Hodnotenie programov pre deti a mládež vysielaných v roku 2007

Hodnotenie programov pre deti a mládež

vysielaných v roku 2007

Filozofujúci úvod V posledných rokoch sa už stalo tradíciou, že táto kategória, ktorá by mala patriť vo vysielaní medzi jednu z priorít (už aj preto, že televízia verejnej služby nemusí byť tak ako komerčné televízie naviazaná iba na kúpyschopného diváka), sa napriek opakujúcim sa proklamáciám politikov aj manažmentu a napriek prosbám a upozorneniam Rady STV, stala popoluškou. Tento trend sa v roku 2007 nepodarilo zastaviť nielen čo sa týka výroby nových pôvodných relácií pre deti a mládež, ale ani v redizajnovaní starých relácií. Prejavuje sa tu nielen finančná nedostatočnosť televízie všeobecne (ktorá bezprostredne súvisí aj s formálnou chudobou ponúkaných pôvodných relácií), ale aj nedostatočnosť personálna, teda malý počet dramaturgov a redaktorov, ktorí by prinášali nové a iné pohľady väčšieho počtu autorov, väčšiu pestrosť v žánroch aj rôznorodejšiu estetickú nasýtenosť relácií. Nebudem sa venovať číslam a ich porovnávaniu, tie majú členovia Rady STV k dispozícii v tabuľkách aj v materiálu Plnenie programového konceptu. Čísla často môžu zakryť aj fakt, že program je slabej kvality a televízia ho vysiela iba preto, že ho prípadne dostala zadarmo a plní si ním „poslanie verejnej služby“. Vyložene slabá kvalita sa síce netýka žiadnej z pôvodných premiérových relácií určených deťom a mládeži vysielaných STV, ale od minulého roku došlo iba k nepatrnému posunu v kvantite aj v kvalite ponúkaných relácií. Ak sa po odchode R. Rybníčka z postu generálneho riaditeľa očakávalo nejaké zlepšenie v kvalite aj kvantite formátov pre túto cieľovú skupinu, vo vysielacej štruktúre sa to neprejavilo. V relatívne krátkom času rozbehnúť nové programové typy od koncepcie, cez scenáristickú prípravu až po výrobu a vysielanie je ťažké, navyše práve táto cieľová skupina má pozoruhodne málo zástancov, ak si odmyslíme sporadické volania po jej rozšírení z radov odbornej verejnosti. Aj v materiáli Plnenie programového konceptu STV za rok 2007 sa tvorba pre deti a mládež zmieňuje iba kratučko na Dvojke v kategórii interaktívne vzdelávacie programy pre deti a mládež. Neviem, či manažment v tomto prípade reálne zvážil svoje možnosti finančné aj personálne, alebo je tvorba pre túto cieľovú skupinu ozaj až tak na chvoste programových priorít verejnoprávnej televízie. Dokonca aj divák ako keby na ponuku kvalitnej tvorby pre deti a mládež rezignoval, zabudnúc už celkom, ako môže táto tvorba vyzerať, neponúkajú ju zrejme ani externí producenti. Prehľad vysielaných programov Slovenská televízia pokračovala v roku 2007 vo vysielaní zavedených programových cyklov pre deti a mládež, s reláciou Detské správy skončila v marci 2007. Nepribudla žiadna nová relácia vlastnej výroby. Dramatická tvorba – večerníčky aj rozprávky boli ako zvyčajne kompletne archívne, alebo cudzej proveniencie. Gombík -Pokračujúci vzdelávací magazín pre predškolský vek si udržiava svoj štandard, vznikol však v časoch, keď technické vybavenie bolo na inej úrovni, formát je síce vkusný, na slušnej profesionálnej úrovni moderovaný aj režírovaný, ale jeho formálne prostriedky už sú zastarané a nezodpovedajú možnostiam moderného elektronického média. V celkovom kontexte Slovenskej televízie potom takýto program pôsobí ako keby z iného sveta. V prípade tejto relácie je pozitívne najmä pôsobenie moderátorka I. Martinku, ktorého kultivovaný prejav je v časoch plných agresivity a nátlaku príjemný, vyzretý a zrozumiteľný detskému divákovi. Inou verziou sú relácie Gombička, kde sa objavuje moderátorka a Gombíkovo ako spätná väzba relácie. Pre všetky typy platí uvedené výhrady. Relácia sa vysielala iba na Dvojke. Zábavné vzdelávanie pre najmenšiu vekovú kategóriu by sa v budúcnosti malo formálne inovovať, rozšíriť a pripájam poznámku, ktorá sa bude týkať aj všetkých ďalších relácií pre deti a mládež: poskytnúť divákovi komplexnú a hodnotnú informáciu na web stránkach STV, ktoré by sa aj v prípade tejto cieľovej skupiny mali stať otvoreným fórom názorov a podnetov. Lúskanie -Diskusná relácia sa v premiére vysielala v nedeľu v poludňajšom termíne a v repríze v stredu poobede. Nie som si istá, či sú to vhodne zvolené vysielacie časy, navyše sa nedarí udržať vysielanie v rovnakom čase, začiatky relácií sa posúvajú, menia. V materiálu Plnenie programového konceptu je táto relácia rovnako ako Gombík, Gombička a Gombíkovo vedená ako vzdelávanie. K obsahovej stránke toľko – problémy, ktoré sa relácia usiluje riešiť sú nepochybne závažné, je zrejmé, že aj spätná väzba divákov je pomerne značná, napriek tomu stále relácia pôsobí suchým dojmom „dospeláckeho“ formátu. Najmä v podobných kritických formátoch by si nepochybne zaslúžila sviežejší pohľad, dynamickejšiu formu a tiež intenzívnejšiu komunikáciu s adresátom už pri jej príprave. Aj v dohovore o právach dieťaťa OSN sa hovorí, že „dieťa má právo na slobodu prejavu, slobodné právo vyhľadávať, prijímať a odovzdávať informácie..., prenesene teda aj sa tvorivo zúčastňovať na fungovaní médií v aktívnej forme. Elá Hop -Napriek nepochybnej invencii obidvoch protagonistov patrí relácia skôr do sveta divadla a priameho kontaktu s divákom. Využíva viac divadelné výrazové prostriedky, technicky aj formálne ustrnula v časoch spred desiatich (ak nie dvadsiatich rokov). Napriek tejto výčitke zostáva jej posolstvo opäť vkusné, a kultivované, plné sviežich inšpirácií. Ibaže sa akosi míňa so svetom elektronických médií 21. storočia. Jej vysielacie časy takisto kolísali od 7.05 až po 8. 41 hod. Superchyty aj Superkvíz Junior sú súťažné relácia štandardnej kvality, ktoré iba dopĺňajú chudobnú programovú ponuku. Detské správy skončili svoje pôsobenie v marci a platí pre nich to, čo som formulovala vo vlaňajšom hodnotení – citujem: Relácia trpela zasadením do virtuálneho štúdia, čím iba kopírovala správy pre dospelých, napriek snahe vyprofilovať ju relácia zostávala v polohe hry na dospelých a strácala fantazijný rozmer detského sveta. Detský divák by nepochybne ocenil svoj vlastný spravodajský formát, v ktorom by si mohol pohrať s formou, s výberom správ, s ich štruktúrou. A určite by ocenil aj to, ak by sme mu dovolili podieľať sa na tvári takého formátu viac, ako iba recitovaním naučených textov. Filozofujúce odporúčania Za normálny okolností by som sa v hodnotení mala venovať aj programom cudzej proveniencie, ktoré vo vysielaní tvoria väčšinu. To by však malo zmysel iba ak by nakupované programy tvorili rovnocennú protiváhu programom pôvodným. Pokým tomu tak nie je, je ťažké nachádzať v porovnávaní akúkoľvek rovnováhu. Ostáva iba smutné konštatovanie, že rezignácia na vlastnú kultúru sa v budúcnosti obráti proti nám samým, jej následky budú hrozivejšie, ako si vieme predstaviť a oháňanie sa „globalizačnými“ trendmi je krátkozraké. Dokonca ani v materiáloch manažmentu STV sa programy pre deti a mládež nezjavujú ako samostatná kategória, maximálne figurujú ako súčasť vzdelávania. Rôznorodosť – nielen veková, ale aj intelektuálna je vlastná tejto cieľovej skupine a mala by byť teda aj podstatným znakom programovej ponuky. Je zrejmé, že tvorba pre deti a mládež potrebuje svoju novú koncepciu, ktorá bude rešpektovať špecifické potreby detského diváka. Nové programové typy by mali ponúknuť nielen modernejší pohľad na svet, viac interaktivity, ale tiež to, čo hýbe našim (teda v tých najlepších tradíciách európskej kultúry) súčasným svetom. Mali by ponúkať podporu tolerancie, aj reflexiu duchovných (nie iba náboženských) a intelektových vlastností detského diváka, podporu rodiny aj formou sofistikovaných rodinných stretnutí pri televízii. Bohužiaľ, pozornosť venovaná detskej tvorbe je malá. Záujem zainteresovaných nemá dostatočnú odozvu ani podporu. STV v svojich programoch v nedostačujúcej miere sleduje potreby a záujmy detí, vekové špecifiká a ich preferencie, vo veľkej väčšine prípadov teda ani nemôže reflektovať problémy, predstavy a túžby detí i mládeže, ako aj ich hodnotový systém. Vplyvom raz neschopného manažmentu, inokedy z nedostatku finančných aj spomínaných personálnych možností nemôže viesť s deťmi a mládežou dialóg. Tzv. rodinné vysielanie neexistuje a teda ani nepodporuje kultiváciu rodinného života. STV iba minimálne vníma duchovnú dimenziu detského veku, spojenú s prudkým rastom intelektových a tvorivých schopností. V oblasti televíznej tvorby pre deti došlo k vážnemu narušeniu kontinuity a to vo všetkých žánroch. Zánik pôvodnej animovanej a dramatickej tvorby, ktorá bola súčasťou národných kultúrnych hodnôt, je alarmujúci. Nahradilo ju nakupovanie zahraničných seriálov, to však vedie k strate estetickej orientácie, ako aj k postupnej strate väzieb na korene vlastnej kultúry, s ktorou dieťa vyrastá a rozvíja sa. Aj keď si uvedomujem, že toto hodnotenie je iba jedným z ďalších mnohých materiálov, ktorými sa bude zaoberať Rada STV, dovoľujem si v jeho závere apelovať na to, aby Rada STV neodkladne zostavila expertnú skupinu, ktorá vypracuje záväzné odporúčania pre manažment STV týkajúci sa koncepcie pôvodnej tvorby pre deti a mládež v jej najširšom žánrovom spektre. Mgr. Art. Katarína Javorská