Kto pôjde odpočí /ú/vať 17 ?
Ľubomír Galko (SaS) skončil vo funkcii šéfa rezortu obrany. V Prezidentskom paláci si dnes prevzal dekrét, ktorým mu hlava štátu zrušila poverenie na výkon funkcie ministra obrany.
S týmto návrhom dnes ráno prišla za prezidentom Ivanom Gašparovičom premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Hlava štátu sa s ním stotožnila. Dôvodom na Galkov odchod z ministerského kresla je zlyhanie Vojenského obranného spravodajstva (VOS) v súvislosti s odpočúvaním novinárov. VOS priamo podlieha rezortu obrany.
Zatiaľ nie je známe, kto povedie ďalej rezort. Ako avizovali obaja ústavní činitelia, túto otázku doriešia v piatok 25. novembra. Gašparovič preto dnes nepoveril nikoho dočasným vedením ministerstva. Na jeho čele tak zatiaľ bude stáť štátny tajomník MO Róbert Ondrejcsák. "Pán Galko bude vo svojom úrade dovtedy, kým ho neodovzdá tak, ako sa štandardne odovzdáva úrad," avizovala po odchode z Prezidentského paláca Radičová. Na to, koho navrhuje na uvoľnenú pozíciu, nechcela odpovedať. Neprezradila teda, či to bude minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). "Dali sme si s pánom prezidentom čas na premýšľanie o dvoch návrhoch do piatka," podčiarkla.
Galko na otázky novinárov nereagoval, takže sa nedozvedeli, či si uplatní nárok na poslanecký mandát.
Na Generálnej prokuratúre (GP) SR bol zriadený špeciálny tím, ktorý prešetruje kauzu odpočúvania novinárov.
Tím bol zriadený pod vedením námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. V dohľadnom čase zastupujúci generálny prokurátor a prvý námestník Ladislav Tichý rozhodne, kto bude v tejto veci vykonávať dozor, uviedla dnes pre TASR hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
V kauze odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) začala GP SR konať už v pondelok 21. novembra. "Prokurátor preverí všetky dostupné skutočnosti a rozhodne o ďalšom postupe. Detailnejšie informácie v súčasnosti nebudeme poskytovať," uviedla vtedy hovorkyňa Tökölyová. Podľa informácií TASR GP SR začala vtedy najskôr konať na základe informácií, ktoré v tejto kauze odzneli v médiách. Teda bez podnetu a vtedy ešte nie na základe podnetu jedného z vydavateľstiev či spravodajskej televízie, kde pracujú novinári, ktorí mali byť odpočúvaní.
Ministerstvo spravodlivosti (MS) nemá možnosť preveriť vecnú správnosť rozhodovania sudcov v kauze odpočúvanie. "Ministerstvo nemôže, nerobí to a je to aj správne, že to nerobí, neposudzuje vecnú správnosť rozhodovania súdov a sudcov ani pri použití informačno-technických prostriedkov," uviedla po dnešnom rokovaní vlády šéfka rezortu Lucia Žitňanská.
Poznamenala, že v demokratickom štáte je neprípustné, aby ministerstvo bolo arbitrom v prípade vecného rozhodovania súdov. To môže podľa jej slov v prípade sťažnosti posúdiť napríklad Ústavný súd SR.
Žitňanská ozrejmila, že ministerstvo môže v tomto prípade kontrolovať dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností, ako aj v spolupráci s predsedom súdu vykonať dohľad, či sú splnené všetky zákonné podmienky na vydávanie rozhodnutí. Poukázala na to, že kontroly dodržiavania právnej normy o ochrane utajovaných skutočností sa realizujú pravidelne. Podľa jej slov v nej uspel aj trenčiansky krajský súd, ktorého sudcovia odobrili odpočúvanie novinárov. Kontrola sa mala zamerať na obdobie rokov 2009 až júl 2011. Priblížila tiež, že požiadala o vykonanie dohľadu na trenčianskom súde.
Premiérka Iveta Radičová v utorok (22.11.) v súvislosti s kauzou odpočúvania, ktoré podpísali sudcovia, avizovala, že v tejto súvislosti už v rámci svojich kompetencií koná ministerstvo spravodlivosti. To malo podľa jej slov prešetriť rozhodnutia sudcov, ktorí odpočúvania legalizovali. "O výsledkoch tohto šetrenia bude verejnosť informovaná," deklarovala Radičová.
Copyright © TASR 2011
