Hodnotenie národnostných programov 
STV 2007 - divák
Môj názor a návrh
Vychádzam z toho, že rusínske etnikom je jedná nedeliteľná národnostná menšina bez rozdielu, či sa hlásia k Rusínov, Ukrajincom, Rus´kym (Руським nie Rusom) alebo Karpatorosom. Vždy to tak bolo. Až v roku 199 po masívnej antiukrajinskej kampani do sčítacieho hárku boli uvedené 2 samostatné národnosti: ukrajinská a rusínska. ČSAV, ČAV, akadémie vied Ruska, Ukrajiny jednoznačne potvrdili, že rusínske nárečie, dialekty patria do ukrajinskej jazykovej skupiny a niesu ďalším samostatným slovanským jazykom. Ale Slovenská republika neoficiálne "kodifikovala" ich dialekt na úroveň spisovného jazyka, vytvorila dnes už Ústav rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite, redakciu v SRo a STV. Lebo po roku 1990 komusi sa zachcelo byť slávnym, vodcom, mať platené miesto udeľované rôznymi chlebodarcami a tak začali štvať, deliť menšinu, vytvárať zväzy, združenia, asociácie. Táto vlna prišla z Kanady (P.R.Magoči) z ukrajinskej katedry Torontskej univerzity na Zakarpatsko, preniesla sa k nám, do Poľska a Maďarska a je podporovaná štátom. Ale nahráva maďarským záujmom u nás a v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ktorá rusínsku národnosť ani jazyk neuznáva. Rusíni Slovenska verejne vyslovujú požiadavky vytvoriť samostatný štát Rusyniju, verejne sa vyhlasujú, že Ukrajinci sú naši nepriatelia a je potrebné ich na Slovensku likvidovať! Na Zakarpatskú idú ďalej - žiadajú autonómiu.Tak je ľahšie menšinu rozbiť, asimilovať, zlikvidovať...
Potom Slovenská republika by mohla vytvárať katedry, redakcie pre šarišánov, zahorákov, spišiakov, liptákov, gemerčanov... A predsa ne vytvára. Veď aj oni majú svoj dialekt, ale JÚ SAV ich jazyk nekodifikoval.(To len na úvod - prepáčte za úprimnosť).
Počas predošlého režimu na všetkých verejných stretnutiach občanov ČSSR-ČSFR-SR sa vždy opakovala požiadavka zriadiť v televízii "okienko" v ukrajinskom jazyku. Nakoniec bol vytvorený magazín (aj pre iné národnosti ) a pridelený štúdiu STV Košice. Boli to relácie nepravidelné, náhodné. Aj keď sa nevysielal ako magazín, mal pomerne dostatočný priestor, bolo venované časové pásmo pre Rusínov - Ukrajincov, hlavne priamy prenos z Slávnosti kultúry vo Svidníku, zábery z Festivalu folklóru v Kamienke, Makovickej struny v Bardejove, Festivalu drámy a umeleckého slova v Medzilaborciach. Zábery, šoty sa vysielali, opakovali nepravidelne aj počas roka.
Je pochopiteľne, že samostatný magazín v ukrajinskom jazyku, resp. rusínskom nárečí, ako ucelená relácia je lepšia, ma vyhradený deň, čas, štruktúru, moderátora.
Národnostné magazíny naša rodina sleduje pravidelne. Myslíme si, že sa nepreferuje žiadna z nich (nehovorím o veľký časový priestor pre maďarskú menšinu).Redakcia vysielania STV Košice pre menšiny vedená pani PhDr Lubicou Koľovou, robí veľkú záslužnú prácu pri udržiavaní národnostného povedomia, jazyka, folklóru, klenotnice zvykov, obradov, slávnej histórie.
Za najlepšie magazíny považujem české: vidieť, že aj ich národnostné združenie ma koncepciu, zámer, sleduje tematiku, kalendár udalosti, včas na akciu televíziu zavolá. Veľkú výpovednú historickú hodnotu ma židovský magazín. V rómskom magazíne by sa malo viac hovoriť o holokauste rómskej komunity v 40. rokoch a ako príklad pre iných dávať pozitívne momenty spolunažívania s majoritným obyvateľstvom, z rodín rómskej inteligencie, jedincov s trvalým zamestnaním a zdôrazňovať potrebu vzdelávania, aby sa mohli v dospelosti zamestnať. Ukrajinskej (aj rusínskej) redakcii taká to koncepcia chýba. Natáča sa to, kde redaktorov včas pozvú. Tieto magazíny nemajú stálych redaktorov, moderátorov, títo sa často menia. S tou menšinou, s ich problémami externí redaktori nežijú, nemajú prehľad o tom, kde sa čo pripravuje, čo sa deje, aký je program. Najlepšie to robila kedysi pani Oľga Ballová. Nemám výhrady k práci Jarky Sisakovej, ale... je to dcéra rodiny, ktorá stala a bola iniciátormi rozdelenia našej národnostnej menšiny na Rusínov a Ukrajincov, premenovania divadla, súboru PUĽS, myšlienky, že Ruský dom v Prešove patrí len Rusínom a Rus´kým (Ukrajinci nemajú tam prístup), boli za premiestnenie štúdia slovenského rozhlasu do Košíc a rozdelenie na dve redakcie. Dnes sa jej otec Jaroslav stal moderátorom rusínskej relácie. Môže mať spomínaná redaktorka srdečný vzťah k Ukrajincom? Aj napriek tomu, že v minulosti ich celá rodina sa "živila ukrajinským slovom" - NIE! Redaktor - moderátor magazínu mal by patriť k tej národnostnej - jazykovej menšine, ktorej slúži, poznať jej problémy, sledovať jej život, byť v kontakte s národnostným zväzom, katedrou, klubmi. Ale oni sú - antagonisti a navzájom nekomunikujú! Je potrebné sa nad tým zamyslieť. STV, štúdio Košice pozná problematiku optácie - t.j. presídlenia takmer 12 000 občanov Slovenská do ZSSR a ich návrat do vlasti. Hovoríme im reoptánti. Som tajomník občianskeho združenia Koordinačného výboru reoptántov v Slovenskej republike. Zásluhou STV - štúdia Košice na obrazovku sa dostali rôzne akcie, stretnutia, prezentácia nami vydaných kníh o presídlení, riešenie problémov, za čo im srdečne ďakujeme. Ale vždy to bola len akcia nášho zduženia. SAV, univerzity, historici, politici sa touto problematikou nezaoberajú. Posledný čas sa začalo na celoslovenskej a vedeckej úrovni hovoriť o reemigrácii a návrate do vlasti dolnozemských Slovákov. Ale o presídlení-výmene Rusínov Slovenska za Čechov z ukrajinskej Volyne sa "nahlás" akosi nehovorí. V máji 2007 pani vedúca redakcie STV Košice Ľuba Kolová a externý kameraman (aj vodič, zvukár v jednej osobe) - Laco Csiky z vlastnej iniciatívy sa po 60. rokoch vybrali na Ukrajinu a natočili cenné rozhovory s ešte žijúcimi našimi významných krajanmi, zaujímavými ľuďmi. Ale 3 dní pobytu - je malo. Potrebujeme ešte niekoľko dní a hlavné finančné prostriedky, aby sa bohatý nasnímany materiál dostal do podoby dokumentárneho filmu pod pracovným názvom OPTÁNTI resp. OPTACIA. Veď z radov našich rodákov na Ukrajine žijú umelci, vedci, spisovatelia, účastníci odboja, väzni GULAGov. Ukrajinská televízia už o nich vyrobila dva dokumentárne filmy, ale ich vlasť - NIE! Od roku sústavne žiadame vedenie STV o výrobu takého dokumentu. Vedenie nášho združenia verí, že Rada STV a Riaditeľstvo štátoprávnej STV nájde finančné prostriedky na vyhotovenie dvojdielneho dokumentárneho filmu o osude ľudí, ktorých Benešová vláda vymenila za volyňských Čechov, aby aj takým spôsobom sa pokúsila riešiť tzv. ukrajinskú otázku na východnom Slovensku. Tvorcom národnostných magazínov želám veľa trpezlivosti, nápadov, dobrých spolupracovníkov a tvorivých úspechov a Rade STV múdrych rozhodnutí.
Na naplnenie poslania televízie pre Ukrajinskú menšinu navrhujem: - Občas vysielať hodnotné celovečerné a dokumentárne filmy z ukrajinskej produkcie s titulkami. - Vymieňať s Ukrajinou filmy o živote menšín na ich území. - Umožniť mimo satelitu preberať programy Zakarpatskej oblasti aspoň na východnom Slovensku. Navrhujem takúto štruktúru 30 minútového magazínu v ukrajinskom jazyku: - Krátke čítané správy zo života menšiny - Zábery zo škôl a zápis detí, žiakov, študentov Vyhľadávať osoby, ktorí lepšie ovládajú ukrajinský jazyk - Rozhovor z jubilantmi a zaujímavými ľuďmi - Predstaviť nové knihy, publikácie, jubilea nežijúcich osobnosti - Zábery s akcie (koncert, prezentácia, slávnosť). - Pozvanie na akcie, výstavy. Neodporúčam dávať varenie a pečenie. Moderátor by sa mal na rozhovor tematický pripraviť, naštudovať problematiku a byť upravený. Divák Štefan Kruško
