Tvorcovia slovensko-nemeckého filmu Muzika si odniesli deväť národných filmových cien Slnko v sieti. Slovenská filmová a televízna akadémia im ich udelila v kategóriách najlepší celovečerný film, najlepšia réžia, najlepší scenár, najlepší strih, najlepší zvuk, najlepšia pôvodná filmová hudba, najlepší výtvarný počin, najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. V kategórii najlepší dokumentárny film ocenili snímku Marka Škopa Iné svety. Režisérka Ivana Šebestová si prevzala Slnko v sieti za najlepší animovaný film Štyri. Za najlepší kameramanský výkon získal cenu Richard Krivda, ktorý nakrútil dokument Martina Šulíka Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy. Herečku Ivu Bittovú ocenili za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Tajnosti, herca Martina Hubu za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za film Obsluhoval som anglického kráľa. Najlepším zahraničným filmom sa stala Grbavica režisérky Jasmily Žbanic. Mladá režisérka Ivana Šebestová získala finančnú prémiu 300-tisíc korún pre mladého tvorcu do 35 rokov. Ceny za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii udelili kameramanovi Vincentovi Rosincovi a strihačovi Maximiliánovi Remeňovi.
Kameramanovi Vincentovi Rosincovi dnes odovzdali národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Rozhodlo o tom prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Vincent Rosinec sa narodil 6. mája 1928 vo Višňovom pri Žiline. Ako kameraman sa podpísal pod približne 40 hraných snímok, 25 televíznych filmov a 15 dokumentov. Do histórie slovenského filmu sa zapísal aj réžiou šiestich dokumentov o ľudovom umení. Rosinec patrí ku kameramanom, ktorí prešli k pohyblivému obrazu od statickej fotografie. Od roku 1948 pôsobil v Štúdiu hraných filmov na Kolibe v Bratislave. Kameramanskému umeniu sa učil u Karola Kršku, ktorý bol jeho najväčším vzorom. Na filme Rodná zem (1953) mu robil asistenta, neskôr s ním spolupracoval aj na snímke Štvorylka (1955). Jeho samostatným kameramanským debutom bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit (1960). Vincent Rosinec nakrúcal s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi. Spolupracoval na filmoch Havrania cesta (1962) Martina Hollého, Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Každý týždeň sedem dní (1964) a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera či na Koncerte pre pozostalých (1976) Dušana Trančíka. Spolu s režisérom Martinom Ťapákom nakrútil rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Spomedzi jeho televíznych filmov sú najznámejšie rovnako v réžii Martina Ťapáka Vianočné oblátky (1977) či Mišo (1979). Prácu Vincenta Rosinca odmenili niekoľkými filmovými cenami. Okrem iných získal Igrica a Zlatú kameru za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia.
Filmovému strihačovi Maximiliánovi Remeňovi dnes odovzdali národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Rozhodlo o tom prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Maximilián Remeň sa narodil 3. decembra 1927 v Ilji v okrese Žiar nad Hronom. Po absolvovaní filmovej réžie zameranej na strih na pražskej FAMU v roku 1956 nastúpil do Slovenskej filmovej tvorby, kde pracoval 35 rokov. Remeň začínal ako strihač spravodajských filmov a žurnálov a zároveň spolupracoval na krátkych filmoch Štefana Uhra, Petra Solana či Jaroslava Pograna. V hranom filme debutoval ako strihač v roku 1958. Išlo o veselohru Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu. Remeň sa stal v priebehu polstoročia skutočnou legendou slovenského strihu. Na konte má vyše dvesto zostrihaných dokumentov a animovaných filmov a približne rovnaký počet hraných a televíznych snímok. Spolupracoval s väčšinou významných slovenských režisérov na dielach zlatého fondu slovenskej kinematografie. Režisérovi Paľovi Bielikovi strihal napríklad filmy Kapitán Dabač (1959) či Jánošík I - II (1962, 1963). Podieľal sa aj na filmoch Štefana Uhra Panna zázračnica (1966), Keby som mal pušku (1971), Pásla kone na betóne (1982) a ďalších. Spomedzi najznámejších filmov v réžii Martina Hollého treba spomenúť Havrania cesta (1962), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971), Noční jazdci (1981)či Soľ nad zlato (1982). Remeň spolupracoval i so Stanislavom Barabášom (Pieseň o sivom holubovi, 1961; Zvony pre bosých, 1965), Jurajom Jakubiskom (Zbehovia a pútnici, 1968), Martinom Ťapákom (Nevesta hôľ, 1971; Pacho, hybský zbojník, 1975; Sváko Ragan, 1976; Plavčík a Vratko, 1981; Popolvár najväčší na svete, 1982) či s Dušanom Rapošom (Fontána pre Zuzanu, 1985; Rabaka, 1989). Remeň zostrihal za 35 rokov stovky filmov. Jeho posledným dielom bol sci-fi príbeh Gemini (1991) Pavla Gejdoša mladšieho. Maximilián Remeň je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž III. triedy. Za celoživotný prínos v oblasti filmu získal Zlatú kameru.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
