Hodnotenie vzdelávacích programov
STV 2007
V čase, keď som sa zaoberala hodnotením vzdelávacích programov STV za r. 2007, zaujala ma výpoveď profesora Olivera Bakoša z FiF UK v Bratislave ( Pravda, 5.4.08 ) s názvom „Slovensko oslepuje vlastná hlúposť“. V nej, okrem iného, zdô - raznil, že spoločnosť potrebuje aj myslenie. Žiaľ, situácia na vysokých školách je z roka na rok zložitejšia, pretože nastupujú žiaci s čoraz menšími vedomosťami. Vy-
soké školy zápasia so základnými znalosťami poslucháčov. Odbory, na ktoré sa hlá- sia, sú pre nich často iba nezmapovaným bielym plátnom. Dôvodom je najmä spoloč- nosťou permanentné podceňovanie vedy a kultúrnych znalostí.
Upozorňuje na médiá, ktoré predstavujú mladým ľuďom svet pseudohodnôt. Ten ich doslova devastuje. Vzdelanie sa predstavuje ako komodita, ktorá nemá nijaký zmy - sel. Problémy, podľa neho, ležia v triviálnom nepochopení úlohy učiteľa a významu vzdelávania.
Jeho slová ma veľmi zaujali, pretože utvrdili môj názor na vzdelávaciu funkciu
STV – nie, aby nahrádzala školský systém, ale aby mu pomáhala dopĺňať vedomosti v istej nadstavbe. Okrem toho Európska únia zdôrazňuje potrebu celoživotného vzdelávania. Práve v tomto môže STV ako nekomerčná, verejno-právna inštitúcia významnejšie napomáhať. Vzdelávaciu úlohu má už roky danú zákonom. Ako si ju plní?
Pri hodnotení sa zameriavam na pôvodnú tvorbu vzdelávacích programov, ktorá je „zrkadlom“ vzťahov topmanažmentov ( aj predchádzajúcich, ktorí mali možnosť zadať konkrétny cyklus do výroby ) k danej oblasti. Vychádzala som z Koncepcie vzdelávacích programov vo vysielaní STV – dodatku Programovej stratégie v r. 2005 – 2007(vytvorenej predchádzajúcim vedením). Zaujímavé a potešujúce údaje na papieri sa však STV nepodarilo zrealizovať.
Podľa spomínanej koncepcie „Na prvom okruhu STV je strategickým cieľom do r. 2007 stabilizovať podiel pôvodných vzdelávacích a poznávacích programov na hod –
note najmenej 5 % týždenného objemu vysielania“.
„Pre druhý okruh STV ... do konca r. 2005 pripraviť výrobu nových pôvodných vzdelávacích programov pre r. 2006 – 2007 v optimálnom prípade 5 viacdelných seriálov, najmenej 2 viacdelné série“.
Ako autori koncepcie zdôraznili ( R. Rybníček, J. Kerner) ciele koncepcie formulovali ako reálne uskutočniteľné!
Chybou je, že kým na I. okruhu spomínajú týždenný objem vysielania v percentách, na II. okruhu - iba počty výroby plánovaných vzdelávacích seriálov. Neupozornili na to, že daný diel seriálu môže mať iba napr. 4 minúty ( Osobnosti ). Pritom II. program sa jasne vymedzuje pre minoritných divákov s dôrazom aj na vzdelávacie relácie.
V koncepcii veľmi zavádzajúco popri pojme „vzdelávací“ použili aj pojem „poznávací“ program. Tento druhý pojem môže zastrešiť každú reláciu, pretože všetky (počnúc spravodajstvom a končiac zábavou či inscenáciou ) obsahujú v sebe isté poznávacie prvky!
Koncepcia vzdelávacích programov správne rozdelila cieľové skupiny podľa veku na programy pre deti do 6 rokov; do 12 rokov; pre mládež ( žiaľ, sem zahrnuli neporovnateľné vekové rozpätie od 13 do 20 r. ) a pre dospelých. Výstup v roku 2007 sa však odlišoval vo viacerých ukazovateľoch.
Čo a ako sa v roku 2007 zrealizovalo ?
Vo Vyhodnotení vysielacej programovej služby STV za r. 2007 tabuľka č.1 ukazuje podiel vlastnej produkcie na programovej službe STV, t.j. výrobu. Jednotlivé programové typy sú dosť vhodne a podrobne vyšpecifikované. Vzdelávacie progra-
my boli vyrobené najmä pre deti a mládež, a to na I. programe – 0%, na II.progra- me 0,40%, čo predstavuje 29,86 hodín. V riadku ostatné – na I. programe sa vyro- bili vzdelávacie programy v dĺžke 2,19 hodín, t.j. 0,02% a na II. programe- 0%!
Ďalšie dva riadky z tohto typu programu, a to jazykové kurzy a programy z oblasti informatiky mali výrobu 0%. Z celkového rozdelenia programových typov práve vzdelávacie programy boli rozdelené podľa veľmi „zvláštneho kľúča“. Chýba, ako si plní STV výrobu vlastných vzdelávacích programov pre jednotlivé kategórie divákov, tak, ako boli rozdelené v Koncepcii vzdelávacích programov.
Vybrané hodnoty v percentách veľmi jasne dokumentujú nedocenenie tejto oblasti tvorby manažmentom ( aj predchádzajúcim).
Možno polemizovať o pojme „vzdelávací“, lebo skutočne je veľmi zložité oddeliť pri niektorých reláciách vzdelávanie od napr. publicistickej či dokumentárnej tvorby. Vzdelávacie prvky obsahujú často i hudobno – zábavné či dramatické diela ( ak sa také vyrobia, v archíve STV sú). Ale tu môžeme najčastejšie hovoriť iba o vzdelávaní „v druhom pláne“, pretože prioritu majú v niečom inom. Vzdelávacie relácie sú tie, ktoré prvoplánovo sa zameriavajú na vzdelávanie divákov. K tomu môžu využívať rôzne formy spracovania - tak, ako sa vyprofilovali v priebehu rokov v TV.
Predpokladám, že práve podľa tohto kľúča bola vytvorená štatistika v tabuľke č.1. Žiaľ, realita poukazuje na deficit pôvodných vyrobených vzdelávacích relácií.
Na problém poukazujú aj údaje z tabuliek porovnávajúcich vysielanie programo - vých typov. STV odvysielala premiéry vzdelávacích relácií v roku 2006 celkove 49,8 hodín, v roku 2007 to bolo iba 39,7 hodín.
Prehľad jednotlivých relácií zaradených medzi vzdelávacie programy – odvysielané v premiére ako pôvodná tvorba:
1. pre deti do 6 rokov, t.j. predškolského veku
Z predchádzajúcich rokov pokračovala zábavná encyklopédia GOMBÍK a GOMBIČKA i GOMBÍKOVO. Ide o cca 26 minútové časti cyklu o živej a neživej prírode. Určite veľmi vhodný cyklus. Ale ... Stačil by iba Gombík a Gombička, pretože ušetrené výrobné kapacity sa mohli poskytnúť vzdelávaciemu cyklu pre vyššiu vekovú kategóriu.
2. pre deti do 12 rokov
Je zarážajúce, že STV nevysielala pre tieto deti žiadnu vzdelávaciu reláciu.
3. pre mládež
Do tejto kategórie zaradili reláciu LÚSKANIE, ktorá je diskusnou reláciou pre mladých divákov od 13 do 20 rokov ( príliš široký vekový záber). Táto relácia je v prvom rade publicistika, ktorá sa venuje problémom mládeže. Určite je po
trebná, pretože poukazuje na rôzne problémy a v diskusii aj s dospelými sa snaží mladých divákov usmerniť pri vnímaní vybranej témy.
Čiže aj v tejto kategórii chýba prvoplánová vzdelávacia relácia (nemyslím školskú ).
Takáto absencia vzdelávacích programov pre deti a mládež je chybou, pretože mladí ľudia najviac vstrebávajú nové informácie, ale musia ich zaujať obsahom i formou. Preto aj v zahraničí sa stále nakrúcajú vzdelávacie relácie pre tieto vekové skupiny. Presvedčil o tom aj medzinárodný festival pre deti a mládež CENA DUNAJA (2007), kde v kategórii vzdelávacích programov bolo bohaté zastúpenie rôznych štátov ( aj „chudobnejších“). Slovensko však nemalo ani jednu súťažnú reláciu! (Gombík už nemohlo prihlásiť, pretože táto relácia získala ocenenie v predchádzajúcom ročníku Ceny DUNAJA ).
Potreba tvorby vzdelávacích programov pre mladých divákov spočíva aj v získavaní si divákov pre budúcnosť. Keď si nájdu svoj pravidelný vysielací priestor v súčasnos-ti, skôr sa budú k obrazovke STV vracať aj v budúcnosti.
3. pre dospelých divákov
AIRBAG – cca 2´skeče o bezpečnosti na cestách s plávajúcim vysielacím časom na 1. a 2. programe STV. V súčasnosti veľmi aktuálny problém, ktorý určite oslovuje širokú divácku obec, čiže aj mladších divákov. Neodrazí sa to v tabuľke sle
dovanosti najmä pre jeho krátku minutáž a nestály čas.
Okrem AIRBAGu všetky vzdelávacie relácie boli odvysielané na 2. programe.
Na záver považujem za potrebné zdôrazniť, že prevažovala reprízovanosť a výroba bola alarmujúco malá. Treba zmobilizovať sily, pokým sú televízni odborníci, ktorí
majú záujem o tvorbu vzdelávacích relácií. Môže sa stať, že v budúcnosti už nebude čo reprízovať z pôvodnej domácej tvorby.
Pri vzdelávacích programoch nemožno hľadieť iba na výšku sledovanosti. Pochopi - teľne, vždy budú najsledovanejšie filmy, ap. Divákov si treba „pritiahnuť“ rôznymi aktivitami, ktoré im daný vzdelávací cyklus priblížia. Potrebné je využívať upútavky.
Ako chce STV splniť takýmto „tempom“ výroby vzdelávacích relácií cieľ, ktorý si stanovili na rok 2008? ( Podľa Vyhodnotenia programovej služby STV za r. 2007, str.15 ).
Pre porovnanie : v r. 2007 mali premiéru vzdelávacie relácie v množstve 39,7 hod.; v r. 2008 majú plánovaných 109,3 hod.
Z celkového množstva vyrobených premiérovaných programov (r.2007-6043 hod.) pôjde o nízku čiastku (r.2008 – plán premiérovaných programov je 6 043 hod. ). Ale
podarí sa ju zrealizovať?
Mgr. Danica Rísová
