MEDIA NEWS
Ruský prezident Vladimir Putin neposkytne rozhovor Evanovi Gershkovichovi, reportérovi amerického denníka Wall Street Journal (WSJ), ktorého Moskva prepustila 1. augusta z väzby v rámci rozsiahlej výmeny väzňov so Západom. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra AFP.
WSJ už pred časom informoval, že Gershkovich pridal ručne napísanú prosbu o rozhovor s Putinom ku žiadosti o prezidentskú milosť, ktorú podpísal pred väzenskou výmenou.
"Zatiaľ o takýto rozhovor nemáme záujem," povedal v pondelok Peskov. Dodal, že ak by mal šéf Kremľa poskytnúť rozhovor zahraničným médiám či konkrétnemu novinárovi, musel by mať na to nejaký špecifický podnet, aký sa však dosiaľ neobjavil.
Gershkovicha Rusko prepustilo ako jedného zo 16 väznených v rámci prelomovej augustovej väzenskej výmeny so Západom, Namiesto nich sa sa do Ruska vrátilo osem ľudí vrátane Vadima Krasikova, v Nemecku odsúdeného za vraždu.
Tridsaťdvaročný Gershkovich strávil v ruskom väzení viac ako 16 mesiacov na základe obvinení zo špionáže. Reportér takéto obvinenie rovnako ako aj jeho zamestnávateľ či Biely dom označoval za vykonštruované.
Putin dlhodobo odmieta žiadosti o rozhovor pre západné médiá. Jedinú výnimku naposledy spravil vo februári a poskytol rozhovor kontroverznému americkému moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi.
Dvoch lídrov komunity radikálnych pravicových kanálov na platforme Telegram - tzv. "Terrogramu", zadržali v USA v súvislosti s obvineniami zo snahy vyvolať "rasovú vojnu" a útoky na židov, migrantov a členov komunity LGBTQ, uviedli v pondelok tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa agentúr AFP.
Dallasa Humbera (34) z Kalifornie a Matthewa Allisona (37) z amerického štátu Idaho vzali do väzby ešte minulý týždeň v piatok a pred federálnym súdom sa prvýkrát objavili v pondelok.
Oboch obvinili z vedenia "nadnárodnej teroristickej skupiny, ktorá sa zameriava na útoky na kritickú infraštruktúru Ameriky a páchanie smrteľných zločinov z nenávisti - a to všetko v mene násilnej ideológie nadradenosti bielej rasy," uviedol to vo vyhlásení generálny prokurátor Merrick Garland. Ako dodal, obžalovaní vytvorili aj zoznam verejných činiteľov v USA s cieľom takýchto útokov.
Humber a Allison tak čelia viacerým obvineniam vrátane podnecovania k zločinom z nenávisti a k vraždám federálnych predstaviteľov, ako aj šírenia inštrukcií na výrobu listovej bomby a konšpirácií s cieľom poskytovať materiálnu podporu teroristom, píše AFP.
V obžalobe sa uvádza, že obaja využívali šifrovanú platformu Telegram na propagovanie svojej ideológie o nadradenosti bielej rasy a komunikovali so svojimi sledovateľmi na fóre zvanom "Terrogram Collective". Podporovali myšlienku, že "násilie a terorizmus sú nevyhnutné na vyvolanie rasovej vojny" a "urýchlenie rozpadu vlády i vzostupu bieleho etnoštátu", uvádza sa ďalej vo vyhlásení.
Svojich sledovateľov presviedčali, že "útokmi s cieľom podpory nadradenosti bielej rasy" sa môžu stať "svätcami".
K Terrorgramu sa viažu minimálne dva útoky - dobodanie piatich ľudí 18-ročným páchateľom pred mešitou v Turecku z 12. augusta a zastrelenie dvoch mužov pri bare navštevovanom členmi LGBTI komunity v Bratislave z októbra 2022, uvádza AFP.
Turecký útočník v manifeste údajne vyhlásil, že chce byť uznaný za "svätca", kým 19-ročný útočník z Bratislavy svoj manifest poslal priamo Allisonovi a následne spáchal samovraždu, uvádza sa v obžalobe.
V prípade, že ich uznajú za vinných vo všetkých bodoch obžaloby, môžu Humber i Allison dostať väzenský trest vo výške až do 220 rokov.
EÚ sa nepodarilo preukázať existenciu selektívnej výhody. Po odvolaní sa EK voči tomuto rozsudku prípad riešil Súdny dvor EÚ, ktorý zistil niektoré pochybenia prvostupňového súdu a utorňajším rozsudkom zrušil rozsudok Všeobecného súdu z roku 2020 a s konečnou platnosťou rozhodol v tejto veci.
Súdny dvor EÚ v utorok potvrdil pokutu vo výške 2,4 miliardy eur, ktorá bola spoločnosti Google uložená za to, že zneužívala svoje dominantné postavenie tým, že zvýhodňovala vlastnú službu porovnávania produktov. Informuje o tom spravodajca TASR.
Odvolanie, ktoré podali spoločnosti Google a Alphabet bolo zamietnuté.
V roku 2017 Európska komisia (EK) uložila spoločnosti Google pokutu vo výške zhruba 2,4 miliardy eur za to, že zneužívala svoje dominantné postavenie na viacerých vnútroštátnych trhoch s internetovým vyhľadávaním tým, že v porovnaní s konkurenčnými službami zvýhodňovala vlastnú službu porovnávania produktov.
Keďže prvostupňový Všeobecný súd EÚ potvrdil toto rozhodnutie a výšku pokuty, Google a Alphabet podali odvolanie na Súdny dvor EÚ, ktorý toto odvolanie zamietol a potvrdil tak rozsudok Všeobecného súdu.
Komisia v júni 2017 skonštatovala, že v trinástich krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) Google na svojej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania zvýhodňovala výsledky vlastnej služby porovnávania produktov v porovnaní s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania produktov. Spoločnosť Google zobrazovala výsledky vlastnej služby na prvom mieste, pričom k nim uvádzala pútavé obrazové a textové informácie. Výsledky konkurenčných služieb porovnávania produktov boli uvádzané len ako obyčajné všeobecné výsledky (vo forme modrých odkazov) a z tohto dôvodu ich pozícia, na rozdiel od výsledkov služby porovnávania produktov Google, mohla byť znížená prostredníctvom algoritmov úprav.
Komisia dospela k záveru, že Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb na internete, ako aj na trhu špecializovaných služieb vyhľadávania produktov, a uložila jej pokutu vo výške 2,424 miliardy eur, z čoho 523,518 milióna eur spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Alphabet, jediným spoločníkom Google.
Google a Alphabet napadli rozhodnutie EK na Všeobecnom súde EÚ, ktorý však rozsudkom z novembra 2021 zamietol ich žalobu a potvrdil pokutu. Všeobecný súd však dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by postup spoločnosti Google mal na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb protisúťažné účinky, hoci len potenciálne. V dôsledku toho prvostupňový súd zrušil rozhodnutie EK v rozsahu, v ktorom sa v ňom konštatovalo porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia, aj pokiaľ ide o tento trh.
Spoločnosti Google a Alphabet sa následne odvolali na Súdny dvor EÚ. Navrhovali zrušenie rozsudku Všeobecného súdu v rozsahu, v ktorom ním bola zamietnutá ich žaloba a zrušenie rozhodnutia eurokomisie.
Súdny dvor EÚ však v utorok ich odvolanie zamietol a potvrdil tak rozsudok Všeobecného súdu. Súd zároveň pripomenul, že z pohľadu práva EÚ nie je problematická samotná existencia dominantného postavenia, ale len jeho zneužitie. Zakázané je najmä správanie podnikov s dominantným postavením, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a teda môže spôsobiť škodu jednotlivým podnikom
a spotrebiteľom.
Copyright © TASR 2024
