Drišľakoviny
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Zuzana Krútka sa nazdáva, že neexistuje zákon, ktorý by mohol skvalitniť prácu novinára. Je to len zbožné želanie, uviedla dnes Krútka v diskusnej relácii STV k tlačovému zákonu s dôvetkom, že po vstupe nového tlačového zákona do platnosti sa žurnalisti azda budú usilovať byť objektívnejší. Upozornila, že zákon prenáša etiku do legislatívnej normy.
Za hlavný nedostatok zákona označila, že zákon nevytvára podmienky na kvalitnú prácu novinárov a nedefinuje ich práva ani nárok na ochranu pred nátlakom. V zákone jej chýba aj zákaz cenzúry a jej definícia. Poslanec Smeru-SD Ján Podmanický proti analýzam a prehodnocovaniu zákona nenamietal, za podstatnú však považuje odlišnosť argumentov SSN a vydavateľov. Argumenty nepotvrdzujú klišé, že zákon ohrozuje slobodu prejavu a práva na informácie zavedením práva na odpoveď, uviedol Podmanický.
Nové ustanovenia zákona podľa neho nútia novinára pred uverejnením si informáciu uveriť. Neviem, kto a kedy ohrozoval slobodu prejavu viac, ako v súčasnosti platný zákon, kedy sa občan nemá možnosť vyjadriť prostredníctvom práva na odpoveď, pripojila sa k Podmanickému generálna riaditeľka sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry Nataša Slavíková.
Predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček považuje argumenty Podmanického a Slavíkovej za príznačné, keďže podľa neho signalizujú nevnímanie zásadnej úlohy tlače. To chce niekto naozaj poprieť akú úlohu tlač zohrala pri tom, že sa Slovensko stalo tým, čím je? pýtal sa prítomných v štúdiu.
Slavíková spoločne s Podmanickým tvrdili, že médiá sa počas prijímania zákona správali nekorektne. Podľa Slavíkovej tlačoviny občanom podsúvali tvrdenie, že právo na odpoveď sa vzťahuje na akúkoľvek informáciu v médiách. Zdôraznila, že odpoveď sa týka len skutkových tvrdení, nie názorov ani komentárov. Podmanický dodal, že ani odpoveď nebude môcť obsahovať hodnotiace úsudky. Nemečkovi prekáža, že odpovedať môže občan aj na pravdivé tvrdenie. Novinár Pavol Dinga vzápätí kontroval, že v zákon sa pravdivostnej hodnote tvrdení v novinách nikde nevenuje, pretože pravda je relatívna a komplikovaná. Ak by sme nedokázali zadefinovať, čo je pravdivé, nemohol by existovať právny poriadok, reagoval Nemeček.
Poslankyňa SMK Ágnes Biró považuje zákon naďalej za zlý, pretože ohrozí slobodu médií. Upozornila na politickú klímu, ktorá schvaľovania zákona sprevádzala. Nazdáva sa preto, že zákon sa nevydaril a bude potrebná jeho novelizácia.
Na divácku otázku, či by sa právo na odpoveď nemalo vzťahovať aj na elektronické médiá, Dinga odvetil, že tento inštitút v zákone o vysielaní a retransmisii už desať rokov je. Nesprávnym prekladom je to právo na opravu, nazdáva sa. Nemeček s tým nesúhlasí. Keby to odznelo na akomkoľvek medzinárodnom odbornom fóre, nastal by údes a údiv, myslí si a dodal, že pravidlá pre tlačené médiá sú oveľa slobodnejšie všade na svete.
Striktnejšia regulácia elektronických médií je podľa Nemečka daná udeľovaním licencií na ich činnosť štátom.
Copyright © TASR 2008
