21. 11. 2011

Kto pôjde odpočí /ú/vať 3 ?

Kto pôjde odpočí /ú/vať 3 ?

Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) sa v súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom odpočúvaní novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) rozhodol podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, ako aj neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. "Teraz bude všetko v rukách vyšetrovacích orgánov, ktorým plne dôverujem," uviedol po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) v krátkom vyhlásení pre médiá bez toho, aby prítomní novinári mohli klásť doplňujúce otázky. Takisto sa obrátil na parlamentný výbor pre kontrolu činnosti VOS, aby celú záležitosť prešetril. Zároveň zdôraznil, že vojenská kontrarozviedka sama nerealizuje odpočúvania. "Každé odpočúvanie sa deje len so súhlasom sudcu, to znamená legálne a prostredníctvom policajného zboru. Toto je pre mňa rozhodujúce," podčiarkol. Galko naznačil, že kauza údajného odpočúvania novinárov, ako aj predchádzajúce medializované informácie o nákupoch vojenských nákladných automobilov a vojenských sanitiek, môžu súvisieť s jeho trestným oznámením pre podozrenie z podvodu pri uzatvorení zmluvy na armádny systém Mokys, v ktorom sa SR v minulosti zaviazala zaplatiť niekoľko miliárd slovenských korún. "Chcel by som odkázať všetkým, ktorí si mysleli alebo myslia, že stoja nad zákonom, že takéto politické hry na mňa neplatia. Budem naďalej bojovať proti korupcii, proti všetkým špinavým praktikám a biznisom, ktoré sa diali na rezorte obrany. Nikdy nebudem kryť žiadne porušenie zákona," dodal Galko. Denníky Pravda a Nový Čas dnes priniesli informáciu o tom, že vojenské spravodajstvo malo odpočúvať a možno aj sledovať vybraných novinárov, a to až do polovice októbra, keď padla vláda. Medzi sledovanými osobami sa spomína generálny riaditeľ spravodajskej televízie TA3 Michal Gučík, ako aj trojica redaktorov domáceho spravodajstva Pravdy.
V prípade údajného odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) by mali všetci veriť ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi (SaS), ktorý podniká potrebné kroky. Uviedol to po dnešnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) minister práce Jozef Mihál (SaS). "V tomto musíme všetci veriť ministrovi obrany, ktorý podniká príslušné kroky, aby prešetril situáciu, ktorá je," reagoval Mihál. Ako ďalej dodal, bližšie sa k tomu momentálne vyjadriť nevie, nemá viac informácií. Denníky Pravda a Nový Čas dnes priniesli informáciu o tom, že vojenské spravodajstvo malo odpočúvať a možno aj sledovať vybraných novinárov, a to až do polovice októbra, keď padla vláda. Medzi sledovanými osobami sa spomína generálny riaditeľ spravodajskej televízie TA3 Michal Gučík, ako aj trojica redaktorov domáceho spravodajstva Pravdy. Predsedníčka vlády Iveta Radičová v súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom využívaní informačno-technických prostriedkov Vojenským obranným spravodajstvom na odpočúvanie novinárov podčiarkla, že je potrebné dôkladne prešetriť tieto podozrenia v zmysle zákona č.166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávnením použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov a zákona č.198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov. Predsedníčka vlády preto na osobnom stretnutí požiadala ministra obrany Ľubomíra Galka o detailné informovanie o údajnom využití informačných prostriedkov na odpočúvanie novinárov na rokovaní Výboru na koordináciu činnosti spravodajských služieb BR SR a Bezpečnostnej rady SR dňa 22. novembra. Rovnako požiadala predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o zvolanie rokovania výboru s cieľom prešetrenia medializovaných podozrení. Predsedníčka vlády sa zároveň obrátila na Úrad boja proti korupcii, aby ako kompetentný orgán preveril, či údajné aktivity Vojenského spravodajstva nezasiahli do práv a právom chránených záujmov v trestno-právnej rovine. kauze odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) začala dnes konať aj Generálna prokuratúra (GP) SR. "Prokurátor preverí všetky dostupné skutočnosti a rozhodne o ďalšom postupe. Detailnejšie informácie v súčasnosti nebudeme poskytovať," uviedla dnes pre TASR hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podľa informácií TASR GP SR začala konať na základe informácií, ktoré v tejto škandalóznej kauze odzneli v médiách. Teda ešte nie na základe jedného z vydavateľstiev či spravodajskej televízie, kde pracujú novinári, ktorí mali byť odpočúvaní. Odpočúvanie novinárov je v príkrom rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Reagoval dnes pre TASR bezpečnostný analytik Milan Žitný na informácie denníkov Pravda a Nový Čas, ktoré publikovali články o odpočúvaní novinárov a šéfa televízie Vojenským obranným spravodajstvom (VOS). "To je neodôvodniteľné," povedal o odpočúvaní novinárov Žitný. Upozornil na zákon o ochrane pred odpočúvaním z roku 2003 a tlačový zákon, podľa ktorého majú novinári chránené zdroje. O dôvodoch, pre ktoré boli spomínaní ľudia odpočúvaní, nechcel špekulovať, rovnako ani o tom, či by sa verejnosť o odpočúvaní dozvedela, ak by sa neblížili predčasné parlamentné voľby. "VOS ani VSS (Vojenská spravodajská služba - pozn. TASR) nemá vlastné odpočúvacie zariadenie, všetky odposluchy sa robia len v zmysle zákona, po súhlase sudcu a cez Policajný zbor," reagoval dnes na sociálnej sieti Facebook minister vnútra Ľubomír Galko. Žitný povedal, že o odpočúvaniach novinárov by mal minister vedieť. Dodal, že VOS realizuje odpočúvanie "vo vlastnej réžii". "Oni len využívajú terminály Policajného zboru, kam si chodia nahadzovať tieto ITP (informačno-technické prostriedky - pozn. TASR)," povedal Žitný. Slovenská republika nemá podľa Žitného dostatočný systém dohľadu nad odpočúvaním a spomínaný zákon 166 z roku 2003 bol iba reakciou na podobný škandál s odpočúvaním v tom období. Na verejnosť vtedy prenikli informácie o nelegálnom odpočúvaní telefonického rozhovoru medzi šéfom strany ANO Pavlom Ruskom a redaktorom denníka SME. Podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním z roku 2003 je možné ITP použiť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, jeho obranu, predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Copyright © TASR 2011