národnej rade SR, považuje Ministerstvo kultúry (MK) SR skôr za komunikačný šum ako názorovú nezhodu. "Väčšina pripomienok bola už zapracovaná," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová.
Ministerstvo je podľa jej slov pripravené pokračovať v koaličnej diskusii k zákonom tak, aby bola legislatíva schválená na najbližšej júnovej schôdzi. "Je to pre ministerstvo priorita," zdôraznila Viciaňová.
Návrh nového zákona o mediálnych službách a novela zákona o vydavateľoch publikácií sa presúvajú na ďalšiu schôdzu Národnej rady SR, ktorá sa má začať 14. júna. V stredu (25.5.) o tom rozhodlo plénum parlamentu, ktoré odsúhlasilo procedurálny návrh na zmenu. Dôvodom sú podľa vyjadrení predstaviteľov koalície ďalšie diskusie o návrhu.
Spor o výhradách či pripomienkach má mať s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽANO) okrem Sme rodina aj vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová. Výhrady sa majú týkať aj otázky práva na opravu.
Odďaľovanie schvaľovania kritizoval v stredu predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO). Pripomenul, že k prijatiu legislatívy sa koalícia zaviazala v programovom vyhlásení vlády a žiada ju aj Európska komisia, pričom Slovensku za sklz pri novelizácii predpisov v oblasti audiovizuálneho vysielania hrozí od Bruselu pokuta až 1,5 milióna eur mesačne.
Nový zákon o mediálnych službách má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Návrh zaraďuje do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb aj platformy na zdieľanie videí, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. Zvýšiť má tiež okrem iného podiel multimodálneho vysielania v televíznom programe.
Návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie zasa zaraďuje medzi periodické publikácie i spravodajské weby. Po novom sa aj ich činnosti má týkať právo na vyjadrenie, ktoré má nahradiť doterajšie inštitúty práva na opravu a odpoveď. Weby, podobne ako iní vydavatelia periodických publikácií, budú musieť tiež priznať väčších investorov alebo darcov.
Zdroj: TASR
